Viera v sekularizovanom svete
Skúšku viery dnes pre mnohých kresťanov predstavuje situácia, že žijú medzi ináč zmýšľajúcimi, inovercami a často dokonca medzi ľuďmi, ktorí sú voči viere nepriateľskí. Pokrok vied, ovládnutie prírodných síl a vyšší životný štandard zvádzajú široké masy na to, že sa všetko snažia vysvetliť čisto svetsky, všetko vyvodzujú iba z vlastných výkonov a na seba sa pozerajú ako na jediných pánov vlastného života a sveta. Posolstvo kresťanstva mnohí považujú nielen za prekonané, ale dokonca za povážlivú prekážku pre svoje vlastné uplatnenie.
Početní z viery žijúci kresťania často bolestne prežívajú, že ich vlastní príbuzní sa už nezúčastňujú na cirkevnom živote a stavajú sa ľahostajne k posolstvu o Ježišovom vykupiteľskom pôsobení. Vidia sa tak postavení do situácie, ktorú opisuje štvrtý evanjelista pri pohľade na svojich znepokojených čitateľov: Keď Ježiša mnohí z tých, ktorí ho predtým nasledovali, opustili, opýtal sa dvanástich: „Aj vy chcete odísť?” Na to mu odpovedal Šimon Peter: “Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života.” (Jn 6, 67)
Početní z viery žijúci kresťania často bolestne prežívajú, že ich vlastní príbuzní sa už nezúčastňujú na cirkevnom živote a stavajú sa ľahostajne k posolstvu o Ježišovom vykupiteľskom pôsobení. Vidia sa tak postavení do situácie, ktorú opisuje štvrtý evanjelista pri pohľade na svojich znepokojených čitateľov: Keď Ježiša mnohí z tých, ktorí ho predtým nasledovali, opustili, opýtal sa dvanástich: „Aj vy chcete odísť?” Na to mu odpovedal Šimon Peter: “Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života.” (Jn 6, 67)
Táto odpoveď v priebehu dejín mnohým pomohla, aby Kristovi dali dôveru a aby v neho uverili, aj keď mnohé otázky pre nich ostanú otvorené. Kresťania sa ani dnes nemusia báť porovnania posolstva evanjelia s inými ponukami spásy. Kto okrem Ježiša Krista, Božieho Syna, ponúka také východisko zo spletitej ľudskej existencie, v neposlednom rade aj vzhľadom na pochmúrne perspektívy budúcnosti? Či nie je jeho potvrdenie Božej lásky k nám ľuďom dôvodom našej nádeje, najhlbšej túžby všetkých po trvalej opore a istote? Túto túžbu nemožno jednoducho odbaviť ako číry produkt ľudského myslenia a želania, ako sa o to mnohí snažia. Čo by bolo potom cieľom ľudského života a lásky?Aj keď teraz v nijakom prípade všetci neveria v Ježiša, Božieho Syna, a kresťania predstavujú vo svete len menšinu, neznamená to ešte koniec dejín ľudstva. Ako malý vyvolený národ Starého zákona bol zameraný na spásu všetkých národov, tak je aj v porovnaní s obyvateľmi celého sveta “malé stádo” (Lk 12, 32) kresťanov vyvolené svojím Pánom na oslobodenie všetkých ľudí. Pri pohľade na tento cieľ dejín nejestvuje v tomto sekularizovanom a zdanlivo neveriacom svete pre kresťanov nijaký dôvod na obavy, ak ich počet nezodpovedá bežným ľudským meradlám. Poslednou oporou ich viery predsa nie je nejaký veľký zakladateľ náboženstva, ale vlastný Boží Syn. On podľa hodnoverného svedectva Biblie a mnohých kresťanov počas celého priebehu dejín o láske nielen kázal, ale ju aj odovzdaním vlastného života dokázal. Kto to mohol zažiť alebo aspoň tušiť, nemôže len tak obísť jeho lásku.
Pri celkovom pohľade na Bibliu je verné pretrvávanie kresťanov pri vyznávaní Ježiša, Božieho Syna, novozákonným konkretizovaním oslobodzujúcej viery v záchrancu -Jahveho. Nesený takouto vierou mohol apoštol Pavol na záver svojich úvah o vykúpení a slobode, ktorú nám daroval Kristus, plný nádeje napísať: “Ak je Boh za nás, kto je proti nám? ...Kto nás odlúči od Kristovej lásky?... A som si istý, že ani smrť ani život ani anjeli ani kniežatstvá ani prítomnosť ani budúcnosť ani mocnosti ani výška ani hĺbka ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.” (Rim 8, 34 - 39)
(pokračovanie)
(pokračovanie)
Jacob Kremer - Franz König: Jetzt die Wahrheit Leben
© translation Miro Kocúr
© foto Tibor Javor
Aktualizované 1. 12. 2008
 späť |
 tlač |
 hore |
O editorovi webu
Miroslav Kocúr, ThDr., PhD., vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského Bratislava. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a TI v Spišskom Podhradí. Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Prednášal na BISLA v Bratislave. V novembri 2011 bol menovaný za riaditeľa VIA IURIS.
V januári 2014 začal spolupracovať s neziskovou organizáciou LEAF pri podporných a vzdelávacích programoch pre študentov a žiakov základných a stredných škôl. Je autorom prekladov, odborných publikácií, článkov, reflexií pre domáce i zahraničné inštitúcie.
Miroslav Kocúr, ThDr., PhD., vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského Bratislava. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a TI v Spišskom Podhradí. Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Prednášal na BISLA v Bratislave. V novembri 2011 bol menovaný za riaditeľa VIA IURIS.
V januári 2014 začal spolupracovať s neziskovou organizáciou LEAF pri podporných a vzdelávacích programoch pre študentov a žiakov základných a stredných škôl. Je autorom prekladov, odborných publikácií, článkov, reflexií pre domáce i zahraničné inštitúcie.
Centrum pro studium demokracie a kultury
