Náš premiér je náš človek

Keď pobirmovaný premiér počas prezidentskej kampane odhalil scientologické dimenzie v pracovnej náplni svojho protikandidáta, s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou čakal, že tá správna cirkevná inštitúcia napíše okružný list a usmerní ovečky, že ak budú voliť scientológa, pôjdu do pekla.
Nevyšlo to. Bolo to trochu prvoplánové.

V príbehu o tom, ako sú Ladislav Bašternák a Andrej Kiska rovnakí, sa však stratili aj politickí komentátori a skúsení občianski aktivisti, ktorých usmernil na pozvanie RTVS Eduard Chmelár.

K Bašternákovi sa kontrola ani nedostane, prokurátor má jeho spisy na stole a možno to bude pokračovať vyšetrovaním, možno sa vysvetlí, aké je nájomné v komplexe Bonaparte, aké sumy tam reálne z účtov nájomníkov odchádzajú, a možno to všetko dopadne dobre.
Pre nich určite.

Naleteli aj neidioti

Práve to je rafinované na celom prípade, že keď nezabrala na katolíkov scientológia, tak na demokratov, liberálov a slniečkarov má zabrať mýtus o prezidentovi ako daňovom podvodníkovi.


Kiskovci sa predsa verejne hrdia heslom „padni komu padni“. Lipšicova nehoda či Matovičova nepozastavená živnosť to boli dary priamo z rúk patrónky svätého kosáka a kladiva. No a teraz aj Transparency, aj iní hovoria, že prezident musí vysvetľovať.

Užitoční idioti sa nechali nachytať. Majstrovský scénar. Klobúk dolu, pán premiér, povedal by som mu aj osobne. Naozaj to nevymyslel zle. Od leta mal na to aj dosť času. Alebo odkedy vlastne.
No práve tu sa mi žiada povedať. Skúsme trochu zvoľniť. Nebuďme príliš veľkorysí k nášmu pánovi prezidentovi, ktorého, našťastie, máme, ale... Jedno je volať prezidenta Kisku na zodpovednosť a druhé takto lineárne sa zapojiť do aktivity pána premiéra.

Nevšimli sme si už preto napríklad ani takú drobnosť ako je rozhadzovanie cukríkov z vrtuľníka štátnej inštitúcie. Cenu jeho letovej hodiny najlepšie pozná Robert Kaliňák. Mimochodom, ešte stále minister vnútra.

Stalo sa to na kamarátovej svadbe. Je požiarnikom. Pamätáte sa ako minister rozdával hasičské autá po celom Slovensku? Ako zo svojho. Zhodou okolností pred voľbami.
Ja viem. Oni majú vždy pred voľbami.

Čakanie na samoúnos

A predstavujem si ešte ďalšie nemožné veci. Ak by dnes fungovala štátna tajná polícia ako za Vladimíra Mečiara, ktoré prezidentovo dieťa by sa nechalo uniesť sebou samým? To dospelé, či to najmenšie?
Viem, viem. Dnes to je iné. Ja mám však déja vu. Nechám si to hocikým vyvrátiť. Však sme všetci svoji a sme tu doma. A budem čakať na daňovú kontrolu.

Každá túžba vidieť Kiskovo účtovníctvo je len ďalšou výhrou pána premiéra. Kiska môže všetko splatiť aj s penálmi, ako to už aj raz spravil. Vieme, že je to podľa zákona a že daniari to môžu preverovať spätne pár rokov.

Ale obyčajní aj tí neobyčajní ľudia už vidia len to jedno. Kiska kradne ako oni. No a to jednoducho nie je pravda. No komu to vysvetlíte.

Takto to vyzerá, keď sa aktivizuje organizované zlo. Je neúnavné a neuveriteľne efektívne. Lebo hrá sémantickú hru na polopravdu, ktorú nevie hocikto odhaliť. Je to totiž skvelý pocit, že vám na stole pristane vždy tá správna obálka, správna informácia, že vám policajti všetko odpustia, že prokurátor nebude vyšetrovať vaše prípady, že všetko poriešia vám naklonení sudcovia a že vašu povesť bude chrániť tlač, rozhlas, televízia a všetky bezpečnostné zložky.

Vedúca úloha strany v spoločnosti

Presne takto to bolo v ére, keď si komunisti dali vedúcu úlohu komunistickej strany poistiť ústavou. Papalášska trieda sa však poučila. Nie stranícka disciplína, ale peniaze a privilégiá pre „nášho človeka“ udržia každý zlepenec.

Nie sú potrebné registračné protokoly ani neisté záväzky agentov, plukovníkov, rezidentov či kandidátov tajnej spolupráce. Takto to funguje lepšie. Trochu menej násilia, priznaná birmovka, rehoľné sestry v rodinnej genealógii, návštevy u kardinála - symbolu a púte na národné či cirkevné veselice, MDŽ pre pamätníčky a iné tety.

Takto sa to robí, keď si okrem národných podnikov sprivatizujete aj štát. A teraz buďme múdri a vezmime si ho späť. Alebo lepšie: vráťme tento štát a vládu jeho vecí ľudu späť. Podľa možností bez pomoci extrémistov.

Uverejnené v denniku SME