Je bohatstvo hriechom biznisu?
Tri zo siedmich „nových“ smrteľných hriechov súvisia bezprostredne s biznisom. A všetky ďalšie majú v biznise svoju oporu. Podnikanie vyznieva takmer ako semenisko hriechu. Katolícka cirkev neoficiálne pomenovala niektoré modely správania ako skazonosné.
Nenásytnosť po peniazoch a život v nadmernom bohatstve, správanie vedúce k sociálnej nespravodlivosti a zapríčiňovanie chudoby sú samy o sebe nesympatické. Ako je to teda s hriešnosťou moderného sveta a jeho chrámov konzumu?
Ku katolíckej cirkvi patrí okolo miliardy ľudí. Na nich sa klérus obracia s morálnym apelom. Pravda, robí to spôsobom, ktorý je neprehliadnuteľný, a tak sa posolstvo dostáva aj k nekatolíkom.
Nie je pre nich nijako záväzné, nemusia mu prisudzovať väčšiu váhu, ako skutočne má. Tiež však môžu premýšľať o „duchovne predchnutom“ pohľade na podnikanie. Český ekonóm Miroslav Zajíček z pražského Liberálneho inštitútu považuje diskusiu o hriechoch 21. storočia za obraz tristného stavu ekonomického myslenia a nepochopenia ekonomických súvislostí a princípov.
Študent ekonómie na Harvardovej univerzite v USA Ján Žilinský zasa hovorí: „Cirkev celkom prirodzene vyžaduje nové štandardy správania alebo rozšírenú definíciu morálky. Svet sa mení. Ak v minulosti bolo neslušné čítať cudzie listy, dnes je rozumné aplikovať princíp práva na súkromie, nielen na vlastný ,šuflík’, ale aj na mobil či e-mailové konto. Témy o prieniku morálky, etiky či viery a všedného dňa sú prospešné, bez ohľadu na to, kto ich položí na stôl.“
Viera a spravodlivosť
„Priestor“ pre vieru v biznise vymedzuje sociálna náuka cirkvi. Učenie priznáva hospodárskej činnosti veľký význam pre materiálne i duchovné potreby človeka. Túto činnosť však človek musí mať pod kontrolou.
V duchu spravodlivosti sa treba usilovať o odstránenie hospodárskych rozdielov vo svete. Úlohou hospodárstva je zabezpečiť dostatok živobytia a ľudsky dôstojný život všetkých vrstiev spoločnosti, tvrdí cirkev.
Katolícke sociálne učenie nepozná konkrétny ekonomický poriadok, to by vraj prekračovalo jeho kompetenciu. Sociálne učenie cirkvi je určenie princípov, ktoré slúžia ako podklad pre spravodlivý hospodársky poriadok.
„Pri súčasnom vnímaní významu slova sociálny hrozí za ním takmer vždy socialistický,“ myslí si M. Zajíček. „Slovo sociálny dokáže zlikvidovať význam akéhokoľvek slova za ním – F. A. Hayek, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, ho nazval lasičím slovom.
Viem, alebo si myslím, že viem, čo je to spravodlivosť. Je to dodržiavanie zákonov slobody, nedotknuteľnosti majetku a života, ,rule of law’ – teda vlády zákona. Ale pod spojením sociálna spravodlivosť si neviem predstaviť takmer nič.“
Iste je zbytočné upodozrievať cirkev z toho, že je nositeľkou socialistických ideí. Zaujímavé však je, že cirkev si dobre rozumie so socialistickými vládami a takmer rovnako všeobecne charakterizuje sociálnu orientáciu trhového hospodárstva.
Zisk je stelesnením chamtivosti a chamtivosť je hriech. Pritom však zisk je jedným z ústredných motívov na podnikanie.
Ani cirkev netvrdí, že zisk je iba zlý, má však svoje ale. Teológ Miroslav Kocúr hovorí, že dôležité je vedieť, aké stratégie používa firma.
„Treba vedieť, či vedome využíva detskú prácu, vedome uplatňuje nespravodlivé odmeňovanie, či je prostredie naklonené korupcii, či sú v systéme vytvorené cesty, ktoré smerujú k daňovým únikom... Ak je niekto v biznise a vie o tom, že sa správa amorálne – a pritom považuje cirkev za autoritu –, tak by z toho mal vyvodiť dôsledky.“
Dopyt a ponuka
Nie vždy sú situácie také príkre. Napríklad je ťažké povedať, čo je spravodlivé a čo, naopak, nie. Je jasné, že kultúru a systém odmeňovania si firmy vytvárajú tak, ako uznajú za vhodné.
„Pri podpisovaní pracovnej zmluvy prejavím súhlas s obchodnými podmienkami, podľa ktorých budem ,predávať’ svoje know-how, schopnosti, vzdelanie,“ vysvetľuje M. Kocúr a dodáva, že aj tu zákon ponuky a dopytu funguje.
V niektorých častiach sveta sa tovar vyrába za miestne ceny a potom sa predáva inde za svetové ceny. Spravodlivá mzda umožňuje človeku slušný život v podmienkach, ktoré zodpovedajú jeho sociálnemu a kultúrnemu horizontu.
„Myslím si, že svet biznisu čoraz častejšie uvažuje v medziach takzvanej spoločenskej zodpovednosti firiem, ktorej princípy sú premietnutím humanistických postojov do biznisu. Prejavuje sa to napríklad aj v tom, že mzda už nie je jediným dôležitým kritériom, ale ľudia posudzujú aj úroveň benefitov – môže to byť preventívna zdravotnícka starostlivosť, voľnočasové aktivity, sociálne fondy. Vnímanie akýchkoľvek humanistických hodnôt by sa malo vymaniť z úzko konfesionálnych pohľadov a mali by sme ich chápať univerzálne,“ vysvetľuje M. Kocúr.
Na otázku, či existuje reálna možnosť vytvoriť stav sociálnej spravodlivosti, reaguje J. Žilinský tvrdením, že vždy existuje možnosť snažiť sa o meritokraciu alebo systém zásluhovosti: „Taký systém sa mi zdá najsprávnejší.
Ak niekto každý večer pije a druhý sa napriek posmechu učí, tak rovnosť príjmov či spoločenského postavenia by bola sotva spravodlivá.“ Zrejme zo všetkého najviac prekáža cirkvi nerovnosť. Existujú dokonca úvahy zákonom stanoviť limit maximálneho akceptovateľného príjmu.
„Bezmedzná akumulácia kapitálu, ktorú dnes umožňujú astronomické zárobky na niektorých postoch, je neakceptovateľná. Spoločenské nerovnosti tak neúmerne narastajú: Ak bol za Fordových čias považovaný za nebezpečenstvo rozdiel medzi príjmom šéfa a robotníka pomer 1 : 10, dnes stúpa na 1 : 10 000,“ pripomína francúzsky vedec Patrick Vivret.
Ľudstvo sa má dobre
Boj s chudobou je „večnou“ témou, iba navonok čisto ideologickou. „Chudoba je normálny stav spoločnosti,“ hovorí M. Zajíček a zdôrazňuje, že „chudoba nemá príčinu, bohatstvo ju má.
Dnes sa chudoba javí ako niečo mimoriadne, opak je však pravda. Chudoba je stav pre ľudstvo prirodzený, väčšina histórie ľudstva sa odohrala v chudobe.
Bohatstvo súčasnosti je mimoriadnym javom, nikdy sa ľudstvo nemalo tak dobre ako teraz. Chudobu potlačíme tvorbou bohatstva, nie bojom proti nej.“
Podľa J. Žilinského štandardné podnikanie je zvyčajne zodpovedné za rast životnej úrovne, nie za biedu. „Aj keď ,kreatívna deštrukcia’ dočasne môže zobrať ľuďom prácu, nie je možné ani žiaduce zabrániť podnikavým ľuďom, aby sa im v hlavách rodili nápady.
Je síce možné reguláciou znemožniť uvedenie nových produktov do praxe, ale má to takmer vždy negatívne následky,“ hovorí. J. Žilinský spomína aj to, ako v USA mnohé podniky kritizujú za zatváranie tovární doma a výstavbu nových v Číne alebo v Indii.
„Manažment sa tak rozhodne, pretože chce ušetriť – ak je však skutočnou prioritou boj s chudobou, tak firmy z vyspelých krajín by sa mali vo veľkom sťahovať do chudobných. Takže argumenty kritikov globalizácie sú v tomto farizejské,“ uzatvára.
Zakladateľ modernej politickej ekonómie Adam Smith povedal, že keď sa staráme o vlastné dobro, tak prispievame k všeobecnému dobru. Samozrejme s podmienkou, že svojou snahou nesmieme ubližovať druhým.
Aj na Slovensku sú ľudia, ktorí očividne hromadia bohatstvo. „Otázka je, či zisk používajú len na budovanie sídiel, jácht a luxusu, alebo preferujú iné hodnoty,“ hovorí teológ M. Kocúr.
„Ide o to, či ľudia užívajú bohatstvo tak, že si uvedomujú aj spoločenskú zodpovednosť. Schopnosť vyprodukovať hodnoty je skvelá a je dobré, ak je táto schopnosť nástrojom na akceleráciu kvality života aj iných ľudí,“ tvrdí.
Kvalita pre všetkých
Definovať správanie, ktorého produktom môže byť chudoba, je komplikované. „Viem si predstaviť situáciu, že nejaká záujmová skupina chce postaviť závod a potrebuje od mesta povolenia a licencie.
A tak ponúkne kandidátovi na starostu štedrú finančnú pomoc na predvolebnú kampaň a ,pomôže‘ mu zvíťaziť. Povolenie dostane.
Je však možné, že iná firma by postavila efektívnejšiu továreň, ktorá by napríklad menej znečisťovala prostredie, zamestnala viac ľudí a podobne,“ hovorí J. Žilinský, keď dokumentuje možnosti, ako pokriviť politický proces v záujme komerčných cieľov.
„Všeobecne by mali podnikatelia mať záujem o bezpečnosť komunity, silný rast ekonomiky a vyšší príjem pre čo najviac ľudí, keďže len tí majú peniaze a sú potenciálnymi zákazníkmi. Ale prax môže byť často iná. To je však už sférou politickej ekonómie, a nie priamo podnikania alebo biznisu,“ hovorí.
Liberál M. Zajíček zdôrazňuje, že efektívnym nástrojom na zmenšenie chudoby je voľný trh, voľný obchod, nízke alebo žiadne dane, málo alebo žiadna regulácia, stabilná mena, vláda zákona. Akékoľvek vynútené prerozdeľovanie (napríklad dane) je inštitucionalizovanou krádežou, bez ohľadu na to, ako ho ľudia zdôvodnia a schvália. Prispieva k zmenšovaniu bohatstva, teda k návratu do prirodzeného stavu – chudoby.
„V mojom zozname smrteľných hriechov je existencia ciel a netarifných obmedzení medzinárodného obchodu, regulácia cien, existencia centrálneho bankovníctva, existencia protimonopolných úradov, dane, boj proti globálnemu otepľovaniu a obmedzenie slobody pohybu,“ hovorí ekonóm.
[14.5.2008, PROFIT / Matej Gašparovič, Pavol Hlubina, Eduard Žitňanský]
 späť |
 tlač |
 hore |
O editorovi webu
Miroslav Kocúr, ThDr., PhD., vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského Bratislava. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a TI v Spišskom Podhradí. Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Prednášal na BISLA v Bratislave. V novembri 2011 bol menovaný za riaditeľa VIA IURIS.
V januári 2014 začal spolupracovať s neziskovou organizáciou LEAF pri podporných a vzdelávacích programoch pre študentov a žiakov základných a stredných škôl. Je autorom prekladov, odborných publikácií, článkov, reflexií pre domáce i zahraničné inštitúcie.
Miroslav Kocúr, ThDr., PhD., vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského Bratislava. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a TI v Spišskom Podhradí. Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Prednášal na BISLA v Bratislave. V novembri 2011 bol menovaný za riaditeľa VIA IURIS.
V januári 2014 začal spolupracovať s neziskovou organizáciou LEAF pri podporných a vzdelávacích programoch pre študentov a žiakov základných a stredných škôl. Je autorom prekladov, odborných publikácií, článkov, reflexií pre domáce i zahraničné inštitúcie.
Centrum pro studium demokracie a kultury
