Etika a morálka v zajatí kríža?
Z niektorých prejavov mobilizácie veriacich môže mať neveriaci strach. Za niektoré sa môže hanbiť aj veriaci človek.
Diskusia o identite sa na začiatku druhej dekády tretieho tisícročia rozprúdila nečakane na poli, kde ju málokto čakal. Po predvianočnej deklarácii Národnej rady Slovenskej republiky o tom, že kresťanský symbol kríža je súčasťou našej tradície, sa zdalo, že problémy sú zažehnané. Slovenskí poslanci podporili svojím vyhlásením to, čo už predtým spravili poslanci poľskí či politickí predstavitelia ľavicového, pravicového či stredového Talianska.
Pani Lautsiová, ktorá to všetko začala, sa dočkala okrem Európskym súdom pre ľudské práva priznaného odškodného vo výške 5000 eur mnohých štipľavých poznámok o svojom fínskom pôvode. A o tom, že aj Fínsko má na svojej štátnej vlajke kríž. Vraj či jej to neprekáža.
Posily namiesto krížov
Po viacerých pokusoch o vecnú diskusiu sa do môjho uvažovania začína čoraz nástojčivejšie hlásiť niečo jednoduchšie. Ide vôbec v tejto debate o pravdu? V Írsku sa začína uplatňovať zákon o rúhaní a v Taliansku sa tradičný kresťanský národ vŕši streľbou a pogromami na afrických imigrantoch, ktorí sú podľa vyjadrení ich frivolného premiéra sympatickí a trochu „opálení". Proti týmto prejavom nekresťanského správania sa nedvíhajú hlasy poľského či slovenského parlamentu. Talianska vláda namiesto hodnotných tradičných krížov posiela do oblasti Kalábrie vojenské posily.
Identita je podľa rôznych slovníkov tým, čo robí vec tým, čím je. Strom stromom, zem zemou, vzduch vzduchom, človeka človekom. Kresťanská identita sa na začiatku tretieho tisícročia pýta sama seba, či kríže, štatistiky, či účasť na bohoslužbách samy o sebe môžu zaručiť mravnosť a etickú integritu jej nositeľov. Dávne pozorovania ukazujú, že z povozu zaparkovaného v garáži sa nestane pretekárske auto. Magická dôvera v silu dobro generujúceho náboženského ritualizmu sa však akosi samozrejme vracia do európskeho priestoru. Slovensko na radosť niektorých komentátorov na tomto poli zažilo dokonca opozično-koaličné zjednotenie v súvislosti so spomenutou parlamentnou rezolúciou.
Soľ do očí
Kríže na stenách, referendum odmietajúce stavby minaretov, zákony zakazujúce rúhanie či burky majú zabezpečiť európsky kontinent pred inváziou uvažovania, v ktorom sa náboženské predstavy nekryjú s monopolnými predstavami rímskych náboženských profesionálov či dôverčivých veriacich. V tom najsilnejšom vydaní dokonca posúvajú biblickú výzvu k tomu, aby boli soľou zeme a svetlom sveta do roviny hádzania soli viery do očí neveriacich.
Nenabáda k tomu nikto menší ako kardinál katolíckej cirkvi Jozef Tomko. Vraj: „My (rozumej kresťania katolíci) si musíme tiež uvedomiť, či nemáme byť práve tam soľou a tú soľ prípadne aj niekomu hodiť do očí a najmä tie pohľady vyčistiť." (www.postoy.sk 13. december 2009) Takéto expresívno-heretické interpretácie posvätných kresťanských spisov musia byť odmietnuté zvlášť vtedy, ak ich hlása osoba, ktorá sa teší morálnej autorite svojich nekritických spoluvercov.
Keby som bol neveriaci, mal by som pred takouto mobilizáciou veriacich strach. Ako veriaci človek sa za takéto prejavy kresťanskej identity hanbím. Veľmi. Nuž a okrem hanby sa ma zmocňujú tak trochu aj obavy, či sa slušným veriacim a neveriacim podarí na takúto mobilizáciu náboženského fundamentalizmu nájsť konštruktívnu a primeranú odpoveď. Možné to určite je.
Na etike záleží
Je isté, že žiť vo svete jasných postojov a morálnych autorít je jednoduchšie a bezpečnejšie. Spoznať morálnu autoritu a spoľahlivé usmernenie dnes nie je jednoduché. Inštitúcie nárokujúce si na morálnu autoritu v minulom storočí pričasto radikálne zlyhali. Jednotlivci ešte stále nemajú silu, aby sa na nich upriamili zraky verejnosti. Ich Public Relations vždy budú v nevýhode oproti stáročia pestovanému inštitucionálnemu ministerstvu pravdy.
Predpokladať však, že stále menej dýchateľné a kedysi za samozrejmosť považované ovzdušie etických a morálnych princípov sa obháji samo pred sebou, je priveľkým rizikom. Otázkou dneška už prestáva byť, či to je možné aj bez tradičných náboženských inštitúcií a symbolov. Pomaly, ale isto sa to stáva nevyhnutnosťou.
Mediátorom sa v tejto polemike môže stať len triezvo uvažujúci zodpovedný občan. Je jasné, že nikto nie je dokonalý. No osobné presvedčenie o tom, že na etike a mravnosti záleží, môže byť spolu s osobnou občianskou zodpovednosťou za ten kúsok sveta v bezprostrednom okolí dobrým začiatkom novej dekády.
Uverejnené v elektronickom vydaní SME utorok 12. 1. 2010 a v printe 13. 1. 2010 pod názvom Ide ešte o pravdu?
Aktualizované 19. 1. 2010
Aktualizované 19. 1. 2010
 späť |
 tlač |
 hore |
O editorovi webu
Miroslav Kocúr, ThDr., PhD., vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského Bratislava. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a TI v Spišskom Podhradí. Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Prednášal na BISLA v Bratislave. V novembri 2011 bol menovaný za riaditeľa VIA IURIS.
V januári 2014 začal spolupracovať s neziskovou organizáciou LEAF pri podporných a vzdelávacích programoch pre študentov a žiakov základných a stredných škôl. Je autorom prekladov, odborných publikácií, článkov, reflexií pre domáce i zahraničné inštitúcie.
Miroslav Kocúr, ThDr., PhD., vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského Bratislava. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a TI v Spišskom Podhradí. Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Prednášal na BISLA v Bratislave. V novembri 2011 bol menovaný za riaditeľa VIA IURIS.
V januári 2014 začal spolupracovať s neziskovou organizáciou LEAF pri podporných a vzdelávacích programoch pre študentov a žiakov základných a stredných škôl. Je autorom prekladov, odborných publikácií, článkov, reflexií pre domáce i zahraničné inštitúcie.
Centrum pro studium demokracie a kultury
