V niektorých aktuálne prebiehajúcich spoločenských diskusiách či skôr medializovaných témach politických polemík liberálov a anti-liberálov sa náboženské, sociálne, etické, zdravotné, demografické, psychologické a politické motívy vzájomne premiešavajú do ťažko oddeliteľnej zmesi.Nie je celkom jasné ako sa skončí diskusia okolo doplnku k Štátnej zmluve medzi Slovenskou republikou a Svätou Stolicou o výhradách svedomia alebo diskusia v súvislosti s legislatívnym ošetrením vykonávania potratov pod lekárskym dohľadom (je zrejmé, že „prerušené“ tehotenstvo už nikdy pokračovať nebude).
Výhrada vo svedomí a slovenské spoločenské spektrum
Postupne sa na stôl vracajú otázky súvisiace s antidiskriminačným zákonom, zvrchovanosti v etických otázkach i otázky zákona o tzv. zahraničných Maďaroch. Diskusia sa stáva stále neprehľadnejšou.
Na slovenskej politickej scéne ako anti-liberáli spravidla vystupujú ľudia s kresťanským, a v rámci kresťanstva, s rímsko-katolíckym pozadím. Tento myšlienkový prúd je spájaný s politickým zoskupením, ktoré má v rámci politického rozloženia síl kolísavo 7-10 percentnú podporu obyvateľstva (ak neberieme do úvahy SDKÚ a SMK, ktoré však nie sú natoľko konfesionálne vydiferencované).
Liberáli na Slovensku majú porovnateľný mandát a aj niektorí z nich sa hlásia k rímskemu katolicizmu. Je nutné konštatovať, že ľudia deklarujúci to isté konfesionálne pozadie predstupujú pred verejnosť s politicky krajne protirečivými postojmi. Tieto protirečivé postoje odhaľujú aj zásadnú nezmieriteľnosť etických a navonok deklarovaných náboženských východísk.
Aby bola situácia ešte komplikovanejšia KDH a ANO ako hlavní protagonisti sporu o podobu legislatívneho ošetrenia vykonávania potratov pod lekárskym dohľadom boli aj členmi tej istej vládnej koalície. Ak ANO pred rokmi počítalo pri diskusii v parlamente s podporou opozičných politických zoskupení, ponúklo tým isté interpretačné kľúče. Komunistickí pohrobkovia z KSS, konjunkturalisti moci z HZDS a ĽÚ i „moderní“ ľavičiari okolo pána Fica, ktorí si podľa slov občana R.F. ani nevšimli pád komunizmu, sa spolu s ANO zjednotili pri pohľade na hodnotu nenarodeného ľudského života. Tým odhalili svoje najhlbšie etické motivácie. Toto zistenie je síce smutné, no je však veľmi poučné. Vieme trochu lepšie kto je kto.
Úcta k životu a politické postoje
Ľudia, ktorí v minulosti siahali na život svojim politickým odporcom, marginalizovali oponentov v rámci vlastného politického spektra, neváhali používať násilie a diktát väčšiny v parlamentných diskusiách a „demokraticky“ zbavili mandátu člena vlastnej svorky, teraz podobne amorálne s použitím väčšiny pomáhajú rozhodnúť o práve eliminovať ľudský život, o ktorého začiatku sa ešte stále vedie diskusia medzi lekármi, etikmi, filozofmi i teológmi. Ako nenaplnené či oplakávané mocenské ambície spájajú SMER, HZDS, ĽÚ a KSS, je vnímavému človeku vidiacemu historické súvislosti tiež celkom zrejmé. ANO sa zaradilo svojím postojom v tomto delikátnom spore k slovenskej politickej spodine.
Nediskutovateľné pravdy?
Citlivosť témy si však vyžaduje i citlivý prístup na druhej strane. Ak nám ide skutočne o záchranu života a jeho ochranu, je nevyhnutná širšia diskusia o začiatku života. O jeho ochrane pred narodením môžeme radikálne hovoriť vtedy, ak prejavíme konkrétny záujem zabezpečiť jeho plnohodnotný rozkvet i po narodení. Vlastné presvedčenie nikoho neoprávňuje vnucovať demokraticky ani nedemokraticky toto presvedčenie iným členom spoločnosti spravujúcej sa občianskymi princípmi. Spoľahlivejšia cesta pretvárania spoločnosti vedie cez osvetu a kultivovaný dialóg na danú tému. V takomto oduševnenom dialógu by sa kresťanskí demokrati mohli snažiť presvedčiť v prvom rade tých, ktorí deklarujú spolu s nimi tie isté východiská. Ak KDH presvedčí o prednostiach ním prezentovaných etických hodnôt takmer 70% obyvateľov Slovenskej republiky, ktorí sa konfesionálne pri sčítaní ľudu k týmto hodnotám prihlásili, legislatívna úprava tohto problému potom nebude až takým problémom.
Nedotknuteľnosť ľudského života
Právo dieťaťa, právo ženy a právo zdravého i menej zdatného človeka na život sú rovnako posvätné. Kto chce, aby každý ľudský zárodok uzrel svetlo tohto sveta, mal by pracovať i na tom, aby matky vedeli kedy a za akých okolností sa chcú stať matkami. Aby politická vôľa, ktorá ľudom pomôže uzrieť svetlo sveta a bude ich chrániť pred násilným ukončením života v lone matky, na invalidnom vozíku či nemocničnej posteli, nabrala dostatok konkrétnej podoby aj v starostlivosti o ich dôstojný a plnohodnotný život až do chvíle spontánneho odchodu z tohto sveta. Takto vnímané právo na život bude zárukou, že i nám – dnes zdravým, mocným a mladým – ostane nezmeneným, neodňateľným a trvalým i keď sa my sami staneme nášmu okoliu nepohodlnými pre náš zdravotný stav, fyzickú slabosť či vek.
Na úspech a výkon orientovaná spoločnosť len ťažko prijíma náhľad, podľa ktorého prítomnosť slabých a bezbranných či inak na pomoc odkázaných jedincov je prejavom nielen blahobytu ale i zdravej hodnotovej orientácie spoločnosti. Reklamy plné modelových krásnych ľudí – ako ich v Amerike volajú „BíPí-s“ - beautiful people – sú odvádzaním od reality. Vedomie vlastných hraníc je tou najvlastnejšou a výhradnou schopnosťou človeka. Vrcholom ľudskosti je vedomie, že Pána života nikto nemôže nahradiť, ani sa Ním nikto z ľudí nemôže stať. Ak sa toto vedomie stane základom širšieho konsenzu, môžu sa rozplynúť politické napätia a zaobchádzanie s ľudským životom sa posunie tam, kde skutočne patrí – do etickej roviny. Ak slovenských politikárov „zjednotila“ otázka užitočnosti vstupu do EÚ, o to viac by bol želateľný konsenzus aj v otázke potratového zákona.
Nádej na konštruktivnu diskusiu v nedohľadne
Je viac ako zrejmé, že vo vleklom spore o podobu zákona o potratoch ide často o zjednodušené a nedialogické presadzovanie skupinového názoru. Právo dieťaťa i právo ženy sú značne v úzadí. Nenarodené deti aj ich matky sa celkom nevedome a myslím si aj nedobrovoľne stali rukojemníkmi politického sporu liberálov a anti-liberálov. Do tohto sporu bola následne zatiahnutá aj širšia verejnosť. Zmysluplnú diskusiu o podobe zákona by bolo preto dobré začať odbornou diskusiou o možnom spoločnom etickom i právnom pohľade na to, kedy a ako sa ľudský život začína. Bude to určite zdĺhavejšia cesta, no nepochybne ponúkne trvalejšie riešenie. Celkom iste sa v nej veľa dozvedia liberáli. Niečo sa môžu dozvedieť aj protagonisti sporu z radov KDH. V neposlednom rade snáď aj tí, ktorí stoja v pozadí aktivít kresťanských demokratov. „Lobing“ za presadenie návrhu podávaného cez zaiste dobre myslené no neohrabané politické pôsobenie KDH je ich občianskym právom. V občianskej spoločnosti sa však aj pri takýchto fundamentálnych otázkach ukazuje sila, tajomstvo, úskalia i nezastupiteľnosť kultivovanej diskusie a dialógu. V hre je oveľa viac ako okamžitá podoba zákona. Ide skutočne o život.
Miroslav Kocúr, ThDr., PhD., vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského Bratislava. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a TI v Spišskom Podhradí. Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Prednášal na BISLA v Bratislave. V novembri 2011 bol menovaný za riaditeľa VIA IURIS.
V januári 2014 začal spolupracovať s neziskovou organizáciou LEAF pri podporných a vzdelávacích programoch pre študentov a žiakov základných a stredných škôl. Je autorom prekladov, odborných publikácií, článkov, reflexií pre domáce i zahraničné inštitúcie.