Dva kamene a jedna birmovka

Je viac ako zrejmé, že vzdelávanie nie je prioritou tejto vlády. Nielen preto, že sa to neodráža v novom rozpočte. Vidno to aj z toho, ako sa správa a ako komunikuje predseda tejto vlády a jeho ministri.

Našu krajinu neformuje len to, čo politici a verejní činitelia hovoria, ale aj to, ako sa správajú. Úplne najdôležitejšie je pravidlo „walk the talk“. To znamená, že to, čo hovoríme, máme aj robiť.

Začiatkom aj koncom akéhokoľvek snaženia o spravovanie verejného priestoru je práve prepojenie toho, čo hovoríme a čo robíme. Ak niekto vodu kázal a víno pil, tak ho to neraz dobehlo. Zbierku frazeologizmov na túto tému môžem obohatiť aj o sebakritický postreh. Ak nasmerujeme ukazovák na niekoho iného, tak v tom istom momente ukazujú tri ďalšie prsty na nás samých.

Roztáčanie špirály

Slovenský filozof a teológ Ladislav Hanus opakovane hovoril a písal, že dušou kultúry je kultúra duše. Všetko úžasné, čo sa dnešnej vláde podarilo na poli kultivácie duše a kultúry, vidíme okolo seba na každom kroku. A kričí to z každého premiérovho slovného pokusu obhájiť svoje istoty.

To, ako dva kamene, ktorými chce premiér opätovať kritiku pôsobenia strany Smer v slovenskej súčasnosti, má dve dimenzie. Kresťanskú a národnú.

Kniha, ktorú mohol pred birmovkou alebo aj po nej použiť na inšpiráciu, hovorí o tom, že ak nás niekto udrie po jednom líci, tak mu máme nastaviť aj líce druhé.

Teória o tom, že je potrebné oplácať zlým za zlé, je opäť vo svetle premiérovej verzie správania sa birmovaného komunistu totálnym nepochopením textu, ale aj ducha kompendia našich tradičných hodnôt. Špirála násilia a nevraživosti tým len rastie.

Premiér opakovane podceňuje svoju mieru zodpovednosti za to, čo vo verejnom priestore jeho konfrontačné správanie generuje. Je úplne pochopiteľné, ak vtedy, keď sa hovorilo o potrebe lásky k nepriateľom, Robert Fico na hodine náboženstva chýbal. Tak, ako chýbal na námestiach v novembri 1989.

Skúška občianskej všímavosti alebo kresťanskej dospelosti – ako sa sviatosť birmovania zvykne volať – sa už nedajú zopakovať.

Hodnoty rešpektu voči druhým či vzletné slová o kresťanskej láske sú však vzduchom, ktorý dýchame. My, dospelí, naša mládež aj naše deti.

Formátovanie verejnej debaty

Je jasné, že on to tak nemyslel. Že to bola len taká metafora. Ale ja ju chápem tak, že oprávnenú kritiku konania ministra vnútra, jeho pochybných kontaktov a transakcií, či iné prejavy jeho konania, ktoré demonštrujú prítomnosť obrovského priestoru na zlepšenie, nebude súčasný pán premiér brať vážne.

Radšej pošle prezidentovi účet za lietadlo, ktoré mu vypočítavo ponúkol minister Kaliňák, alebo arogantný zoznam politických nominantov na Ústavný súd. To sú hneď dva kamene do tváre občana tejto krajiny.

Premiér formuje túto krajinu takouto nekultúrou konania a vládnutia. To, že naše školy a vzdelávací systém nefungujú a zahniezdili sa v ňom nešváry, ktoré už považujeme za normál, je len sprievodným znakom toho, že najsilnejšiu vládnu stranu vedie človek, ktorý koná a rozpráva tak, ako rozpráva a koná tak, ako koná.

Aký otec taký syn, aký predseda taká strana, aký premiér taká vláda...

Táto hra s prísloviami končí tam, kde si konečne uvedomíme, že nekultúrne správanie je sofvérom, ktorý načítava aj verejnosť a nie je jednoduché sa ho účinne zbaviť. Nové naformátovanie verejnej debaty nebude ľahké, ak budeme ešte dlhšie odkázaní na také vzory správania, ktoré replikujú nekultúru, nenávisť a konfrontáciu.

To lepšie v nás

To je neustále rastúci deficit, ktorý sa zvýšil aj tento rok v réžii Roberta Fica a jeho družiny.

Preto zákon o štátnom rozpočte ani nemohol vyzerať inak. Položku, ktorá by rátala v rámci vzdelávania a školstva aj so sebavýchovou politikov k osobnej zodpovednosti, v nej budeme márne hľadať. Premiér volí stratégiu ohadzovania kameňmi.

Pozitívna vízia sebavedomej krajiny, ktorá hľadá to lepšie v nás, ponúka budúcnosť, širšiu prosperitu, efektívne školy a nemocnice a spolupracujúcu verejnosť zodpovedných jednotlivcov by sa mala zjaviť postupne aspoň v beta verzii.

Odmietnuť Ficove kamene je dobré. Pracovať neodkladne na niečom inom, je lepšie.

SME 16.12.2017