Ponovembrová umlčaná cirkev
O tom, ako fungovala prednovembrová spoločnost v Československu máme dostatok informácií. Informácie o tom, ako v podzemí pracovali niektorí disidenti sú tiež prístupné. Jestvuje však aj množstvo iných nezverejnených príbehov a skúseností s osobným prežívaním viery, ktoré sa nezmestili do čítaniek a historických kníh. Kvôli ich nepohodlnosti, nekonvenčnosti, nástojčivosti, s ktorou sa domáhajú postoja, reakcie, riešenia či podpory.
Sú to príbehy ľudí, ktorí v cirkvách realizovali pokus prežívať osobnú vieru a vzťah k spoločenstvu, ktoré považovali za cirkev iným spôsobom. Netradičným, revolučným, nekonvenčným, odvážnym. Názory na ich pôsobenie v minulosti aj dnes sa rôznia podľa toho, kto na ktorej strane barikády stojí. Ich skúsenosť a reflexia ich životnej cesty sú však zaujímavé. Tu je pohľad na 20 ponovembrových rokov očami a srdcom Dušana Špinera. Je to také malé otvorenie priestoru, do ktorého sa nazrieť hocikedy nepodarí.
Tento text (zvýraznené časti red.) bol uverejnený na stránke www.aomega.sk so súhlasom jeho autora.
Milovaní,
Sú to príbehy ľudí, ktorí v cirkvách realizovali pokus prežívať osobnú vieru a vzťah k spoločenstvu, ktoré považovali za cirkev iným spôsobom. Netradičným, revolučným, nekonvenčným, odvážnym. Názory na ich pôsobenie v minulosti aj dnes sa rôznia podľa toho, kto na ktorej strane barikády stojí. Ich skúsenosť a reflexia ich životnej cesty sú však zaujímavé. Tu je pohľad na 20 ponovembrových rokov očami a srdcom Dušana Špinera. Je to také malé otvorenie priestoru, do ktorého sa nazrieť hocikedy nepodarí.
Tento text (zvýraznené časti red.) bol uverejnený na stránke www.aomega.sk so súhlasom jeho autora.
Milovaní,
všetci, ktorých sa to týka,
všetkým, ktorí sa tým cítia oslovení,
prijmite môj apoštolský list a jubilejné požehnanie.
Je tomu tridsať rokov čo som prijal v apoštolskej postupnosti z rúk mučeníckej osobnosti Felix Mária Davídka, biskupa umlčanej cirkvi[1], plnosť Kristovho kňazstva. Pri terajšom výročí môžem s prekvapením vidieť, že v komunistickom útlaku som niesol tento dar len desať rokov, ale ďalších dvadsať ho nesiem v útlaku od úradnej cirkvi. Je to na prekvapenie, na pokoru, ale aj na vzdor.
Na prekvapenie – cirkev na II. Vatikánskom koncile otvorila doširoka svoje brány. Úradná cirkev však duchovne nevydržala tlak sveta a sťahuje sa späť do starých hradieb. Dôraz kladie na úradné postupy, cirkevné právo a cirkevnú diplomaciu. Lipne na predstave o výlučnosti katolíckej cirkvi v dejinách spásy a vracia sa k pompéznym rituálom minulosti. V Čechách a na Slovensku, kde sme po 40-ročnej prestávke organizačne nadviazali ešte na predkoncilovú cirkev, to umožňuje dnešným konzervatívcom a fundamentalistom prevádzkovať cirkev skôr ako múzeum, nie ako spoločenstvo, ktoré vládze aj s určitými rizikami postupovať vpred.
Veľmi smutné je, že cirkevná štruktúra sa stále viac zaväzuje svetskej moci, s ktorou vytvára politickú koalíciu.
Veľmi smutné je, že cirkevná štruktúra sa stále viac zaväzuje svetskej moci, s ktorou vytvára politickú koalíciu.
Prvotná cirkev si vzala za pastoračný základ celého hnutia prostý kresťanský domov[2]. Úradná cirkev postupne transformovala prvotné spoločenstvo božieho ľudu na štruktúru hierarchov. Namiesto toho, aby predznamenala cestu celého ľudu v hľadaní Božieho kráľovstva, ustanovila sa ako konečná stanica a samu seba prezentuje už ako dokonalú a oslávenú. Nie milovaní, cirkev nie je Božie kráľovstvo! Cirkev na Božie kráľovstvo odkazuje do tej miery ako v nových situáciách koná to, čo vo svojej dobe robil Ježiš. Cirkev slovom a sviatosťami otvára ľudí pre príchod Božieho kráľovstva, umožňuje život spoločenstva, vyznáva vieru a solidárne slúži všetkým. Tak sme sa to naučili v davídkovskej škole a spoločenstvo umlčanej cirkvi v tomto duchu aj pokračuje.
Na pokoru – musím pokorne priznať, že úradná cirkev úspešne pokračuje v programe biologickej likvidácie umlčanej cirkvi, keď nás necháva vymrieť na okraji spoločenského diania. Najmä na Slovensku presadzuje úradná cirkev svoju politiku úplne pohodlne a s podporou väčšiny veriacich. Ak by boli v tomto roku slobodné voľby biskupov, zvolili by tých istých. Uvedomujem si, že výhrady, ktoré mám dnes voči úradnej cirkvi sa primerane vzťahujú aj na mňa! Preto vám predkladám svoje myšlienky s úprimným vyznaním spoluviny a chcem, aby sa menej pripravení na mne nepohoršili (1Kor 8,9[3]).
Medzi študentmi som z ich vzdoru porozumel, že im na úradnej cirkvi prekáža jej kolosálna faloš. Celá milota a láskavosť je súčasť pasce, ktorú úradná cirkev používa na hromadný výlov duší. Návnadami láka do nej ľudí pre ich pohodlnosť tela a lenivosť ducha. Cirkevná štruktúra ľudí neustále vykupuje, zbavuje ich potreby stať sa dospelými, prekonať sa a kráčať tak k Bohu na vlastných nohách. Nadutosť úradnej cirkvi však nezbavuje tých nedospelých rúhavej spoluviny na ich vlastnom duchovnom otroctve, keď sa mu podvoľujú a vo svoje neochote dozrieť ho vyhľadávajú a s vďačnosťou zneužívajú.
Život veriacich sme zbavili tvorivého napätia, odňali sme im duchovnú prácu, odpúšťali sme im hriechy, len aby poslušní a ponížení konali tak, ako sme my, zaľúbení do svojej cirkvi, od nich vyžadovali! Ponechali sme ich v blude, že nebo sa dá kúpiť a že cirkev tam prideľuje miesta. Dnes viem, že z ľudskej duše nemožno sňať ani smietku jej viny, nemám takú moc, nemá ju nik v cirkvi, nemá ju cirkev.
Úradná cirkev v minulosti pripravila ľuďom mnohé trápenia, mučenie a vraždy a v súčasnosti, zbavená brachiálnej moci, vydiera, utŕha na cti a kladie všetky možné prekážky tým, ktorí sa odmietnu pripojiť k zástupu cirkevných otrokov! Dnes používa svetské zbrane na dobytie svetskej slávy a na udržanie pozemskej moci! Cirkevní úradníci prestávajú myslieť na Pána, ale sami sa cítia byť pánmi nad svojou cirkevnou nevestou. V prorockom prežívaní vidím, ako sa táto ich predaná nevesta kláti aby zajtra padla.
Dospel som k záveru, že Boha musíme hľadať práve tým, k čomu nás úradná cirkev nechce pustiť - vlastným porozumením a prácou na sebe v slobode a zodpovednosti. Inak beda nám cirkevníkom, trikrát beda! Priatelia, prijmite to ako moje úprimné vyznanie v pokore. Ak sa neveriacky štípete, či vidíte a počujete správne, tak vám hovorím, že áno. Týmito slovami volám k prebudeniu a radšej sa poštípte, aby ste sa prebudili z nezdravého spánku - široká a pohodlná cesta, ktorou nás cirkevné štruktúry dosiaľ klamú kvôli vlastným výhodám, je falošná!
Na vzdor – cirkev je tam, kde bývajú ľudia, veď aj Boh je prítomný v cirkvi len kvôli ľuďom. Cirkev nie je politická strana alebo elitný klub s pravidlami hry. V cirkvi sa pravidlom môže stať len to, čo je získané duchovným zápasom. Cirkev je miesto, kde som bol doma skôr ako som sa stal kresťanom, je to rodné hniezdo, v ktorom som sa stal súčasťou tradície a z ktorého ma môže vyhodiť len kukučka. Preto na jednej strane neuznávam exkomunikáciu, suspenziu a podobné úradné zásahy a na druhej strane neodporúčam ani vystúpiť z cirkvi! Ale úradnej cirkvi sa musím postaviť a svoj vzdor mám zdôvodnený nárokom ľudskej slobody. Výhrady, ktoré vyjadrujem oproti úradu, hoci aj cirkevnému, sú výhrady voči úradníkom a ich konaniu, ide teda o občiansku neposlušnosť.
Dnes si ešte viac uvedomujem, že za 2000 rokov sa cirkev a úloha biskupa v nej veľmi zmenili a pred ďalšou zmenou neskryjú cirkev žiadne barikády. Obraz cirkvi je výsledkom tradície a nesmieme zamlčovať, že rub obrazu je plný uzlíkov. My sa už necítime previnilo, keď v súznení s vierou pridávame do tkaniva tradície nitky novej skúsenosti bez ohľadu na to, čo to robí s uzlíkmi alebo obrazom. Dokonca by sme sa už necítili previnilo ani v prípade, že by sme vedeli ako a na aký vzor obraz tradície premeniť. Cirkev budúcnosti je spoločenstvo našich životných ciest a skúseností. Hoci táto vízia nemá konkrétne kontúry, cítime, že je súčasne už tu a súčasne tým čo očakávame a ešte len má prísť. Postavme oltár svätému Duchu, tomuto neznámemu bohu!
Keď sme pre mnohých biskupmi len na jeden večer, tak to sme pozvaní k nim a spoločenstvo, ktoré nás pozýva, je malá cirkev v zmysle Basisgemeinde, hoci dnes sa takto stretám už aj s dvomi – tromi a asi je lepšie hovoriť o Punktgemeinde. Ťažšie je však prežívať cirkev ako pozvanie, ak chce niekto prísť k nám. Za prenasledovania by to bolo marenie štátneho dozoru nad cirkvou. Paradoxne, vtedy sme mali záujemcov kam pozvať! Cítili sme ducha II. Vatikánskeho koncilu, zmeny k lepšiemu boli na dennom poriadku, vládlo nadšenie, ktoré podporovala etika prenasledovaných. Dnes je všetko strnulé a my sme vmanévrovaní do polohy, v ktorej ako priami dedičia cnosti občianskej neposlušnosti z pohľadu úradnej cirkvi maríme cirkevný dozor nad cirkvou.
Poslaním umlčanej cirkvi nie je masová liturgická, katechetická a teologická inkulturácia kresťanstva, ale hľadanie Božieho kráľovstva, lebo Božie kráľovstvo, ktoré ohlásil Ježiš, by bolo bez zachraňujúcej a oslobodzujúcej praxe kresťanov len špekuláciou.
Autorita v cirkvi nevzniká raz za život, kdesi pod reflektormi, aby potom trvala navždy. Miestom, v ktorom sa neustále sprítomňuje a nanovo uskutočňuje vzájomné uznanie, je základná cirkev[4]. Čo som doteraz zakúsil mi ukazuje, že byť autoritou znamená predovšetkým dať si povedať, umiestniť seba samého pod autoritu Slova a autoritu kresťanskej obce, na ktorej životné prejavy je skutočná učiteľská autorita odkázaná. Na povzbudenie vám všetkým vyznávam, že Ježiš Nazaretský je najvyššou autoritou a v našom spoločenstve umlčanej cirkvi sa ním stretáme! Bez ohľadu na odpieranie uznania od úradnej cirkvi opätovne priznávam, vyhlasujem a trvám na tom, že som biskupom tohto spoločenstva umlčanej cirkvi.
Ako učeník pokračujem v dejinnej Ježišovej životnej ceste, na ktorej nám všetkým, milované sestry a bratia, prichodí aj trpieť[5]. Hovorím vám však, že nie ste sami, ako spoločenstvo umlčanej cirkvi máme dostatok povolania a veľa povolaných. Neskloňte hlavy a nebuďte malomyseľní! Tam, kam Boh povoláva, nemôže úradná cirkev zakázať vstup. Verím pevne, že Boh nenechá vymrieť povolania, len pozerajme s otvorenými očami a rozbúchaným srdcom. Cirkev môže byť slobodná a demokratická a my môžeme mať v nej autoritu aj bez mágie, ideologizácie a hierarchizujúcich sofizmov. Od Ježiša Nazaretského sa učíme ako Boh vládne v dejinách - nie ako cisári, mocnári a preláti, ale s veľkou úctou k ľudskej slobode. Cirkev má budúcnosť len natoľko, nakoľko nekraľuje, ale odkazuje na Božie kráľovstvo.
Z duchovného zápasu o Božie kráľovstvo a z jeho prežívania v plnosti Kristovho kňazstva, vám milovaní žehnám, váš
+ Dušan
V Olomouci 06.09.2009 faksimile podpisu
[1]umlčaná cirkev- je označenie, ktoré používam pre skrytú cirkev po roku 1989, kedy úradná cirkev odmietla uznať cirkevnú legálnosť biskupskej vetvy Jana Blahu. Hlásim sa k umlčanej cirkvi a so všetkou vážnosťou a s vedomím plnej zodpovednosti pred Bohom tvrdím, že som legitímne vysväteným biskupom v apoštolskej postupnosti mučeníckej osobnosti Felixa Mária Davídka a rovnako legitímne sú vysvätení všetci, na ktorých som položil ruky.
skrytá cirkev- apoštolská postupnosť skrytej cirkvi je založená biskupským svätením Jana Blahu, definujúcou osobnosťou skrytej cirkvi je biskup Felix Mária Davídek.
úradná cirkev – sa dnes prejavuje úradnými vyjadreniami a činmi Konferencie biskupov Slovenska, Českej biskupskej konferencie a Svätého stolca.
[2] oikos to je domácnosť, všetci čo spolu nažívajú
[3] 1Kor 8,9 9 Len si dajte pozor aby táto vaša sloboda nebola na pohoršenie slabým.
(Tieto verše boli vytlačené na portáli SVATEPISMO.SK - Biblia on line.)
[4] Basisgemeinde, Punktgemeinde
[5] Kol 1, 24 24 Teraz sa radujem v utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev. (Tieto verše boli vytlačené na portáli SVATEPISMO.SK - Biblia on line.)
O autorovi:
ŠPINER DUŠAN, Mgr., tajný biskup, člen Rádu Maltézskych rytierov, narodený 7. 2. 1950 vo Vydrníku, ordinovaný 9. 6. 1973, konsekrovaný (tajne) 6. 9. 1979, júl 1973 - kaplán Rabča, 1974 - kaplán Spišská Nová Ves, 1974 - prostredníctvom jezuitu Oskara Formánka uvedený do podzemnej cirkvi a k tajnému biskupovi Felixovi Mariovi Davídkovi, 17. 3. 1976 - odobraný štátny súhlas, mimo pastorácie, stal sa členom tajného Rádu Maltézskych rytierov, navštívil aj kardinála Wyszynského, pracoval v Rudných Baniach v Spišskej Novej Vsi, 6. 9. 1979 - tajne konsekrovaný na biskupa (F. M. Davídkom), 1. 1. 1980 - kaplán Ružomberok - Biely Potok, 1982 - správca farnosti Paludzka, máj 1987 - správca farnosti Nová Ľubovňa, leto 1999 - farár Veľké Borové, prednáša religionistiku na Palackého univerzite Olomouc, k r. 2005 - nie je v zozname správcov farností v Spišskej diecéze. (zdroj: tu)
Aktualizované 11. 11. 2009
O autorovi:
ŠPINER DUŠAN, Mgr., tajný biskup, člen Rádu Maltézskych rytierov, narodený 7. 2. 1950 vo Vydrníku, ordinovaný 9. 6. 1973, konsekrovaný (tajne) 6. 9. 1979, júl 1973 - kaplán Rabča, 1974 - kaplán Spišská Nová Ves, 1974 - prostredníctvom jezuitu Oskara Formánka uvedený do podzemnej cirkvi a k tajnému biskupovi Felixovi Mariovi Davídkovi, 17. 3. 1976 - odobraný štátny súhlas, mimo pastorácie, stal sa členom tajného Rádu Maltézskych rytierov, navštívil aj kardinála Wyszynského, pracoval v Rudných Baniach v Spišskej Novej Vsi, 6. 9. 1979 - tajne konsekrovaný na biskupa (F. M. Davídkom), 1. 1. 1980 - kaplán Ružomberok - Biely Potok, 1982 - správca farnosti Paludzka, máj 1987 - správca farnosti Nová Ľubovňa, leto 1999 - farár Veľké Borové, prednáša religionistiku na Palackého univerzite Olomouc, k r. 2005 - nie je v zozname správcov farností v Spišskej diecéze. (zdroj: tu)
Aktualizované 11. 11. 2009
 späť |
 tlač |
 hore |
O editorovi webu
Miroslav Kocúr, ThDr., PhD., vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského Bratislava. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a TI v Spišskom Podhradí. Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Prednášal na BISLA v Bratislave. V novembri 2011 bol menovaný za riaditeľa VIA IURIS.
V januári 2014 začal spolupracovať s neziskovou organizáciou LEAF pri podporných a vzdelávacích programoch pre študentov a žiakov základných a stredných škôl. Je autorom prekladov, odborných publikácií, článkov, reflexií pre domáce i zahraničné inštitúcie.
Miroslav Kocúr, ThDr., PhD., vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského Bratislava. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a TI v Spišskom Podhradí. Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Prednášal na BISLA v Bratislave. V novembri 2011 bol menovaný za riaditeľa VIA IURIS.
V januári 2014 začal spolupracovať s neziskovou organizáciou LEAF pri podporných a vzdelávacích programoch pre študentov a žiakov základných a stredných škôl. Je autorom prekladov, odborných publikácií, článkov, reflexií pre domáce i zahraničné inštitúcie.
Centrum pro studium demokracie a kultury
