6293 a ešte trochu viac

209 779 je počet ľudí, ktorí volili v marci 2016 ĽSNS. 78% voličov ĽSNS je členom niektorej z cirkví. 53% voličov ĽSNS sú veriaci. 3% z tohto počtu sa v precíznejších analýzach začínajú objavovať ako tzv. hlboko veriaci. Hlboko veriaci sa podľa prieskumu odlišujú od ostatných veriacich tým, že až 96% z nich chodí aspoň raz týždenne do kostola, 28% z nich chodí do kostola každý deň. A teraz môžeme počítať aké sú absolútne čísla.

Údaje pochádzajú z prieskumu na reprezentatívnej zbierke vykonanej agentúrou FOCUS v dňoch 31.5. – 4.6. 2017. Otázky boli položené z perspektívy veriaceho teologicky vzdelaného odborníka a boli dané do súvisu spolu s ďalšími zisťovanými hodnotovým postojmi v súvislosti s objektívne meranou a subjektívne deklarovanou náboženskou orientáciou a konkrétnymi postojmi k spoločensky relevantným  témam v kontexte súčasnej slovenskej spoločnosti a kresťanských náboženských spoločností a cirkví. 

Boli odborne zadané so zámerom teologicky interpretovať výstupy tohto výskumu so zreteľom na pastoračno-sociologické súvislosti pre skupinu teológov v rámci iniciatívy O Bohu a národe. Jednotlivé zistenia budú priebežne v súvislostiach verejne prezentované, interpretované a publikované po diskusii aj s návrhmi východísk.

K spolupráci a reflexii sú pozývaní odborníci, žurnalisti, médiá, aktivisti či zainteresovaná verejnosť. Na verejné stretnutia diskusnej platformy O Bohu a národe dostávajú pozvánky pravidelne predstavitelia občianskych združení, vzdelávacie inštitúcie, oficialni cirkevní predstavitelia a cirkevné ústredia. 

Čiastkové zistenia aj ich celkový záver bude ponúknutý verejnosti pre lepšie vnímanie toho, ako veriaci ľudia môžu zodpovedne ostať verní svojmu presvedčeniu a zároveň prijať nové odpovede na staré otázky. 

Medzi voličmi ĽSNS je 69% rímskokatolíkov, 7% gréckokoatolíkov, 1% evanjelikov a 1% príslušníkov iných cirkví či náboženských spoločností.

Nová kategória

Stanovisko, pod ktoré som sa spolu s ostatnými teológmi ale aj filozofmi či sociológmi podpísal po parlamentných voľbách 2016, hovorilo o spoluzodpovednosti cirkevných ústredí za to, že sa nepodarilo efektívne po nástupe politika fašistickej strany do úradu predsedu VÚC zabrániť vzostupu extrémizmu v slovenskej spoločnosti.

V argumentácii, že tí, ktorí videli súvis medzi fašistami a „kostolom“ sa mýlili, sa v hypotetických alternatívach zrodila nová kategória veriacich. Tzv. hlboko veriaci sa mali oddeliť od ostatných veriacich, aby sa takto vyvrátilo tvrdenie, že konfesionálne preferencie a príslušnosť k cirkvi, ktorá sa pravidelne zisťuje pri sčítaní ľudu nesúvisia alebo dokonca priamo vyvracajú fakt, že voliči ĽSNS sú kresťania, na ktorých má významný vplyv učenie cirkví, ktorých sú členmi.

Zistenie, že medzi voličmi ĽSNS je 53% veriacich voličov to potvrdzuje. Fakt, že členmi cirkví je až 78% voličov ĽSNS tento fakt ešte umocňuje. Tento štatistický údaj je aj podkladom pre argumentáciu pri objektívnom opise religiozity obyvateľov SR o ktorý sa opiera sčítanie obyvateľstva, objektívna podpora duchovných, cirkevných ústredí, školstva, charity či iných štátom podporovaných aktivít cirkví a náboženských spoločností, ktoré si tento štátny príspevok nárokujú a majú naň právo.

Kto dokáže lepšie osloviť?

Táto nová kategória hlboko veriacich má rozostriť fakt , že 78% voličov ĽSNS sú členmi niektorej z cirkví a teda že počet kresťanov medzi voličmi ĽSNS je alarmujúci. Najviac hlboko veriacich 53% a veriacich 43% má vo svojich radoch dnes mimoparlamentné KDH. Pri jeho počte voličov 128 908 to v marci 2016 bolo 126330 občanov. Oproti nim stojí 163 628 veriacich z radov ĽSNS. 6293 z nich sú hlboko veriaci kresťania, ktorí chodia do kostola aspoň jeden deň v týždni a zároveň volili fašistov. Počet voličov ĽSNS vzrástol od marca 2016 o tri percentuálne body. Čo to znamená pri tejto štruktúre elektorátu je zrejmé. Vzrástlo aj absolútne číslo sympatizantov ĽSNS zo skupiny tzv. hlboko veriacich. Neznižujme preto v tejto debate rímskokatolícku cirkev na úroveň bezmocnej mimovládky.

V rozpočtovej kapitole zákona o štátnom rozpočte má cirkev svoju samostatnú kapitolu a je aj súčasťou rôznych podkapitol v rezortoch školstva, zdravotníctva či práce, sociálnych vecí a rodiny. Jej účelové zariadenia a ňou priamo alebo jej členmi založené organizácie spravujú a vlastnia množstvo printových či elektronických médií, rozhlasovú stanicu, televíznu stanicu, vlastnú tlačovú kanceláriu. Žiadna iná organizácia nedisponuje takým komplexným aparátom, ktorý by takto komplexne ideologicky vplýval na svoje členstvo s významným presahom aj mimo svojich vlastných štruktúr a v neposlednom rade aj vo verejnoprávnych médiách.

Zo štátneho rozpočtu SR sú financované cirkvi a náboženské spoločnosti kvôli očakávanému pozitívnemu impaktu na život spoločnosti. K cirkvám sa štatisticky hlási 78% populácie SR. Ak by cirkevné učenie malo na spoločnosť vplyv len v miere, ako sa to snažia zľahčovať tí, ktorí odmietajú spoluzodpovednosť cirkevných ústredí za rozšírený spoločenský naratív a snažili by sa limitovať vplyv cirkevného manažmentu len na úzku skupinu hlboko veriacich a zároveň v iných súvislostiach argumentovali tradičnými kresťanskými hodnotami o ktoré sa opiera údajne 78% populácie dochádzame k bodu, ktorý by mal vystaviť spoluprácu štátu a cirkví skúške správnosti.

Cirkev nerobí dosť

Debata však nie je o tom, koľko tu na kresťanskom Slovensku žije hlboko veriacich fašistov. Podľa čísel je ich viac ako 6293. Cirkevné ústredia určovali diskurz a zadávali témy opakovane pri príprave kontroverzného referenda. Nárast homofóbie je aj ich zásluhou, lebo podporovali stereotypné interpretácie Aliancie za rodinu už od košického Pochodu za život v septembri 2013. Aj nehlboko veriaci katolík, ktorý veľmi kriticky vníma svet okolo seba je schopný vnímať v dostatočnej miere aké pozície oficiálna či úradná cirkev preferuje.



Jej čelní slovenskí funkcionári, ktorých bežná populácia považuje za cirkev, keď hovorí o cirkvi, nerobí dosť, aby dala aj štatisticky užitočným povrchným veriacim jasne najavo, že fašizmus a jeho súčasné prejavy sú v rozpore s kresťanským životným štýlom a biblickým kresťanstvom.

Debata je o tom, či úprimne angažovaní občania tejto krajiny nájdu spoločnú reč a prekonajú úzko konfesionálne zadefinovanú debatu o hodnotách či tradíciách. Nejde už len o to, či a do akej miery sú úradné cirkevné špičky zodpovedné za to, že univerzálne pravdy o láske k cudzincom, inovercom a cudzoložniciam slovenská kresťanská pospolitosť odmieta a nevie sa okolo nich zjednotiť.

Dôležitejšie ako to, že tento stav konštatujeme, je však predovšekým to, ako usmerňovať alebo vplývať na úroveň spoločenskej diskusie v spoločnosti vtedy, keď nadobúdajú významný vplyv názorové zoskupenia, ktoré deformujú právny štát a demokratické pravidlá založené na osobnej slobode, ľudskej dôstojnosti a rovnosti či demokracii ako hodnotovej orientácii našej spoločnosti. Konsenzus intedisciplinárneho a na dnešnej úrovni vedeného dialógu totiž zároveň hovorí, že reflexia sa pohla trochu ďalej ako ju vo svojej vnútrocirkevnej debate na bioetickej a hodnotovej úrovni povoľujú slovenskí cirkevní funkcionári.

Uverejnené v DennikN