Dosť bolo Slotovho primitivizmu?

 

Krátkodobá pamäť a hra na intenzívne prítomné mediálne zážitky politikom, ktorí tvoria dnešnú koaličnú vládu, dlhodobo vychádza.

Ich škandály, tendre, vulgarizmy, slovné útoky na policajtku či hlavy štátov, slovné a fyzické útoky na novinárov, svätých kráľov či hlavy parlamentov sú - zdá sa - dávno zabudnuté. V hektickom tempe stupňujúcej sa kampane nebude dosť času na poukázanie na súvislosti.

Kto koho začaroval

 

Keď bežný človek číta sedem otázok z dotazníka, ktorí zaslali traja mladí kňazi slovenským biskupom, je dosť možné, že im pramálo rozumie. Správa o tom, že slovenská cirkev sa čistí od kacírov sa však na pár dní stala jednou z najčítanejších a najkomentovanejších správ v slovenskom mediálnom priestore. Kríza autority sa prejavuje rôznymi spôsobmi. Napríklad aj tak, že si autoritu v inštitúciách, ktoré sa s ňou potýkajú uzurpujú rôzne skupiny.

Etika a morálka v zajatí kríža?

Z niektorých prejavov mobilizácie veriacich môže mať neveriaci strach. Za niektoré sa môže hanbiť aj veriaci človek.

 

Diskusia o identite sa na začiatku druhej dekády tretieho tisícročia rozprúdila nečakane na poli, kde ju málokto čakal. Po predvianočnej deklarácii Národnej rady Slovenskej republiky o tom, že kresťanský symbol kríža je súčasťou našej tradície, sa zdalo, že problémy sú zažehnané. Slovenskí poslanci podporili svojím vyhlásením to, čo už predtým spravili poslanci poľskí či politickí predstavitelia ľavicového, pravicového či stredového Talianska.

Pani Lautsiová, ktorá to všetko začala, sa dočkala okrem Európskym súdom pre ľudské práva priznaného odškodného vo výške 5000 eur mnohých štipľavých poznámok o svojom fínskom pôvode. A o tom, že aj Fínsko má na svojej štátnej vlajke kríž. Vraj či jej to neprekáža.

Európa v znamení kríža?

 

V roku 1989 som ako študent medicíny v Bratislave prišiel na zápis do ďalšieho ročníka na naše študijné oddelenie. Na krku som mal retiazku s príveskom. Bol to krížik. Pracovníčka študijného oddelenia mi dobromyseľne no prísne povedala, aby som takýto prívesok ako dobrý študent vo vlastnom záujme nenosil. Ja som jej poďakoval za upozornenie a krížik som samozrejme nosil na krku naďalej. Bol som prekvapený, ako si ten nepatrný symbol pod mojou košeľou vlastne všimla. Po rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva sa v niektorých médiách rozhostila hysterická nálada, že táto honba na kríže sa obnovuje. Namiesto sovietskeho komunizmu ju vraj vyrábajú európske inštitúcie. Je to naozaj tak? Kto je ten Európsky súd a je v jeho rodnom liste naozaj ten údajný protikresťanský sudcovský aktivizmus, o ktorom sa spustila taká diskusia?

Ponovembrová umlčaná cirkev

O tom, ako fungovala prednovembrová spoločnost v Československu máme dostatok informácií. Informácie o tom, ako v podzemí pracovali niektorí disidenti sú tiež prístupné. Jestvuje však aj množstvo iných nezverejnených príbehov a skúseností s osobným prežívaním viery, ktoré sa nezmestili do čítaniek a historických kníh. Kvôli ich nepohodlnosti, nekonvenčnosti, nástojčivosti, s ktorou sa domáhajú postoja, reakcie, riešenia či podpory.

Sú to príbehy ľudí, ktorí v cirkvách realizovali pokus prežívať osobnú vieru a vzťah k spoločenstvu, ktoré považovali za cirkev iným spôsobom. Netradičným, revolučným, nekonvenčným, odvážnym. Názory na ich pôsobenie v minulosti aj dnes sa rôznia podľa toho, kto na ktorej strane barikády stojí. Ich skúsenosť a reflexia ich životnej cesty sú však zaujímavé. Tu je pohľad na 20 ponovembrových rokov očami a srdcom Dušana Špinera. Je to také malé otvorenie priestoru, do ktorého sa nazrieť hocikedy nepodarí.

Postoje a svedectvá

November 1989

Zopár obrázkov a pohybov známych tvárí pre pamätníkov a iných. 18. novembra 1989 som počúval na svojej internátnej izbe správy Slobodnej Európy. Zdalo sa to neuveriteľné, no pražské divadlá prestali hrať. Na izbe som bol ten víkend sám. Spolužiaci sa vracali do Bratislavy v nedeľu večer z domu a v pondelok sme už na prednáškach hovorili o všeličom inom ako o biochémii.

Ratzingerov morálny relativizmus

 

Pius XII. je mŕtvy už päťdesiat rokov a pre Benedikta XVI. je to príležitosť na jeho ocenenie. Hodnotenie pápežov je pri pohľade na rozdelené kresťanstvo vždy znovu náročnou úlohou. Sprevádzajú ho skôr emócie ako racionálne argumenty. Meno vatikánskeho diplomata Eugenia Pacelliho, ktorý sa stal pápežom v asi najdramatickejšom období európskych dejín, je toho výrečným príkladom.

Nie som komunista. To neznamená, že budem neoľudákom...

Návrat komunistov k moci je z pohľadu niektorých súčasníkov - napr. pána poslanca Palka - možno veľký požiar. Podľa mňa ide aj o konjunktúru tých, ktorých neodradí žiaden režim od toho, aby uspokojovali v prvom rade vlastné mocenské záujmy. Avšak pri pohľade na to, ako sa niektorí súčasní politici prihovárajú za očistu spoločnosti od tejto názorovej skupiny sa vynárajú aj iné súvislosti.

O jednej povodničke

... alebo čo má spoločné Harabin s Tisom? Lipšica a Palka

 

Na otázku reportéra, či sa slovenská spoločnosť fašizuje odpovedá pán poslanec Palko: „Vidím tu návrat komunistov k moci. Veľký požiar. Takže sa nezaoberám malou povodničkou.“

Nikto to za nás nevyrieši
Nestačí sa schádzať až vo chvíli, keď pohár pretiekol
Tí, ktorí by sa mali ozvať, keď významný cirkevný predstaviteľ velebí Jozefa Tisa, alebo keď má minister antisemitské reči, mlčia. Preto by sa mala ozvať verejnosť.

Je bohatstvo hriechom biznisu?

Tri zo siedmich „nových“ smrteľných hriechov súvisia bezprostredne s biznisom. A všetky ďalšie majú v biznise svoju oporu.

Podnikanie vyznieva takmer ako semenisko hriechu. Katolícka cirkev neoficiálne pomenovala niektoré modely správania ako skazonosné.

Nenásytnosť po peniazoch a život v nadmernom bohatstve, správanie vedúce k sociálnej nespravodlivosti a zapríčiňovanie chudoby sú samy o sebe nesympatické. Ako je to teda s hriešnosťou moderného sveta a jeho chrámov konzumu?

Arcibiskup Sokol žehnal
... OBDIVOVATEĽOM TISA 

Arcibiskup bratislavsko-trnavskej diecézy Ján Sokol, ale aj operný spevák Martin Babjak, oslavovali 14. marca tohto roku (red. 2005) v uzavretej spoločnosti výročie vzniku slovenského štátu z rokov 1939 až 1945 a jeho prezidenta Jozefa Tisa. Zákon hovorí, že 14. marec je začiatkom režimu, ktorý sa dopustil rovnakých zločinov ako nacisti.

Otvorený list OI

 
Nechceme sa prizerať

 

...lebo pasivita je spoluzodpovedná za šírenie zla. Smutné dejiny 20. storočia nás poučili, že chýbal spontánny odpor obyčajných slušných ľudí, ktorí aj v tej dobe existovali a nebolo ich málo. Nechceme sa prizerať, lebo kolektívna amnézia smeruje k opakovaniu tragédií z minulosti.

Interview SME 15. 3. 2008

Na Slovensku sme si holokaust nestihli vyrozprávať dodnes

Pred 69 rokmi vyhlásil katolícky kňaz Jozef Tiso z pekného žilinského balkóna samostatný slovenský štát (oprava aomega.sk: išlo o vyhlásenie autonómie 6. októbra 1938, nie o vyhlásenia samostatnej Slovenskej republiky. Tá bola vyhlásená 14. marca 1939 v Bratislave.). Len máloktorí židovskí občania vtedy dokázali vytušiť veľkosť nebezpečenstva, ktoré sa na nich valí. Bol to prvý deň Slovenska, ktoré sa na pár rokov uchránilo od bojových manévrov. Stalo sa z neho Slovensko prosperujúce a v strede vojny - spokojné a sýte. Slovensko, čo potichu posielalo vlaky plné bývalých spoluobčanov so žltou hviezdou na klope kabáta do pekla koncentrákov. Ako sa s tým po rokoch vyrovnala naša katolícka cirkev?

14. marca 2008 Tiso opäť v Žiline

 


Chcete stretnúť prezidenta Tisa? 14. marca 2008 ho môžete zažiť v podaní Mariána Labudu v Mestskom divadle Žilina. Bratislavské divadlo Aréna uvedie túto hru mimo svojej scény práve v Žiline. Z balkóna Žilinského gymnázia v októbri 1938 vyhlásil Slovenskú autonómiu. Tí, ktorí toto predstavenie ešte nevideli a zhliadnu ho po prvýkrát v 14. marca 2008 v Žiline vyjdú z divadla so zmiešanými pocitmi. Prečo?

Viera bez cirkvi

 Keď sa pri pokuse nájsť zmyslupný kompromis pri zmierení kresťanstva a sekulárnej spoločnosti Dietrich Bonhoeffer a Friedrich Gogarten pokúsili načrtnúť podobu nadkonfesionálneho kresťanstva chceli realizovať svoje sny a predstavy. Kresťanské cirkvi na začiatku dvadsiateho storočia a potom v pätnásťročných intervaloch vždy znovu narážali na civilizačné výzvy, ktoré ostávali ťažkým sústom. Otázkou bolo ako – ak vôbec – je možné skĺbiť kresťanské videnie sveta, spoločnosti a úlohy jednotlivca v ňom s archaickými formami cirkevnej ľudovej zbožnosti.

Príbeh moci a cirkvi na Slovensku

Príbeh cirkvi na Slovensku v dvadsiatom storočí je zhusteným príbehom európskeho katolicizmu obsahujúcim všetky jeho najzložitejšie peripetie. Slovensko zasiahla vlna národného sebaurčovania. Slovensko ako člen multinárodného Uhorska sa najskôr stalo súčasťou Československa. Z monarchie sa dostalo do priestoru parlamentnej demokracie. Počas krátkej epizódy vazalskej samostatnosti počas druhej svetovej vojny zažilo spoluprácu s fašistickým Nemeckom aby sa následne stalo súčasťou komunistického sovietskeho bloku.

Elitné kluby
Pri úvahách ako postaviť na nohy nejestvujúce spoločenské elitné vrstvy sa v najnovších dejinách ujali na Slovensku zaujímavé myšlienky. Ak niečo, čo chceme aby jestvovalo, nejestvuje alebo nám to nie je po chuti, musíme si to sami vytvoriť. Aj za cenu neistého výsledku a takpovediac za každú cenu. Tak vznikla po nočnej privatizácii pred rokmi tzv. silná kapitálová vrstva. Rozdávali sa aj žetóny želaných a neželaných názorov, národností a svetonáhľadov. Najnovšie sa v slovenskej spoločnosti stále intenzívnejšie hovorí o potrebe novej spoločenskej elity.

Jánošík v Global Village alebo martinská veselica

Slovensko má vraj pätnásť rokov. Treba sa nám ponoriť do vekov. Hrajú: Svätopluk, Jánošík, a ich sochy. Najlepšie v nadživotnej veľkosti. Na neočakávaných miestach. Najlepšie všade. Točiť sa budú reálne a národne uSMERnené filmy o Pribinovi, Cyrilovi a Metodovi a ďalších. Zrodí sa národná pamäť. Budeme verní sebe, pôjdeme svorne napred. Vezmeme si aj cudzie, svoje si nedáme?

späť

tlač

hore