Už aj Sedembolestná ozelenela?

Na predvolebných letákoch niektorých kandidátov ĽSNS sa vedľa gardistického dvojkríža objavuje v jej adaptovanom logu aj na zeleno namaľovaná pieta ako symbol sedembolestnej Panny Márie – patrónky katolíckeho Slovenska.

Takáto tvorivosť, kedy sa motív Sedembolestnej dostáva na propagačný fašistický materiál spolu s gardistickou symbolikou je poľutovaniahodná. Ideológia kresťanského národného socializmu Tisovho režimu bola nadovšetku pochybnosť v príkrom protirečení s princípmi ľudskosti.

Dnes sa vieme v šťastnej konštelácii aj na Slovensku dopracovať k teologickému konsenzu, že to protirečí aj samotnému kresťanskému posolstvu. Môžeme preto konštatovať, že autori, ktorí prepájajú gardistický dvojkríž, Tisovu ideológiu a súčasné kresťanstvo a jeho bežné motívy, zlyhávajú na všetkých úrovniach kresťanskej teologickej reflexie.

Karikatúra kresťanstva

Tento druh interpretácie je však v prostredí ĽSNS rozšírený už do takej miery, že už nevzbudzuje pozornosť ani odmietanie. Fašisti „znormálneli“. Je už preto takpovediac neskoro apelovať na cirkevné či kresťanské ústredia, lebo na extrémizmus nereagujú ani bezpečnostné zložky štátu, ktoré sú priamo zamerané vo svojej existencii a poslaní na boj proti nemu.

Karikatúra a kompromitácia kresťanstva v podaní ĽSNS naberá dimenzie chrípkovej epidémie. Nie je to už ani poplašná správa. Táto strana už má preferencie blízke 15 percentám a nie je možné tento fenomén vyriešiť konštatovaním, že ide o produkt poloblázna.

Tento produkt totiž pomáha vo verejnom priestore aj naďalej otupovať vnímavosť jednoduchých katolíkov, ktorí v dobrej viere na tomto spôsobe komunikácie nevidia nič problémové a vnímajú ho ako návod na zaujatie postoja.

Mlčanie, ktoré kričí

A to je na zamyslenie. Dospeli sme však už k bodu, keď treba aktívne zaujať postoje, ktoré si osvoja nadhľad a perspektívu kriticky a zodpovedne uvažujúceho človeka. S kritickým myslením súvisí schopnosť odlíšiť takéto zavádzajúce posolstvá od ich etickej zvrhlosti. Takto môžeme ako kresťania a demokraticky uvažujúci občania byť schopní odmietnuť takúto komunikáciu z hľadiska jej formy aj obsahu.

Áno. Treba konštatovať, že v nedávnej minulosti Konferencia biskupov Slovenska reagovala vyhláseniami či okružnými listami aj na menej nebezpečné prejavy postojov nezlučiteľných s kresťanskou praxou či vieroukou. Spomeňme si napríklad na listy proti joge v školách či proti rodovej ideológii.

Čakanie na hlas KBS je aj v tejto epizóde asi zbytočné. No z povinnej úcty k tejto inštitúcii však predsa len spája verejnosť s jej hlasom isté očakávania. Aj napriek opakovanému sklamaniu a skúsenosti.

Kriticky mysliaci veriaci občania svoj postoj vedia zaujať aj bez usmernenia. Doterajšie mlčanie KBS v tejto a podobných záležitostiach a prejavoch mohutnejúcej ĽSNS, ktoré stáli „za reč“ však počuť úplne zreteľne.

Uverejnené v SME

späť

tlač

hore