Cirkevne schválený Slota
Politika SNS a jej predsedu je v rozpore so slušnosťou a kresťanskou etikou, cirkev by o tom nemala mlčať. Ak slovenská spoločnosť už niekoľko rokov sledovala excesy Jána Slotu, robila to preto, lebo jeho konanie nespĺňa isté pravidlá. Naša civilizácia si vytvorila zrozumiteľný súbor zásad. Nie všetky sú predmetom znenia zákonov, no nikto o ich platnosti nediskutuje tak, že by ho úplne spochybňoval.Dejiny poznajú konanie ľudí, ktorí svoje amorálne konanie potrebovali ospravedlniť tak, že ho spravili normou. Tak sa ich amorálne konanie dostalo pod ochranu zákonov.
Takmer vždy je dôvodom takéhoto konania deklarované dobro spoločnosti, vlasti, národa. Aj tzv. slovenská štátnosť má skúsenosti s uplatňovaním zákona o deportácii vlastných obyvateľov, o strate ich občianskych práv, o arizácii či znárodnení ich majetku, či s amnestiou zabraňujúcou potrestaniu vyšetreného zločinu. Niekedy stačí, ak sa v počiatkoch podarí interpretovať účelovo aj platné zákony.
Deficit ako prednosť?
V prípade Jána Slotu prešovská krajská prokurátorka pri jednom podaní len konštatovala, že on je už raz taký. Preto jeho hulvátske vyjadrenia pod vplyvom ríbezľového vína na adresu predsedníčky maďarského parlamentu a maďarských symbolov vyslovené na verejnom zhromaždení pri príležitosti odhaľovania betónového dvojkríža nebolo posúdené ako trestný čin.
Ceremónii vtedy dodával punc aj kňaz s kadidlom, ktorý svojimi modlitbami a okiadzaním podnapitého predsedu SNS pri jeho nenávistnom prejave sprevádzal.
Prípad to nebol ojedinelý. Slotove výzvy o nasadaní do tankov a ťažení na Budapešť ich pred rokmi naštartovali a dodnes pokračujú. Ján Slota sa snaží tento svoj osobnostný deficit predať ako prednosť a predstavuje ju ako nepokryteckú otvorenosť.
Preto ak nechceme niekoho pomýliť, musíme si asi opakovane zopakovať abecedu slušného správania. Ísť verejne v úradnej pozícii za takýchto okolností k Slotovi, a verejne sa ani slovom (!!!) nevyjadriť k jeho vulgárnostiam, štvaniu, osočovaniu a iným nízkostiam je odobrením jeho konania.
Verejní činitelia nastavujú v dobrom aj v zlom slova zmysle spoločenské štandardy. Nekomentované verejné excesy správania politikov sa pomaly stávajú normou. V istých komunitách vytvárajú postupne „kultúru", získavajú legitimitu a šíria sa nepozorovane spoločnosťou.
Jedného dňa sa takáto „kultúra" stane subkultúrou ašpirujúcou na spoločenskú legitimitu a jej nositelia sa už nemusia za nič ospravedlňovať ani hanbiť. Deportácia slušnosti sa môže začať.
Odobrujúce mlčanie
Ak sa zástupcova Konferencie biskupov Slovenska stretli s Jánom Slotom na svojom predvolebnom turné po straníckych ústrediach, mali sa vyjadriť k tomu, čo robí.
Bola to príležitosť na odmietnutie extrémizmu v politickej agende SNS. Je zrejmé, že primitívny nacionalizmus, šírenie protimaďarských či protirómskych nálad je v rozpore s elementárnou slušnosťou a kresťanskou etikou.
Katolícki biskupi však mlčali. Interpretácia katolíckej zásady: Qui tacet consentire videtur (Kto mlčí, ten svedčí - pozn. red.), v tomto konkrétnom prípade znamená, že mlčaním biskupi odobrili Slotovo doterajšie vystupovanie a konanie. Zlo je potrebné pomenovať a odmietnuť. To sa však nestalo.
O tom, ako naložiť s jeho nositeľmi sa dá viesť diskusia. Prostriedky môžu byť rôzne. Opakované nenávistné vyjadrenia Jána Slotu a jeho politické pôsobenie je v rozpore so slušnými mravmi a elementárnou etikou. Nepochybne to je aj v hlbokom rozpore s etikou kresťanskou.
Mnohí radoví kresťania nesúhlasiaci s postojmi svojich cirkevných „lídrov" sú znechutení, no nemajú prostriedky a odvahu sa ku konaniu biskupov otvorene vyjadriť.
Neoznačenie šírenia nenávisti voči iným ľuďom za mravné zlo je v duchu katolíckej morálky súhlasom s týmto konaním. Ak to nespraví niekto, kto má moc a povinnosť to spraviť, je to o to smutnejšie.
Zvlášť ak druhá strana vyvoláva dojem porozumenia a vzájomnej podpory. Konferencia biskupov Slovenska sa môže hrať, na čo chce. Vydávať terajšie mlčanie za prezieravý nadhľad a apolitický odstup je už len vypočítavý alibizmus.
Uverejnené v denniku SME 19. 5. 2010
Aktualizované 25. 5. 2010
 späť |
 tlač |
 hore |
O editorovi webu
Miroslav Kocúr, ThDr., PhD., vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského Bratislava. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a TI v Spišskom Podhradí. Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Prednášal na BISLA v Bratislave. V novembri 2011 bol menovaný za riaditeľa VIA IURIS.
V januári 2014 začal spolupracovať s neziskovou organizáciou LEAF pri podporných a vzdelávacích programoch pre študentov a žiakov základných a stredných škôl. Je autorom prekladov, odborných publikácií, článkov, reflexií pre domáce i zahraničné inštitúcie.
Miroslav Kocúr, ThDr., PhD., vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského Bratislava. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a TI v Spišskom Podhradí. Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Prednášal na BISLA v Bratislave. V novembri 2011 bol menovaný za riaditeľa VIA IURIS.
V januári 2014 začal spolupracovať s neziskovou organizáciou LEAF pri podporných a vzdelávacích programoch pre študentov a žiakov základných a stredných škôl. Je autorom prekladov, odborných publikácií, článkov, reflexií pre domáce i zahraničné inštitúcie.
Centrum pro studium demokracie a kultury
