S Vatikánom na večné časy?
Základná zmluva medzi Vatikánom a Slovenskou republikou bola podpísaná 24. novembra roku 2000 a začína sa konštatovaním, že Svätá stolica a Slovenská republika vychádzajú pri uzatváraní tejto zmluvy z dokumentov Druhého vatikánskeho koncilu a kánonického práva ako aj z ústavných noriem Slovenskej republiky. Odvolávajú sa pri tom na medzinárodne uznávané princípy náboženskej slobody, na významné poslanie Katolíckej cirkvi v dejinách Slovenska, ako aj na jej aktuálnu úlohu v sociálnej, morálnej a kultúrnej oblasti. ¶¶
V článku sedem zmluva uvádza, že Slovenská republika uznáva každému právo uplatňovať výhrady vo svedomí podľa vieroučných a mravoučných zásad Katolíckej cirkvi. Rozsah a podmienky uplatnenia tohto práva ustanoví osobitná medzinárodná zmluva uzavretá medzi zmluvnými stranami. Práve o tejto zmluve o výhradách svedomia sa v posledných dňoch hovorí. Najsilnejšia strana politickej scény sa napriek svojej deklarovanej sociálno-demokratickej orientácii snaží podkladať za veľmi komických okolností ako alternatívny a akože jediný spoľahlivý partner KDH. Kresťanskí demokrati majú doplnenie základnej zmluvy so Svätou stolicou o čiastkové zmluvy vo svojom volebnom programe. Hnutie chce, aby sa stali aj súčasťou programu budúcej koaličnej vlády. „Rozlepený“ SMER nedôveryhodným brnkaním na strunu „hodnôt“ túži zvrátiť povolebný vývoj a chce sa zlepiť s hocikým. Napríklad s KDH. Je jasné, že pre SMER je to kľúčová téma len do tej miery, do akej mu to dá do ruky mocenské kľúče. O nič viac mu nejde. Kľúče k vatikánskym zmluvám predsa držal v rukách celé uplynulé štyri roky. Pre slovenskú spoločnosť sú však tzv. Vatikánske zmluvy zaujímavé z iného dôvodu.
Zmluva o výhradách svedomia si z právneho hľadiska zaslúži pozornosť právnych expertov z oblasti medzinárodného aj ústavného práva. Abstraktne povedané - svedomie a výhrady svedomia nepoznajú konfesionálne zákutia. Konfesionálne interpretácie však môžu ohroziť ľudí iných konfesií, prípadne ľudí bez vyznania. Konfesionálne interpretácie bioetických tém spojených s vykonávaním umelého – aj medicínsky indikovaného – ukončenia tehotenstva, umelého alebo asistovaného oplodnenia, pokusmi alebo nakladaním s ľudskými orgánmi, ľudskými zárodkami a ľudskými pohlavnými bunkami, eutanáziou, klonovaním, sterilizáciou alebo úkonmi spojenými s antikoncepciou sa môžu stať problémom už len pri pohľade na súčasnú úroveň vedeckého interdisciplinárneho dialógu v danej oblasti.
Slovenský zákonodarný zbor by mal vedieť, že názory tzv. Magistéria nie sú všeobecne prijímanými názormi ani medzi odborníkmi katolíckej konfesie a vedecká diskusia je v tejto oblasti inhibovaná veľmi často práve z ideologických dôvodov. Svätá stolica nie je demokratická krajina a jej legislatívny proces je veľmi špecifický. Dokonca do tej miery, že kanonické právo, na ktoré sa vo svojej vnútornej činnosti odvoláva, pripúšťa sofistikovanú perzekúciu názorových oponentov. Vo svojej vnútornej činnosti Svätá stolica nepripúšťa názorovú ani politickú pluralitu. Interpretuje sa to ako dôsledok vieroučných interpretácií a náuky o tzv. neomylnosti hlavy tohto špecifického štátneho útvaru vo veciach viery a mravov. Tieto východiská si však zasluhujú pozornosť, keďže jej obeťami sa stali v minulosti mnohí skvelí predstavitelia akademického ako aj spoločenského života. Stojí za preskúmanie ako svoju slobodu teologického bádania a svedomia museli vybojovať ľudia ako Leonardo Boff, Bernhard Häring, Edward Schillebeeckx, Pierre Teilhard de Chardin, Hans Küng, Jon Sobrino, Jacques Dupuis ako aj mnohí iní v priebehu predchádzajúcich storočí - za všetkých môžeme spomenúť napr. Jana Husa či Martina Luthera.
Vo svetle nedávnych škandálov spojených so zneužívaním mladistvých v rímskokatolíckej cirkvi jej duchovnými sa zo strany Ríma ozvalo nesmelé priznanie viny. Na rôznych úrovniach riadenia štátu, ktorý sa volá Svätá stolica sa ukázalo, že zločiny jednotlivcov boli systematicky utajované a že táto kultúra zasiahla veľkú časť cirkvi. Pápež – hlava štátu Svätá stolica - sa ospravedlňoval obetiam v USA, Mexiku, Taliansku, Nemecku, Írsku a nakoniec všetkým veriacim a celému svetu počas slávnostnej bohoslužby 11. júna 2010 pri príležitosti ukončenia roku kňazov.
Toto sú vnútorné protirečenia štátu Svätá stolica, ktorý sa má stať garantom výhrady vo svedomí obyvateľov Slovenska. Tí, ktorí budú dodatky k základnej zmluve zostavovať, by v rámci legislatívneho procesu mali vziať do úvahy aj tieto momenty. Výhrada svedomia nemusí byť problém, príležitosť na kreatívny legislatívny vklad v tejto oblasti by však mohla poslúžiť širšej diskusii o tom, kde sa ktoré svedomie začína a kde sa začína a končí racionálna diskusia.
Dôležitým spoločným konštatovaním základnej zmluvy je to, že Svätá stolica a Slovenská republika sa vzájomne považujú za nezávislé a autonómne subjekty medzinárodného práva a budú tieto princípy uplatňovať vo svojich vzájomných vzťahoch. Zo zmluvy o výhrade svedomia by preto malo vyplývať aj to, do akej miery sa občania, ktorí nie sú subjektami kanonického práva môžu vo svojom svedomí oprieť o svojich spoluobčanov, ktorí si svoje výhrady budú uplatňovať na základe vierouky Magistéria Svätej stolice a na služby ktorých môžu byť niekedy odkázaní.
 späť |
 tlač |
 hore |
O editorovi webu
Miroslav Kocúr, ThDr., PhD., vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského Bratislava. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a TI v Spišskom Podhradí. Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Prednášal na BISLA v Bratislave. V novembri 2011 bol menovaný za riaditeľa VIA IURIS.
V januári 2014 začal spolupracovať s neziskovou organizáciou LEAF pri podporných a vzdelávacích programoch pre študentov a žiakov základných a stredných škôl. Je autorom prekladov, odborných publikácií, článkov, reflexií pre domáce i zahraničné inštitúcie.
Miroslav Kocúr, ThDr., PhD., vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského Bratislava. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a TI v Spišskom Podhradí. Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Prednášal na BISLA v Bratislave. V novembri 2011 bol menovaný za riaditeľa VIA IURIS.
V januári 2014 začal spolupracovať s neziskovou organizáciou LEAF pri podporných a vzdelávacích programoch pre študentov a žiakov základných a stredných škôl. Je autorom prekladov, odborných publikácií, článkov, reflexií pre domáce i zahraničné inštitúcie.
Centrum pro studium demokracie a kultury
