O tom, že život nie je čiernobiely...

kocur.blog.sme.sk
Fine Art Photos © Tibor Javor
 

Úvod  > Viera

Viera

Viera je životný postoj. 
Viera nie je prostriedkom 
na uchopenie reality sveta a života. 
Je to priestor pre tajomstvo a nečakané zvraty. 
Je to dobrodružstvo, ktoré má svoj začiatok. 
Ak má človek odvahu na tento skok viery, 
môže tušiť aj koniec. 
Nežije sa mu ľahšie. 
Avšak to, čo prežíva, 
má aj iný ako len viditeľný a merateľný zmysel.
Zbohom cirkev?

Už ste niekedy zablúdili na stránku zbohom.sk? Je to slovenská doména a jej ambíciou je ponúknuť ľuďom know-how ako opustiť rímsko-katolícku a analogicky aj inú cirkev. Osobne ma na ňu upozornila jedna priateľka v lete minulého roku a vcelku ma tento druh recesie pobavil. Ako sa však ukazuje nejde len o recesiu ale o aktuálnu tému.
„Prestavba“alebo reklamná kampaň?
Benedikt XVI. prenikol krátkou správou o tom, ako „nečakane“ odpovedal na otázku Petra Seewalda vo svojej najnovšej knihe do všetkých svetových správ. Pápež sa údajne vyjadril, že použitie kondómu na zastavenie šírenia AIDS môže byť v niektorých prípadoch ospravedlniteľné a doporučil jeho používanie zvlášť prostitútom.  Kniha, ktorá sa má objaviť na pultoch kníhkupectiev v utorok 23. novembra bola citovaná aj vo vatikánskom denníku L’Osservatore Romano.  
Treba jasne pomenovať dobro a zlo

Veľká noc je najväčším sviatkom kresťanov. Jej tohtoročné oslavy sú však zatienené traumou z viacerých sexuálnych škandálov cirkvi. Teológ MIROSLAV KOCÚR sa nebojí vyjadrovať ani k takýmto boľavým otázkam. Hovorí, že z cirkevnej služby odišiel aj preto, že nedokázal brániť niektoré nezdravé veci v jej vnútri.
Medzi ilúziou zbožnej teórie a skepsou cirkevnej praxe
12. marca 2010 uplynulo 10 rokov odvtedy, čo sa v rámci podujatí jubilejného roku 2000 počas bohoslužby v Ríme rímskokatolícka cirkev ospravedlnila za amorálne skutky, ktorými sa prehrešila v minulých storočiach. Jedným z tých, ktorí v rámci tejto bohoslužby predniesli ospravedlnenie za prenasledovanie a likvidáciu názorových oponentov bol vtedajší prefekt kongregácie pre vieroučné otázky J. E. Jozef kardinál Ratzinger.
Veľká noc a pocit spolupatričnosti
Individualizmus je v kurze. Ľudia majú radi anonymitu a otvárajú sa len neradi. Konkurenčný boj vystavuje názor a zvlášť verejne vyjadrený názor do veľmi silného a spaľujúceho svetla. Nechcem nikam patriť a ak áno tak to veľmi často predovšetkým pre pragmatické dôvody.  
Pocit kultúrnej, národnej či etnickej spolupatričnosti je vlastne zdieľanou anonymitou. Do jedného spoločenstva sa dostávajú ľudia, medzi ktorými vlastne ani nejestvujú osobné väzby. Kam patrí európsky človek? Máme ešte niečo, načo sa môžeme spoločne pozerať a cítiť pritom pocit spoločného začiatku a spoločnej budúcnosti. Je tou tradíciou obdobie veľkonočných sviatkov?
Novoročná reflexia alebo zmierenie s nezmieriteľným

Dobro a zlo. Večné témy a schémy uvažovania. Ich personifikácia vedie k vydeľovaniu mravného konania mimo jednotlivca z jeho vnútra a k postupnému zbavovaniu sa zodpovednosti. V mravnej oblasti ostáva človek v napätí voľby, ktoré sa ukáže v jeho postoji a životnej praxi. Kým si je človek svojej etickej voľby vedomý, reflektuje a vníma svoju slobodu.
Kresťanstvo v kríze?

Európa bola v debate o znení úvodných riadkov ústavného dokumentu na rázcestí. Ide celkom iste o rázcestie hodnotového charakteru. Problémom je údajne kresťanské dedičstvo a explicitné odvolanie sa na kresťanskú duchovnú a kultúrnu tradíciu Európy. Do akej miery je v tejto debate zastúpené aj Slovensko nie je zanedbateľné. V celej polemike o význame teologického charakteru dejín a prítomnosti európskej civilizácie ide celkom jednoznačne o etické nasmerovanie a prostredie, v ktorom sa najbližšie diskusie o hodnotovej orientácii v krajinách starého kontinentu budú nastoľovať.
Slovenské triduum alebo ako sa umyť a nenamočiť
 foto: Tibor Javor

Na Slovensku je možné písať aj s odstupom rokov o tej istej veci a v tom istom tóne a stále aktuálne. Stačí ak niekto stojí dostatočne neotrasiteľne vysoko v opare magickej moci. A to je veru podľa mňa zaujímavé. Nič sa nemení. Slovensko a jeho poloha akoby ho predurčovali k preberaniu výsledkov vybojovaných bojov. Slovenská spoločnosť ako keby netúžila sama od seba po vnútornej premene. Súčasní prominentní komentátori konštatujú, že slovenskej spoločnosti chýba pár rokov veľká téma a stali sme sa nudnou krajinou.
späť tlač hore
 O editorovi webu








Miroslav Kocúr, ThDr., PhD., vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského Bratislava. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a TI v Spišskom Podhradí.
Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Prednášal na BISLA v Bratislave.  V novembri 2011 bol menovaný za riaditeľa VIA IURIS. Od júna 2013 pracuje ako nezávislý konzultant a výskumný pracovník.
Je autorom prekladov, odborných publikácií, článkov, reflexií pre domáce i zahraničné inštitúcie.












NETservis






Centrum pro studium demokracie a kultury










SME logo