O synodalite...

V rámci debaty o týchto otázkach medzi veriacimi ľuďmi v okruhu mojich známych sme sa zhodli s názorom veriacej ženy, že v štáte, ktorý sa politicky neviaže na žiadne náboženstvo, nemožno žiadať zákaz potratov. Žiadna kresťanka potrat nemusí podstúpiť nikdy, aj keď je zákonom povolený. Ukončenie vývoja plodu síce nie je vražda, no je to z hľadiska vierouky či osobnej viery zavrhnutiahodný skutok.

V náboženskej či teologickej terminológii a chápaní je to hriech. Spraviť z hriechu trestný čin plošným zákazom bez zohľadnenia okolností a individuálneho prístupu je však rovnakým prekročením kompetencie náboženstva ako hlásanie názoru, že stredom vesmíru je naša Zem.

Od výberu medzi Masarykom a Tisom sa posúvame dobrým smerom

A nech to vnímam, ako chcem, v boji proti takzvaným liberálom zatiaľ vysoko vyhráva aj tak niekto iný. Kto? Zlo. Viditeľné zlo. V uniforme i bez nej. V talári či sutane. Hra na konzervativizmus je, ako ukazujú tie najkonzervatívnejšie inštitúcie, skôr niečo iné ako hodnotový postoj. Podľa jednej necitlivej a agresívnej metafory to je jazda na buldozéri. A je dosť jedno, kto je vodič, ak pred radlicou tlačí liberálny hnoj. Rozumej: liberálov označkovaných akousi dúhovou hviezdou.

Cirkev a jej hovorca

Pri poznaní mechanizmu  fungovania Tisovského režimu je dosť jednoduché rozpoznať jeho podobnosti s tými myšlienkami, ktoré sa dnes s podobnou razanciou domáhajú pri používaní hrubých metafor odstránenia „liberálneho hnoja“ za pomoci buldozéra zo slovenskej spoločnosti. Tento druh argumentácie sa zvlášť manifestuje v známych vystúpeniach Mariána Kuffu. Ľudové rozprávanie o zlom „ultraliberalizme“  sa postupne dostáva cez moderné médiá do uší významnej časti slovenskej  spoločnosti.  

Posledné epizódy z predvolebnej prezidentskej kampane ukázali v plnej miere fakt, že Marián Kuffa nie je pri svojom kazateľskom úsilí v ničom v rozpore s učením a postojom súčasného trnavského arcibiskupa Mons. Jána Oroscha, a teda s učiteľským úradom cirkvi.  Na rozdiel od neho používa len expresívnejší jazyk, jadrnejšie metafory a jeho príbeh je pre poslucháčov uveriteľnejší vďaka jeho neodškriepiteľne záslužnému a sociálne angažovanému pôsobeniu v Žakovciach. 



O našizme

Našizmus nehľadá spoločné dobro či verejný záujem. Jediným a najvyšším cieľom je pre našistu dosiahnutie toho, čo chce a potrebuje on. Aj za cenu života nevinného cudzinca, smrti nevinného novinára, jeho snúbenice alebo iným spôsobom profesionálnej, osobnej, fyzickej či spoločenskej marginalizácie či eliminácie INÝCH.

Rodinkársky klientelizmus ani malá či veľká korupcia nepomáhajú nikomu. A vystavujú nebezpečenstvu celú krajinu. Našizmus zabíja dôveru, budúcnosť aj ľudí. Obrazne aj doslova. Ako kombinácia konfesionalizmu, fundamentalizmu, rasizmu, nacionalizmu a triednej nenávisti je rakovinou verejného priestoru.

Arcibiskupov príbeh pokračuje

Viera má v sebe aj hlbokú dimenziu spolupráce a dôvery v ľudí, v budúcnosť, v možnosť opraviť pokrivenú spoločenskú a politickú realitu. Prekvapivosť príbehu Ježiša z Nazaretu bola práve v jeho slobode. On vernosťou pravde narušil dobové rodové, náboženské či etnické zvyklosti. Mýtnici, verejní hriešnici, Samaritáni, cudzoložnice – to boli jeho partneri v dôležitých evanjeliových rozhovoroch. Tí ktorí obstáli v takomto nerovnom boji s náboženským formalizmom a prežili, tí môžu o tom aj autenticky hovoriť. Slovensku môže Bezák po boku Čaputovej poodchýliť dvere otvorenejšieho pohľadu na svet spojeného s vierou. Nebojme sa nádeje, ktorú ponúka odvážna žena, ktorú sa nebojí podporiť odvážny arcibiskup. Toto je skutočné vzopnutie sa establišmentu, ktoré má zmysel aj obsah.

Sobotné reflexie 

O reformných katolíckych iniciatívach a hnutiach s Petrom Križanom a Rasťom Kočanom zo Spoločnosti pre otvorené kresťanstvo pre 21. storočie OK21.

O skrytej cirkvi na Slovensku v období komunizmu a po ňom. Ale aj o tom, čo všetko prekonávala cirkev v iných častiach sveta, ako zápasí so striedavými úspechmi o svoju autenticitu ako aj o tom, prečo Abrahámovské odpovede sú aj našimi odpoveďami.

Vyberme sa na cestu, ktorá je nachádzaním v hľadaní. Lebo cieľom je cesta.




 

Sobotné reflexie

Pápežská encyklika Rerum Novarum sa ako prvý pápežský dokument zaoberal otvorene sociálnou otázkou. V období priemyselnej revolúcie sa zrodila okrem buržoázie aj silná sociálna vrstva robotníkov. Proletariát, ktorý nemal čo stratiť len svoje putá sa stal v očiach stúpencov sociálnych premien revolučnou silou a nositeľkou pokroku.

Sociálne učenie Cirkvi – je samostatná teologická disciplína. Svoje korene má v 19. storočí. Zbedačovanie robotníkov, ktoré nastalo s prudkým rozmachom industrializácie bolo pre Cirkev výzvou, aby odpovedala na takzvané sociálne otázky. Pápež Lev XIII. vytvoril svojou encyklikou „Rerum novarum“ 1891 základ pre samotné sociálne učenie Cirkvi, ktoré je dnes označované aj ako kresťanská spoločenská náuka. S ekonómom Antonom Marcinčinom a pastorálnym teológom Jozefom Žuffom v relácii Sobotné reflexie.

Sobotné reflexie

Relácia Rádia Slovensko RTVS je novým pokusom ukázať presahy viery do nášho praktického každodenného života. V tomto vydaní uvažujeme o tom, ako vznikajú a ako sa tvoria duchovné tradície s Jozefom Jančovičom z Katedry biblických vied RKCMBF UK v Bratislave a Luciou Hidvéghyovou z Teologickej fakulty Trnavskej univerzity. Biblický text je zapísanou tradíciou monoteistických náboženstiev. Židovstvo a kresťanstvo sa opierajú o Tóru a Starý zákon ako napísaný kanonický text. Zároveň sa skúsenosť viery neustále obohacuje o učenie rabínov či o cirkevnú tradíciu. Moderuje Miroslav Kocúr.
 
Hybridné línie kultúrnej vojny

Preto ako kresťania hovorme ľuďom aj o nádeji a slobode Božích detí. Totalitárna alternatíva ustúpi len ekumenickej, angažovanej a motivujúcej viere tých, ktorých tento obraz trestajúceho Boha a pochybných pragmatických spojenectiev s apokalyptickými a vyhrotenými nábožensko-politickými interpretáciami nielen neuspokojí, ale ich aj právom zneisťuje a znepokojuje.

Václav Havel si „marginálne“ a bezvýznamné odhalenie Tisovej pamätnej tabule Bánovciach nad Bebravou 8. júla 1990 všimol nie pre jeho faktickú silu, ale pre potenciál významu, ktorý v sebe jej inštalácia niesla v srdciach a mysliach nebezpečnej skupiny ľudí. Dnes ich potomkov už máme v parlamente. Zasiatie silnej geopolitickej pochybnosti do významnej časti populácie je prvým predznamenaním „zmätenia myslí“ v tejto vlne Kuffovho kázania podobajúcej sa na hybridnú vojnu. Aby sme už v súvislosti s podujatím Zastavme zlo z Istanbulu nemuseli hovoriť len o vojne kultúrnej.

Za socializmu cirkev bola priestorom slobody


Na lekárskej fakulte sme toho času boli v štrajkovom výbore a chodili za nami napr. Peter Tatár, biskup Korec či iní dovtedy „zakázaní ľudia“ a vznikali tam kresťansko-demokratické kluby. V tom období som to vnímal ako prienik spoločenského a duchovného. 

Aj keď ma medicína bavila (študoval som pediatriu), moja vtedajšia eufória bola silnejšia. Po páde komunizmu som preto išiel pomáhať na výstavbu kostola vo Svite a hneď potom som nastúpil na teologickú fakultu.

(Rozhovor pre portál Čierna labuť)








Verím, lebo som liberál

Predminulý týždeň boli publikované zistenia, z ktorých vyplýva, že naša spoločnosť má silne zakorenené sklony nehľadať nové riešenia. Uprednostňujeme takzvané konzervatívne alebo skôr „naše“ vychodené cesty kultúrnych, rasových, náboženských a národnostných predsudkov.

Prepis textu podcastu, ak radšej čítate...

Na pozadí analýz, kto sa najviac zaslúžil o porážku fašistov a o kultivovanú defenestráciu županov v Trnave, Košiciach, Bratislave, Žiline a Prešove sa trochu pozabudlo na ocenenie tej časti spoločnosti, ktorá je viac ako len jazýčkom na váhe politických nálad. O podporu kresťanských cirkví sa v každých voľbách uchádzajú otvorene alebo skryto predstavitelia všetkých strán politického spektra. Minimálne si nechcú pohnevať potenciálnych voličov a preto sa nedotýkajú kontroverzných tém.

Už aj Sedembolestná ozelenela?

Kriticky mysliaci veriaci občania svoj postoj vedia zaujať aj bez usmernenia. Doterajšie mlčanie KBS v tejto a podobných záležitostiach a prejavoch mohutnejúcej ĽSNS, ktoré stáli „za reč“ však počuť úplne zreteľne.

 

Slová, ktoré zabíjajú