O tom, že život nie je čiernobiely...

kocur.blog.sme.sk
Fine Art Photos © Tibor Javor
 

Úvod  > Forum  > Jacob Kremer - Franz König: Žiť v Pravde  > Viera v Ježiša Krista

Viera v Ježiša Krista


2. Viera v Ježiša Krista, 
pravého Božieho Syna a Vykupiteľa všetkých ľudí
 
... i v Ježiša Krista
jeho jediného syna, nášho Pána,
ktorý sa počal z Ducha Svätého,
narodil sa z Márie Panny,
trpel za vlády Poncia Piláta,
bol ukrižovaný, umrel a bol pochovaný,
zostúpil k zosnulým,
tretieho dňa vstal z mŕtvych,
vstúpil na nebesia;
sedí po pravici Boha, Otca všemohúceho;
odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych.
 
Ukrižovaný Mesiáš

“1989 – Ježišov rok”, tak nazvali francúzske noviny “Le Monde” recenziu o ôsmich knihách o Ježišovi, ktoré vyšli počas toho roku vo Francúzsku. To ukazuje podobne ako množstvo iných kníh a filmov o Ježišovi v posledných rokoch, že ľudia našich čias sú ešte vždy veľmi fascinovaní postavou muža z Nazaretu. Avšak autori týchto diel načrtávajú Ježišov život často veľmi svojvoľne. Väčšinou sa príliš vážne nezaoberajú biblickými textami, ale siahajú po ojedinelých údajoch a tieto formujú podľa vlastného cítenia a často s veľkou fantáziou. Naproti tomu biblickí vedci v posledných storočiach preskúmali hlavne evanjeliá, ktoré sa dotýkajú našich vedomostí o Ježišovi, tak kriticky, ako doteraz nebola preskúmaná ani jedna kniha svetovej literatúry. Aj keď sa výsledky najnovších výskumov v mnohých jednotlivých otázkach rozchádzajú, predsa len v podstatných bodoch súhlasia.

Ani jeden uznávaný historik dnes nepochybuje o tom – na rozdiel od ojedinelých tvrdení v minulosti - , že Ježiš Nazaretský žil. Narodil sa za čias cisára Augusta (r. 31 pred Kr. - 14 po Kr.) a kráľa Herodesa (r. 37 - 4 pred Kr.) – pravde-podobne okolo roku 7 pred Kr. a vyrástol v Nazarete; pôsobil predovšetkým v Galilei (asi v rokoch 28 - 30 po Kr.) a za Poncia Piláta bol ukrižovaný (pravdepodobne 7. apríla r. 30 alebo 33 po Kr.). Podľa spoľahlivých údajov evanjelistov, ktoré spočívajú na výpovediach očitých svedkov, vystúpil po tom, ako prijal krst od Jána Krstiteľa, s jedinečnou požiadavkou a ohlasoval: “Božie kráľovstvo”, ktoré v nádejných obrazoch ohlasovali proroci, sa práve teraz priblížilo, ba nastalo (Mk 1, 15). Biblický výraz basileia tou theou je prevzatý z politického života a označuje jednak panovnícke postavenie, ako aj tým umožnenú oblasť vlády, “kráľovstvo Božie”. Ježišovo vyhlásenie teda vypovedá: Boh sa preukazuje ako kráľovský panovník, ktorý s plnou mocou oslobodzuje ľudí z nepriateľského útlaku a zabezpečuje im nový životný priestor. Ježišovo správanie a jeho slová ukazujú, že tým nemyslel politické oslobodenie spod útlaku rímskeho cisára, ale záchranu z ochudobnenia a z ohrozenia života silami zla, ktoré doliehajú na každého človeka. 

Podľa výpovede biblických spisov sa tým myslí Satan, lebo on sa ako osoba považuje za pôvodcu všetkého zla vo svete, ako je choroba, posadnutosť, smrť a hriech. Ježiš podčiarkol svoju dobrú zvesť (evanjelium), ohlásenie novej epochy vo svetových dejinách, skutkami, ktoré vzbudzujú úžas a dnes by boli nazývané väčšinou slovom “zázrak”. To dokazujú zvlášť exorcizmy, ktoré nepopierali ani jeho protivníci, aj keď sa ich snažili vysvetľovať na základe spojenia s démonskými silami (oslobodenie z posadnutosti). Ježiš ich nepovažoval za neodškriepiteľné dôkazy svojho mesiášskeho poslania alebo Božskej moci vôbec, ako to často bolo zdôrazňované neskôr – osobitne v minulom storočí – s poukazovaním na prekročenie (vtedy neznámych) prírodných zákonov. Vykladal ich skôr ako “znamenia”, ktoré majú prebudiť náš úžas a majú nás usmerniť na oslobodzujúcu Božiu blízkosť: “Ak ja Božím Duchom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo” (Mt 12, 28). V mnohých názorných rozprávaniach (podobenstvách) burcoval Ježiš okrem toho aj do úplného oddania sa oslobodeniu, ktoré prichádza od Boha, namiesto sebeckej snahy – bez dôvery v Boha – zabezpečiť si budúcnosť vlastnými silami. Ježiš učil autoritatívnym spôsobom, čo Boh žiada od ľudí, aby ich mohol oslobodiť z ich úzkostí a bied. Pritom vysvetľoval Mojžišov zákon ináč ako vtedajšie smerodajné učiteľské autority (“Ja vám však hovorím”, Mt 5, 21a nasl.). 

Ako sme sa už zmienili, zdôrazňoval ústredné postavenie prikázania lásky a lásku k blížnemu rozšíril na všetkých ľudí, dokonca aj na nepriateľov. Svojím dobrotivým prístupom k verejným hriešnikom vzbudil také pohoršenie, že sa cítil povinný brániť svoje správanie v početných podobenstvách, ako napríklad v podobenstve o márnotratnom synovi (Lk 15, 11 - 32). Spoločenstvo stola s hriešnikmi, ktoré pestoval, podľa vtedajšieho cítenia predznamenalo, že si nárokuje moc na odpúšťanie hriechov. To platí aj o uzdravovaní chorých, ktorých vtedy považovali za hriešnikov. Výrazom jedinečnej autority sú aj jeho – pre tvrdosť často prehliadané – slová, ktorými hrozí trestom príslušníkom vlastného ľudu, ktorí ho odmietli, ako napr.: “Beda ti, Korozain! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli stali zázraky, ktoré sa stali u vás, dávno by boli v kajúcom rúchu sedeli v popole a kajali sa. Preto Týru a Sidonu bude na súde ľahšie ako vám. A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do pekla sa prepadneš!”(Lk 10, 13 -15). Je isté, že Ježiš si vyvolil okruh učeníkov (Mk 3, 13 - 15). 

S ich podporou chcel povolať k obráteniu celý Izrael a uskutočniť obrátenie a zhromaždenie všetkého ľudu posledných čias, ktoré ohlasovali proroci. Tento plán, ktorý zodpovedal očakávaniam mnohých v jeho národe, však nemohol uskutočniť “ Jeruzalem, Jeruzalem, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste” (Lk 13, 34). Na tomto bode Ježiš stroskotal – ľudsky povedané – predovšetkým pre odpor vplyvných kruhov, ktorých náboženskú prax ostro kritizoval. Pod zámienkou, že sa ako revolučný Mesiáš usiluje o získanie politickej moci, dosiahli u rímskeho prokurátora Poncia Piláta jeho odsúdenie na smrť ukrižovaním, ktoré bolo ako trest vyhradené pre politických zločincov.
 
Zmŕtvychvstalý Pán
Najstaršou správou o Ježišovi je Pavlova výpoveď o viere kresťanov v to, “že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych” (1 Sol 4, 14). Toto presvedčenie apoštol vo svojom prvom liste (napísanom okolo roku 50) považuje za známe a predpokladá ho (porov. formálne zhrnutie v 1 Kor 15, 3 - 5, ktoré Pavol označuje ako výpoveď viery, ktorú aj on sám iba prijal a zdieľali ju všetci apoštoli: 1 Kor 15, 3a. 11). Ukrižovanie Ježiša bolo pre jeho učeníkov ťažkým úderom a zničilo všetky nádeje, ktoré do neho vkladali. (Početné pokusy, ktoré sa podujali od čias osvietenstva so zámerom vysvetliť Ježišovu smrť iba ako zdanlivú, nemajú nijaký biblický základ.)
Krátko po jeho smrti však učeníci nezvyčajným spôsobom zažili, že žije, a sám ich požiadal, aby pokračovali v jeho diele (1 Kor 15, 5-8). Ježišovo zmŕtvychvstanie, ktoré ohlasujú apoštoli, a najmä Pavol, pritom neznamená len číre oživenie alebo návrat na tento svet, ako si to mnohí predstavujú. Znamená na jednej strane konečnú záchranu z “ríše smrti”; Ježišova smrť je totiž na základe celkového pohľadu Biblie čosi viac ako biologický koniec jeho života. 

Na druhej strane Ježišovo zmŕtvychvstanie znamená predĺženie existencie do Božieho životného priestoru (obrazne nazývaného “nebo”), ktorý už nie je podriadený zákonom tohto sveta. Aby sme o tom mohli hovoriť, sme odkázaní na pojmy z nášho skúsenostného sveta (naša predstava smrti): “znovuvstať” (ktosi ležiaci), “prebudiť sa” (ktosi spiaci); pritom však tieto slová môžeme používať iba v prenesenom obraznom význame. Na rozdiel od starých mýtov Ježišovo zmŕtvychvstanie nie je nikdy opisované; preto sa v Cirkvi dodnes považuje za “mystérium” (tajomstvo viery). Preto sa nedá dokázať ako iné fakty na tomto svete, avšak je možné o ňom ako o skutočnej udalosti vierohodne svedčiť. A svedectvo apoštolov je hodnoverné: Od počiatku ho bránili voči námietkam, ako to ukazuje ich odvolávanie sa na svedectvo o Božej moci nad smrťou vo Svätých spisoch Izraela (“podľa Písem”, 1 Kor 15, 4). 

Podobne ako Ježišovo zmŕtvychvstanie, tak aj ich stretnutia so Zmŕtvychvstalým, ktoré sa najčastejšie nazývajú “zjavenia”, prekračujú našu pozemskú skúsenosť. Evanjelisti o tom píšu vo forme príbehov, aby tak čitateľov – podľa ich horizontu chápania – o tom presvedčili a priviedli ich k viere. V tomto ohľade je poučné porovnanie vlastných stručných údajov apoštola Pavla o jeho zážitku pred Damaskom (napr. Gal 1, 16; 1 Kor 15, 8) s tromi názornými opismi z Lukášovho pera v Skutkoch (kap. 9; 22; 26). 

(pokračovanie)

Jacob Kremer - Franz König:  Jetzt die Wahrheit Leben 
© translation Miro Kocúr

Aktualizované 16. 9. 2008
späť tlač hore
 O editorovi webu








Miroslav Kocúr, ThDr., PhD., vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského Bratislava. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a TI v Spišskom Podhradí. Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Prednášal na BISLA v Bratislave.  V novembri 2011 bol menovaný za riaditeľa VIA IURIS.  

V januári 2014  začal spolupracovať s neziskovou organizáciou LEAF pri podporných a vzdelávacích programoch pre študentov a žiakov základných a stredných škôl. 
Je autorom prekladov, odborných publikácií, článkov, reflexií pre domáce i zahraničné inštitúcie.












NETservis






Centrum pro studium demokracie a kultury










SME logo