Zápas o vianočný pokoj

Náboženské motívy patria k oslavám Vianoc viac ako k iným sviatkom. Ak sa pred týmito Vianocami prehnala médiami správa o tom, že pápež vo svojej novej knihe píše o Vianociach niečo, čo berie do úvahy niektoré prepočty historikov a upozorňuje na to, že Ježiš sa nenarodil presne vtedy, ako sme si mysleli, bol to skôr skrytý marketing ako seriózna informácia. Slovenské Vianoce sa skôr ako s betlehemskými reáliami budú zaoberať príbehom, ktorý začal rozprávať arcibiskup Bezák. V jeho prvom rozhovore pred rokmi bola zmienka aj o tom, že za slovenského štátu nebolo až tak dobre, ako o tom hovoril jeho predchodca J. S. Nikto to síce nemohol tušiť, no bol to začiatok jeho konca.

Viac ako pravdu si každý systém váži lojalitu a súdržnosť na úrovni stredného a vyššieho manažmentu. Ak by mali odvahu pridať sa do debaty aj teoretici z oblasti sociálnej psychológie, odhalili by, že systémy vykazujú relatívne vysokú mieru podobnosti. Silné a vyhranené typy v nich môžu hrať svoju hudbu, len ak sú na úrovni Steva Jobsa. Ostatní si musia dobre premyslieť, s akými kartami hrajú. A kto ich rozdáva. Takže nestalo sa nič nezvyčajné. Za posledné desaťročia boli umlčaní biskupi, misionári, teológovia. Z rôznych dôvodov. Spoločným menovateľom je azda len to, že umlčaní boli skôr tí, ktorí hovorili o potrebe reforiem, rešpektovania mienky ľudí, ktorí žijú v rodinách, civilnom zamestnaní, majú kontakt s každodennou realitou, sociálnymi problémami.

Nesystémový príbeh

Tí, ktorí sú cudzincami, majú na sebe „žltú hviezdu“ cudzincov či prišelcov. Sú iní a nekompatibilní so svojím okolím, lebo narúšajú zabehané schémy uvažovania a peňazotoky. Dnešná doba ich nazvala ohrozenými menšinami. Mlčiaca väčšina má totiž vždy prevahu. V exekutíve, v legislatíve, na súdoch i v bankovom sektore. Aj v cirkevnom manažmente. Prispôsobiť sa a hrať tými správnymi kartami, znamená prvý krok k úspechu v tomto svete. Bezútešnosť tejto úvahy však narúša vianočný príbeh. Je nesystémový, menšinový, sociálne nevyvážený a provokujúci. Rozprávať si rozprávky, kde zlo víťazí nad dobrom, sa nechcelo ani Karlovi Krylovi. Mocní tohto sveta majú všetko pod kontrolou. Cudzinec z Nazaretu by sa dnes do Betlehemu nedostal len tak jednoducho. Zopár „checkpointov“, koridory, zátarasy a oslík by to asi nevydržal. Napriek tomu sa tento Boží exulant prihovára svojím príbehom našej dobe. Jeho interpretácia sa však už nemôže spoliehať na pápežský bestseller a lacný marketing budiaci dojem intelektuálnej otvorenosti.

Jaskyňa a ferrari

Nie. Ježišov príbeh by nemal ani dnes iných chápavých účinkujúcich ako prostých „pastierov“. Elity nepotrebujú nesystémové riešenia idealistov. Jaskyňa, maštaľka, prípadne rodičovská drevenica je ideálne miesto na uskladnenie nepohodlného človeka, aj keby bol rovno z Nazaretu a prišiel by na oslíkovi.

Vianoce a ich posolstvo totiž nestoja a nepadajú na tom, ako to bolo. Áno, ide o to, čo bolo pred prvými Vianocami a čo po nich. Ale podstatnejšie je to, ako to je dnes. Kresťanstvo je vo svojom väčšinovom vydaní zredukované na folklór, ktorý nám pomáha cítiť sa dobre a rozcítiť sa pri melódiách a symboloch, ktoré nám hladia vnútro. Náboženstvo ako wellness.

Tí, ktorí stále vidia v kresťanstve skôr návod na život v pravde ako takúto wellnessovú aktivitu, narážajú na realitu rozprávok pre dospelých, kde vyhrávajú skôr „tí druhí“. Preto si rodičia musia dať pozor, aké príbehy budú čítať pred spaním deťom, ak ich chcú pripraviť na „reálny“ život. A či im budú hovoriť, že darčeky nosí Ježiško na oslíkovi alebo uprednostnia vábnu realitu trnkového vína a červené ferrari.

Dobrá správa útechy je v tom, že nielen na Slovensku je to tak. Kríza líderstva je všeobecná a ide naprieč svetadielmi aj inštitúciami. Život na morálny dlh a výpredaj dôvery či občianskej odvahy sú v kurze. Miera, v akej to však pozorujeme, je v našich podmienkach akosi otriasajúcejšia, lebo je „naša“. No práve to je dôvod vymaniť sa z tohto trendu a prerušiť bludný kruh konformizmu a čakania na zásah z neba. Spojiť sa s tými, ktorí veria vo víťazstvo pravdy a lásky nad lžou a nenávisťou. Prijať výzvu doby a prijať medzi seba „božích“ exulantov ako tých, ktorí sa museli poddať mocným väčšinám a ich intrigám. Organizované zlo môže ustúpiť len organizovanému dobru. To je moderná a úplne praktická interpretácia toho anjelského vianočného spevu: Pokoj ľuďom dobrej vôle! Takýto pokoj si - paradoxne - treba vybojovať.

SME 21. 12. 2012

späť

tlač

hore