Úloha muža v cirkvi

 Všimol som si to aj vo svojom osobnom životnom príbehu, keď som ako zamestnanec svojho času pred pár rokmi oznámil zamestnávateľovi, že odchádzam na rodičovskú dovolenku. Nebol som tehotný, a preto to bolo nečakané. Nechodil som do práce niekoľko mesiacov s viditeľným znamením svojho budúceho rodičovstva, tak ako to je bežné u žien.

Moja správa bola preto bleskom z jasného neba. Niekoľkokrát odsunutá kariérna príležitosť pre moju manželku však bola aj pre nás doma podnetom pre úvahu ohľadom toho, čo budeme ako rodina najbližšie mesiace a roky robiť a ako budeme našu ďalšiu situáciu plánovať. Spravili sme rozhodnutie, že po prvých štrnástich mesiacoch materskej dovolenky si vymeníme úlohy a bude to jednoducho naopak. Nebolo to jednoduché a nebolo to ani všeobecne prijaté okolím s nejakým mimoriadnym porozumením.

V okruhu mojich priateľov a známych nebol nikto s touto skúsenosťou a bol som v istom zmysle slova prvolezcom.  Aj v kresťanskej komunite, v ktorej sme boli v tom čase ako rodina aktívni to vyvolalo trochu pozornosti, no keďže som ako človek dosť otvorený nekonvenčným riešeniam, všetci si na to zvykli. Obdivné komentáre niektorých mužov som prijímal s porozumením a zadosťučinením.

Ešte viac som si užíval obdivné komentáre matiek, ktoré ma dávali ako inšpiratívny príklad svojim manželom, čo mi však mimochodom vonkoncom nebolo príjemné. Bol som muž, ktorý išiel na „materskú“ dovolenku. Viete si predstaviť samozrejmosť s akou odchádzajú na materskú dovolenku budúce matky? Nikto z toho nerobí príbeh a nesprevádza to žiadna mediálna pozornosť.

 Niečo podobné si predstavujem aj v súvislosti s uvažovaním o úlohe muža či ženy v cirkvách. Žijeme v kultúre a v prostredí, v ktorom väčšinová kresťanská cirkev s úplnou samozrejmosťou a nespochybniteľne prijíma fakt, že duchovná služba a výkon akejkoľvek duchovnej služby a oficiálneho úradu v cirkvi je vyhradený len vybraným mužom. Tento stav významne dolieha aj na úroveň diskusie postavenia mužov či žien v iných spoločenských oblastiach. A j v iných cirkvách.

 Ak apoštol Pavol píše že už niet Žida, Gréka, otroka či slobodného, muž ani ženy, ale že sme všetci zjednotení v Kristovi, je asi zrejmé, že táto jednota nie je dielom odstránenia biologických rozdielov. Pavol hovorí o odstránení rozdielov, ktoré boli v jeho čase a kultúre dôvodom nerovností či diskriminácie Grékov, otrokov či žien v kresťanských komunitách.

A aj Boh sám je podľa Ježišovho podobenstva (Luk 13,21) podobný žene. Tá vzala kvas a zarobila ho do troch štvrtiek múky. A práve tomu je podobné kráľovstvo Božie. Je podobné tomuto kvasu v rukách ženy. Niet snáď pochýb o tom, že tým, kto berie do svojich rúk kvas a zarába ho do do múky nášho sveta je Boh sám. Boh teda vystupuje ako gazdiná a nie je to teda nič nezvyčajné. Úloha muža v cirkvi sa na pozadí tohto obrazu javí ako úplne jasná. Nie je v ničom odlišná od úlohy ženy.