Dosť bolo Slotovho primitivizmu?

 

Krátkodobá pamäť a hra na intenzívne prítomné mediálne zážitky politikom, ktorí tvoria dnešnú koaličnú vládu, dlhodobo vychádza.

Ich škandály, tendre, vulgarizmy, slovné útoky na policajtku či hlavy štátov, slovné a fyzické útoky na novinárov, svätých kráľov či hlavy parlamentov sú - zdá sa - dávno zabudnuté. V hektickom tempe stupňujúcej sa kampane nebude dosť času na poukázanie na súvislosti.

Bilbord s „photoshopovým mejkapom" Róma Lukáča Barta, môže byť však v tomto umedializovanom období konečne budíčkom. Keď ho vo Veľkom Grobe prehovorili na pózovanie za 75 eur, netušil, ako sa na Slovensku preslávi.

Bilbord ako dôkaz
Logo SNS vo mne evokuje nacistickú orlicu odvtedy, čo som ho videl prvýkrát. Najviac sa mi vrylo do pamäti v spojení s heslom Cudzie nechceme a svoje si nedáme na predvolebných bilbordoch pred rokmi.

O predsedníčke maďarského parlamentu hovoril predseda Slota ako o strapatej panej a uhorského kráľa sv. Štefana tituloval ako šaša na koni. Výroky o tom, že budovanie mostov cez Dunaj má len uľahčiť inváziu maďarských tankov, však ukazujú, že tento druh uvažovania a komunikácie nie je uzavretou kapitolou.

Práve spomenuté bilbordy s jednoznačne protirómskym nastavením sú toho dôkazom. Je však na pováženie, že slovenská spoločnosť sa s takouto nekultúrou v politickom živote krajiny nemá chuť jednoznačne popasovať. Možností je viacero a nevylučuje sa ani ich vzájomné prepojenie, ktoré by ich účinnosť posilnilo.

Jednou je usilovať sa o vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti. Demokratické strany by mali mať na to dosť dôvodov, aby tento druh agendy bol v ich politickom programe. Ide totiž o verejné dobro. Opozícia aj vládne strany by mali na tom mať záujem.

Azda by našli spoločného právneho zástupcu, ktorý by pred súdom tento spor v ich mene predkladal. Výroky podnecujúce rasovú a národnostnú nenávisť, vulgarizmy, život nad pomery, verejné rozhlasové svedectvo premiéra Fica o tom, že sa Slota v politike nabalil atď. Je toho dosť. To, že o tom píšu médiá, zdá sa, nestačí.

Slotovi voliči
Druhou možnosťou je jednoznačné odmietnutie tejto nekultúry reprezentovanej predsedom SNS. Demokratické politické strany by mali okamžite odmietnuť akúkoľvek spoluprácu so stranou, ktorá otvorene ústami svojho predsedu opakovane prezentuje rasistické, xenofóbne, nacionalisticko-šovinistické či homofóbne postoje.


Kreatívna odpoveď na bilbord SNS

Argument, že táto strana je legitímnym zástupcom niekoľkých percent elektorátu, v tomto smere neobstojí. Ako však toto percento „nekultúrnych" voličov, ktorým imponuje Slotov primitivizmus, premeniť na voličov kultúrnejších? To je určite veľká výzva.

Tu sa ukazuje tretia možnosť už aj ako nevyhnutnosť. Práve v tejto oblasti je priestor na intenzívnejšie pôsobenie členov exekutívy či vládnych zmocnencov pre otázky národnostných menšín a iných odborníkov z príbuzných oblastí, ako sú oblasti sociálnej či školskej, vzdelávacej či rodinnej politiky.

Konkrétne programy v tejto oblasti určite ponúkajú aj početné mimovládne organizácie, občianske združenia i európske či iné medzinárodné inštitúcie. Len tak je možné riešenie problémov aj nastavenie verejnosti v týchto oblastiach trvalo a nezvratne meniť. 



Nekresťanský politik
No a napokon je konečne potrebné povedať, že všetky takéto len letmo zosumarizované najznámejšie epizódy politika Jána Slotu sú v príkrom rozpore s kresťanskou morálkou.

Na Slovensku, hlásiacom sa masívne ku kresťanským cirkvám, to nie je nepodstatný detail. Kresťania nemôžu Jána Slotu a jeho stranu v súvislosti s jeho poslednými prejavmi podporovať.

Vyrobený a primitívne živený strach z Rómov či Maďarov generujúci nenávisť k nim a najnovšie jeho slovné útoky proti homosexuálnej komunite sú pre úprimných kresťanov dôvodom na ostražitosť.

Tu by určite konečne mal zaznieť aj hlas cirkevných autorít. Ak má, pravda, slovenské kresťanstvo pred očami a v srdci aj univerzálne a nielen tisovské dedičstvo.

Uverejnené v denniku SME 7. 5. 2010

Aktualizované 7. 5. 2010