Balázs vs. Tondra - sezónna téma?

Ján Krstiteľ Balázs vlastným menom Marián Balázs píše vo svojom krátkom predstavení o sebe, že  pred novembrom 1989 bol spoluzakladateľom a redaktorom kresťanského samizdatového časopisu Zrno. Nemohol dokončiť štúdium na Stavebnej fakulte VŠT v Košiciach. Bol sledovaný štátnou bezpečnosťou a v rokoch 1988 - 1990 pracoval ako ošetrovateľ vo FNsP v Košiciach. Bol signatárom petície Několik vět, podpísal tiež petíciu za prepustenie tzv. bratislavskej päťky.¶¶ Tých 23 prednovembrových rokov nemohol prežiť vo väzení v Jáchymove, no je zdá sa jasné, že vedel kam názorovo aj ideovo patril. 

K napísaniu nasledovného textu ma pohol text uverejnený v denníku SME minulý týždeň. Bol pod ním podpísaný František Tondra, spišský biskup. Pozoruhodná kariéra Františka Tondru stojí vzhľadom na jeho vek do značnej miery aj na jeho činnosti a výdobytkoch z obdobia pred rokom 1989.  Ako člen  Združenia katolíckych duchovných Pacem in terris (ZKD PiT) v období normalizácie nebol len bezvýznamným pešiakom. Bol členom jeho československého predsedníctva zodpovedným za tzv. ideové otázky. Z hnutia odišiel v roku 1983(1982?) po publikácii pápežskej inštrukcie "Quidam Episcopi", o nevhodnosti angažovanosti kňazov v politických organizáciách.  Priemerne informovaným katolíkom bolo však od vzniku tzv. mierového kňazského hnutia jasné, že Pacem in Terris bolo husákovským normalizačným nástupcom hnutia mierových kňazov pána Plojhara and comp. Dobové Katolícke noviny informovali o zasadnutiach ZKD na prvej strane tak ako Pravda o zasadnutiach ÚV KSČ. Šoty z ich zasadnutí prinášali komunistické televízne noviny ako propagandistický materiál demonštrujúci náboženskú slobodu v ČSSR. 

Ako to bolo...

V 70. rokoch si urobil František Tondra doktorát z katolíckej morálnej teológie na bratislavskej bohosloveckej fakulte. Hneď na to začal prednášať morálnu teológiu na fakulte, na čo bol potrebný výslovný súhlas komunistického štátu. Kým v bratislavskom seminári vyhadzovali pre hladovku študentov, ktorí bojkotovali povinné stretnutia Pacem in Terris, kým komunistická moc prenasledovala, vyšetrovala a zatvárala kňazov a rehoľníkov, kým iní kňazi strácali štátny súhlas a stávali sa z nich občania druhej kategórie,  František Tondra poctivo pracoval a budoval svoju budúcnosť. Pre objektívnosť treba povedať, že srdcia lídrov podzemnej cirkvi Silvestra Krčméryho a Vladimíra Jukla si získal spoluprácou pri témach prirodzených metód plánovaného rodičovstva pri práci s krúžkami vysokoškolákov. Viem o tom osobne z čias svojho štúdia na lekárskej fakulte, keď som Silvestra Krčméryho sám niekoľkokrát navštívil a on mi o tom hovoril. Pozitívne body mu priniesli po odchode z Bratislavy zrejme aj Levočské púte, kde sa ako levočský farár angažoval pri zveľaďovaní mariánskej úcty. To, že tam mohol byť farárom práve on, a nie niekto iný, malo tiež aj iné súvislosti. Pamätníci môžu prehovoriť. 

Rok nežného prevratu

V lete 1989 vláda ČSSR odsúhlasila návrh Vatikánu, aby bol František Tondra, vtedy levočský farár, menovaný spišským biskupom. Po desaťročiach bez biskupa sa v Spišskej diecéze konečne pre komunistickú moc našiel vhodný kandidát. Popri iných návrhoch a kandidátoch „prešlo" práve toto meno.  Pamätníci môžu prehovoriť... Na biskupa bol František Tondra vysvätený 9. 9. 1989, pričom zložil predtým sľub vernosti komunistickému štátu. Zmena režimu ho zastihla krátko po biskupskej vysviacke. Zaiste sa i jemu uľavilo, že už nemusel viac hrať na všetky strany. Konferencia českých a slovenských biskupov si ho zvolia za predsedu. Opakovane sa stal aj predsedom KBS s krátkou pauzou jedného funkčného obdobia, kedy bol na čele KBS Rudolf Baláž.  V rámci KBS prezentoval napriek vráskam a škrabancom minulosti určite jej slušnejšiu tvár. To, že nevynikal invenciou, tvorivosťou ani jednoznačnými postojmi bolo povinnou kvalifikáciou na funkciu a úlohu v ktorej bol.

Nie je minulosť ako minulosť

V tieto dni František Tondra pomerne plytko pripomína Jánovi Krstiteľovi Balázsovi minulosť a utrpenie cirkvi za totality. Nemá význam podrobne komentovať demagogické vyjadrenia pána biskupa na adresu Mariána Balázsa. Kde bol vtedy on, vie najlepšie on sám. Bolo by dobré, keby sa verejne vyjadril aj k tejto kapitole svojich osobných dejín.  Kým cirkev v ČSSR za totality trpela, František Tondra konformne kráčal svojou cestou funkcionára ZKD Pacem in Terris. Z moci úradnej sa cíti morálne nadradený a počíta s tým, že ľudia budú veriť jemu a nie tým, ktorí by s jeho tvrdeniami mohli polemizovať. O tom, že kto v tomto mentálnom spore ťahá za kratší koniec niet pochýb. Kto by veril "odídenému" kňazovi a neveril biskupovi? Viacerým exponentom minulej vlády a ich partnerom či poradcom bolo čo vyčítať. Od neusporiadanosti rodinného života až po škandalózne verejné správanie. Vtedy biskupi mlčali. To, že nemlčia dnes, opäť len potvrdzuje, že ktorá mentalita im je bližšia. Pozitívnou správou pre občiansku spoločnosť je však to, že pár dní od nástupu novej vlády sa aj biskup Tondra osmelil a prestal sa báť prejavovať svoje morálne postoje a dostal opäť chuť na úlohu morálnej autority. 

Iných súdim, sebe rozumiem

Ako doktor morálnej teológie si určite vie celú svoju minulosť spoľahlivo vysvetliť. Vo svetle týchto faktov je možné inak čítať jeho pokorné vystupovanie a jednoduchosť. Nie je ho možné chápať skôr ako marketingovú stratégiu ako jeho osobnú kvalitu? Nie je on taký jednoduchý ako vyzerá. K tomu aby som napísal týchto pár riadkov ma inšpirovali zákerné a manipulatívne tvrdenia Františka Tondru ohľadom údajného nepozitívneho vzťahu Jána Krstiteľa Balázsa k cirkvi. Ako pán biskup píše, za totality stovky rehoľníkov a rehoľných sestier boli prenasledované, štyridsať rokov boli postavené mimo zákona. Vtedy, keď Jána Krstiteľa Balázsa prenasledovala ŠtB, František Tondra ako nový biskup sľuboval vernosť štátostrane a vláde. Všetko to utrpenie rehoľníci znášali nielen preto, že ostali verní svojim rehoľným sľubom, ale aj preto, lebo nechceli sľubovať vernosť štátostrane a vláde, ktorej iní vernosť kvôli svojej svetlej budúcnosti sľúbili. Spletitosti svojho života s jasne problematickými zápletkami pán biskup „rozumie". Zodpovedný a nie práve jednoduchý krok iného človeka zjednodušene a posmešne odsudzuje. 

Kto porušil sľuby

Otázka porušených sľubov je vážna téma. Sľuby kňazov a rehoľníkov sú v cirkevnom prostredí stavané na rovnakú úroveň so sľubom manželským. Je to však už dlho predmetom teologickej diskusie. Kňazov biskupi prekladajú z miesta na miesto. Otec rodiny však je nenahraditeľný a nepreložiteľný.  Dnes už žiaden seriózny teológ nevidí v odchode kňaza z cirkevnej služby teologický problém. Je to problém čisto disciplinárny a právny. A mocenský. Informovanosť o tom, čo sa v cirkvi deje prerástla pre úradnú cirkev prijateľnú mieru. Tento stav vecí aj na pozadí udalostí posledných škandálov nikoho pre službu v cirkvi nenadchýna. Mladých ľudí, ktorí svoje ideály chcú spájať s pôsobením v cirkevnej službe, je aj preto stále menej.  Je to hlboký emocionálny, ľudský a cirkevnoprávny problém, ktorého riešeniu sa úradná rímska cirkev dlhodobo vyhýba. Spájanie kňazského povolania s bezpodmienečnou poslušnosťou cirkevnej autorite a inými záväzkami siahajúcimi až hlboko do oblasti práva na osobný život by bolo témou na osobitné pojednanie. 

Vernosť sľubom je podľa slov biskupa Tondru vernosťou Bohu, ktorému tieto sľuby urobili v cirkvi. Taká je podľa neho teologická podstata rehoľných sľubov. Verejná polemika o podstate rehoľných sľubov by bola dlhá. Je to však v prvom rade o svedomí človeka. Je to medzi ním a Najvyšším.  Tam, kde je druhou stranou  zastupujúcou Boha taká štruktúra akou je dnešné vedenie svetovej katolíckej cirkvi, môže priemerne zdravo a kriticky uvažujúci jedinec vziať rozum do hrsti a rozhodnúť sa tu a teraz. Život sa neriadi podľa komunistických päťročníc ani podľa cirkevných storočníc. Pri pohľade na osobný príbeh Mariána Balázsa a príbeh Františka Tondru ide aj o príbeh dvoch interpretácií vernosti. V hre je hlavne vernosť ideálom a osobnému povolaniu k životu v pravde napriek politickým zmenám, premenám a meniacemu sa politickému počasiu. 

Nech teda samotná veriaca verejnosť posúdi odchod Mariána Balázsa z rehole do tímu poradcov pani premiérky. Biskup Tondra si môže želať, aby poctivé a otvorené konanie Mariána Balázsa bolo inšpiráciou aj pri pohľade do vlastných radov a do vlastných osobných dejín. Nech teda samotná veriaca verejnosť posúdi aj jeho konanie dnes i pred časom. 

Som zaujatý, ale...

Je mi skutočne osobne ľúto, že som musel napísať tento text. No nedalo sa mlčať. Určite je tento text - ako každý text ľudského autora - do značnej miery aj subjektívny. No pokúsil som sa byť objektívny tak, ako som to len vedel.  Mám na pána biskupa Tondru  ako svojho bývalého nadriadeného veľa pozitívnych spomienok. No určite som aj vzhľadom na svoj osobný príbeh zaujatý. Teraz však vôbec nejde o mňa. Mňa by to nezaujímalo, keby pán biskup vnútrocirkevné predpisy a metafory nepovažoval za normu pre fungovanie dnešnej slovenskej spoločnosti a verejne ich nešíril. 

Osobná integrita Mariána Balázsa sa prejavila v minulosti vtedy, keď mlčali tí, od ktorých sa postoje podobné jeho postojom očakávali ex offo. Prezumpcia neviny nie je argumentom na spoluprácu a tichú podporu gaunerov, alkoholikov a hulvátov vo verejných funkciách. Qui tacet, consentire videtur. To úradná cirkev vo vzťahu k Mečiarovej, Slotovej či Ficovej politickej administratíve na Slovensku robila. Prijala a tešila sa úlohe matky, ktorú jej prisúdili premiérovi speechwriteri a podporovala štát ako otca. Považujem menovanie Mariána Balázsa zo strany pani premiérky za šéfa poradcov za odvážny krok. Očakávané negatívne reakcie na seba nedali čakať. Verím, že sa tento krok ukáže aj ako múdry. Súdiť však občana Mariána Balázsa úzkoprsou vnútrocirkevnou optikou ako sa na to podujali niektorí kresťanskí fundamentalisti a biskup František Tondra je však neprimerané. 

Len prerieknutie?

Pri všetkých udalostiach s ktorými musela zápasiť katolícka cirkev v poslednom roku  by bolo v danej situácii z jej strany primeranejšie mlčanie. Napríklad také, aké sprevádzalo verejné vystúpenia štátnej moci počas uplynulých štyroch rokov či nepríjemné škandály zneužívania mladistvých na svetovej cirkevnej scéne. Smerom k všetkým veriacim, ktorí to s cirkvou myslia vážne a úprimne mohol biskup Tondra napríklad prejaviť ľútosť z toho, že kvality Mariána Balázsa si všimol niekto iný a nie on. Mohol publikovať smerom k verejnosti aj iné upokojujúce slová vysvetlenia. A želanie všetkého dobrého pri konzultáciách vážnych záležitostí pri spravovaní krajiny. Tak ako to robia chápaví rodičia, keď sa ich deti rozhodujú inak, ako to oni čakali. 

Byť otcom je však niečo iné ako byť sudcom či verejným moralizátorom bez kreditu.  Ale ako píše pán biskup, nie je to nič nové pod slnkom. Za totality sa vraj predstavitelia strany tiež radili s niektorými kňazmi. Napríklad s ním a s jeho kolegami z Pacem in Terris? Prezradil nám dokonca aj o čom: nie o ekonomike, ani o kultúre, ale ako cirkev okliešťovať a uzavrieť ju do kostolov. Verím, že sa pán biskup len preriekol. Musel som však tieto svoje obavy vyjadriť. Kruh sa uzavrel.

Blog s diskusiou

Dokumenty Zborník z druhého celoštátneho zjazdu združenia Pacem in Terris

 

späť

tlač

hore