Tiso nie je na vine

Ak sa sympózium v Nitre konalo aby objasnilo úlohu Jozefa Tisa v dejinách na podnet diecézneho biskupa a profesora cirkevných dejín Viliama Judáka, očakávali by sme, že sa bude snažiť naplniť konštatovanie o tom, že história je učiteľkou života.

Netrafili

Dejiny, ktoré sú nezaťažené minulosťou sa míňajú tomuto ich posolstvu. Na situácie, keď niečo v morálnej oblasti míňa cieľ, sa vyše dvetisíc rokov používa grécke slovo „hamartia“. Toto slovo sa v biblickej tradícii používa v rovnakom zmysle. Strelec jednoducho „netrafí“ a minie cieľ. Etickú ašpiráciu, ktorá sa nenaplní, to znamená, že namiesto mravného dobra vyprodukuje zlo, biblické texty označujú tým istým slovom. Avšak tieto a neskoršie teologické interpretácie obohacujú v dejinách výkladu o nový význam. Toto minutie cieľa sa v novozmluvnej terminológii prekladá do slovenského jazyka slovom „hriech“.

Kto je vinný

Ak sa preto chceme ďalej baviť na ľudovej úrovni, mali by sme si ilustrovať, kto a ako sa podieľal na tom, že profesor cirkevných dejín nedokáže z faktu, že prezident Jozef Tiso stál na čele štátu, z ktorého bolo deportovaných 70000 jeho občanov jednoznačne povedať, že to nie je dôvod na debatu ale na zrozumieteľné pososlstvo. Redaktorka RTVS Soňa Gyarfašová na svojom blogu o stretnutí v Nitre načrtla takúto momentku: „Vpredu v obecenstve už sedia Marián Kotleba, Milan Uhrík aj Natália Grausová, na tomto podujatí si chytili prvé miesta. Práve prebieha seminár o Jozefovi Tisovi, ktorý organizuje aj nitrianske biskupstvo. Nepochopiteľné pre tých, ktorí osobne poznajú nitrianskeho biskupa. Jeho príhovor asi jediný pripomína a vyčíta, že Tiso nič neoľutoval. A ospravedlňuje sa za jeho činy, za deportácie. Väčší, dlhý burácajúci potlesk má však vysokoškolská pedagogička Emília Hrabovec, ktorá pripomína, že Tiso nemal na výber. No zlatým klincom je historik Martin Lacko, ktorý pred časom podporil Kotlebu. Dnes je asistent poslankyne Natálie Grausovej. Jehoprednáška má od histórie celkom ďaleko, skôr je to jeho vlastná dojmológia. Pripomína, že odchádza generácia tých, ktorí si ho pamätajú a s láskou spomínajú, aký bol. Prežil ako kult, čo býva aj podmienka blahorečenia.“

Ospravedlnenie, ktoré nie je možné

Na šikmej ploche sa budeme ako spoločnosť pri pohľade na Jozefa Tisa pohybovať dovtedy, kým rímskokatolícki biskupi a profesori cirkevných dejín neprestanú teoretizovať o Tisovej vine, ale povedia, že genocída ostáva genocídou aj pri snahe ex post Tisovu pozíciu ospravedlniť či pochopiť. Akademická debata bez jednoznačnej snahy poučiť sa a zrozumiteľne povedať, že to, za čo je Jozef Tiso ako prezident a cieľavedomý architekt protižidovskej legislatívy zodpovedný, je do neba volajúci hriech. Akékoľvek retušovanie minulosti je neospravedlniteľné. To, do akej miery táto lojalitou voči cirkvi ako inštitúcii motivovaná snaha bráni prokurátorom a súdom vidieť v takomto konaní ideologickú snahu obhajovať a propagovať režim, ktorý preukázateľne obmedzoval ľudské práva a slobody neviem zmerať. Faktom je, že existujúci paragraf na tieto aktivity ešte naplikovali. Je to politicky háklivá téma, lebo aj medzi sudcami a prokurátormi máme stúpencov tzv. alternatívnych faktov. Osadenstvo a zloženie nitrianskeho publika, jednoznačne ukazuje priamu súvislosť ospravedlniť nielen Tisa, ale primárne svoje vlastnú nenávistnú politickú ideológiu a aktuálne konanie, ktoré sa inšpiruje práve tisovým režimom a jeho kresťanským národným socializmom.

Tisova vina

Historici už celkom nevedia jasnejšie povedať, že Jozef Tiso vedel čo robí a robil to cieľavedome. Tí, ktorí komentujú priebeh súdneho procesu s Tisom hovoria, že Tisovi sa ani spätne pri procese nepodarilo dostať zo seba ani formálne slovo ľútosti nad tým, čo sa preukázateľne za jeho prezidentovania dialo. Nepovedal vraj počas celého procesu ani raz: „Prepáčte, je mi to ľúto, o tomto som nevedel.“ Nuž, a či je z hľadiska kompetencie prezidenta horšie vedieť alebo nevedieť kam posielal občanov svojho štátu je snáď už len tancom na hranici obludného a ešte obludnejšieho cynizmu. Profesor Viliam Judák ako biskup vie, že za Tisove zločiny sa on už účinne ospravedlniť nemôže. Môže však prispieť ako profesor a biskup k spracovaniu Tisovho odkazu tým, že otvorene povie, že Jozef Tiso nemôže ašpirovať na titul mučeníka a pošle ho aspoň akademicky z morálno-teologického hľadiska do doživotného cirkevného väzenia.

Relativizácia zla pokračuje

Štúdium Tisovho príbehu je užitočné pre pochopenie patologických spoločenských procesov, ktoré do tej miery otupili naše morálne vedomie, že sa stále z neho nevie časť našej spoločnosti dostať. To však už nie je Tisova vina. Za to nesieme zodpovednosť dnes my a historici, ktorí sa z minulosti a materiálu, ktorým ju obohatil Tisov príbeh, nevedia a nechcú poučiť. Odobrujú len tú perspektívu, ktorá vlastný prospech blahobyt za Slovenského štátu bola a je aj dnes ochotná vyvážiť smrťou tisícov nevinných spoluobčanov. To je totiž podprahové posolstvo nitrianskeho sympózia, kde v publiku sedeli fašisti a s uspokojením tlieskali historikom retušujúcim dejiny. A biskup a profesor štátnej katolíckej teologickej fakulty Viliam Judák ich hostil a opäť raz v mene cirkvi vyslal verejnosti pomýlené posolstvo. 

Denník SME

späť

tlač

hore