Pyramídová hra z Betlehema

Nepýtame sa to preto, že by sme nechápali komplikácie, ktoré so sebou prináša zápas s organizovaným zlom. Skôr preto, lebo si uvedomíme, ako sme tomu aj my osobne blízko. Už to nie sú len príbehy zo Sicílie. Je to náš príbeh, týka sa nás a naša ľahostajnosť ho de facto umožňuje. Pyramídu, na ktorej vrchole sú bezcharakterní lídri zneužívajúci moc na osobný prospech budujeme my. To my sme občania tejto spoločnosti. Základňa tejto zlovestnej pyramídy je veľká.  Ak korupcia a klientelizmus ponúkajú dnes na Slovensku ľuďom najvyššiu mieru istoty uspokojenia ich predstavy po úspechu a šťastí, tak potom bude len logické, že dopyt po tomto druhu tovaru tak rýchlo neklesne. Rok 2018 nám nepríjemne naživo ilustroval, ako je verejný priestor zamorený emisiami morálno-etických kompromisov.  Má cenu krvi Martiny a Jána. 70000€...

 Ako sa však občania môžu presvedčiť o tom, že byť dobrým sa oplatí? Asi tak, že to sami zažijú a nedajú sa zo strachu o úspech svojho podujatia vydierať. Paradoxne bude to pre všetkých lacnejšie. Otázkou ostane, či je ešte okrem frustrácie v populácii aj rovnako intenzívny pocit potreby niečo s tým robiť. Pyramídu, na ktorej vrchole stoja sebavedomé arogantné „osobnosti“ bojujúce pred súdom pri každom odvážnejšom počine „naivného“ novinára o svoju česť rozmenenú na „drobné“, totiž na svojich pleciach nosia desiatky a stovky vazalov, ktorí profitujú z toho, že diskrétne mlčia a slúžia. Omrvinky zo stola kmotrov sú dostatočne veľké, aby uspokojili ich nároky. Nehanbia sa nárokovať si ani doplatok za objednanú vraždu, keď pochopia, že išli pod cenu. V takejto situácii ohlasovateľom korupcie nebude stačiť dobrý pocit a nejaká legislatívna úprava. Je naozaj nutné, aby sa v spoločnosti pretavila energia bezmocných do konštruktívneho postoja. A aby sa to udialo v zápase, v ktorom môžu aj kladní hrdinovia vyhrať a po rokoch budú mať stále chuť svoje špičkové výkony zopakovať alebo ich aspoň nebudú ľutovať.

Chce to len účinne narušiť dôverčivosť mnohých ľudí. Práve po ich chrbtoch sa tí hore dostali k benefitom, o ktorých sa tým dole ani nesníva. Nenávisť či závisť je však na ich odstavenie málo.  Pyramída ako metafora tejto hry mocných so slovenskou spoločnosťou sa význame oslabila. Ide o to, na ktorej úrovni sa ju podarí efektívne narušiť, aby nás jej toxicita ako spoločnosť ďalej netrápila. Ide o to, aby prišla o základňu a mlčiacich pomáhačov na akejkoľvek úrovni. Ide o to, aby sa významná spoločenská skupina ľudí prestala na tejto pyramídovej hre podieľať a koketovať s otvorene amorálnou alternatívou.

 Jedna taká pyramídová hra sa začala pred 2020 rokmi v Betleheme.  Máriu s Jozefom a s dieťaťom Ježišom potom okolnosti – taká bola doba - vyhnali do Egypta. Tam, kde začal svoje poslanie Mojžiš, tam sa vracia aj budúci Mesiáš. Nemalo to hladký priebeh. Tento Boží exulant sa podľa evanjelií vracia do Palestíny až po smrti Herodesa a tých, ktorí sa ho chceli zbaviť. Našiel si neskôr Dvanástich, potom ďalších priateľov a podporovateľov. Ani to však nestačilo.  Aj nepriateľov bolo veľa. A mocných.

Tieto dejinné komplikácie však nič nemenia na tom, že Vianoce sú tu. Božie slovo sa stalo ľudským telom. Boh vstúpil do tohto sveta ako bežný človek. Nesnažil sa vyhovieť ambíciám Petra, Judáša či pochybnostiam Tomáša či Nikodéma. Ani ambície Piláta či Herodesa mu neimponovali. Šiel svojou cestou a jeho pyramídová hra pokračuje.  Prajme si Vianoce. Zmysluplné. Nerobme z Božieho syna štvanca či nechceného migranta. Zapojme sa do jeho pyramídovej hry dobra a požehnania.

Písané pre Kresťanský diskusný mesačník DIALÓG

späť

tlač

hore