O tom, že život nie je čiernobiely...

kocur.blog.sme.sk
Fine Art Photos © Tibor Javor
 

Novinky a aktuality
NEW na www.aomega.sk ...
   

 
♦Last update 2017/03/14♦


Ľudskosť, nie ľudáctvo


Po grafickej stránke ide o kríž Hlinkovej gardy. Bola to polovojenská organizácia Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany, inšpirovaná princípmi oddielov SS.  

Takýto dvojitý kríž s rovnako dlhými ramenami je podľa odborníkov v oblasti heraldiky v skutočnosti slovenským hákovým krížom.


Teológ Johann Baptist Metz sa svojou politickou teológiou snažil vniesť aj do vedomia kresťanov a cirkví tézu o tom, že kresťanstvo a viera v Trojicu je viac ako len duchovná wellness terapia na boľačky tohto sveta. Ide o to, že čím je kresťan viac ponorený do života viery, tým viac sa prirodzene zaujíma o svet okolo seba a snaží sa ho v tomto duchu meniť. Ako o tom hovorí evanjelium: Božie kráľovstvo je uprostred nás tu a teraz. Zápas o nebo sa začína už tu na zemi. Téza: „Čím mystickejší, tým politickejší“ je skráteným vyjadrením toho, že ako kresťania nemáme čakať na príchod ľudského záchrancu tohto sveta, ale sami sa máme o záchranu tohto sveta pričiniť. Nájsť si svoje miesto v tomto čase a priestore znamená podporiť tie kroky, ktoré kresťanské vnímanie slobody, solidarity a vzájomnej spoluzodpovednosti za svet a život najviac modelujú a podporujú. A ak nič také okolo seba nevidíme, tak je to pozvanie k tomu, aby sa o to pokúsili cez zodpovednú občiansku či politickú angažovanosť aj kresťania sami.
 

... so Samuelom Jezným, ktorý sa venuje teológii a vníma hlbokú súvislosť medzi tým, o čom píše Biblia nielen z náboženského ale aj zo spoločenského hľadiska. Biblické spisy prorokov reflektujú sociálnu nespravodlivosť, prehlbujúcu sa priepasť medzi bohatými a chudobnými a upozorňujú na súvislosti správania jednotlivcov a situáciou spoločnosti.

Spoločenská etika ho preto zaujíma aj ako životný štýl, ktorým sa jednotlivec prejavuje vo svojom okolí. Okrem toho sa venuje vzťahu cirkvi a spoločnosti, kresťanstvu v 21. storočí a otázkam etiky. O pôste, sebadisciplíne, etike a výchovnom rozmere odriekania a sociálnej solidarity sme sa rozprávali práve v tomto kontexte.



 
Pomenovať

Spoločenská etika má preto svoje oprávnené nároky a jasné pravidlá. Tak, ako sa etiketa uplatňuje v bežnom medziľudskom styku, presne tak sa v dnešnej ére extrémne intenzívnej spoločenskej komunikácie musí verejnosť vedieť orientovať v spoločenskej etikete. Opatrná komunikácia môže byť otvorená a môže byť zároveň jednoznačná a rázna. Je možné slušne odmietnuť násilie a stereotypy, ktoré váľajú pravidlá slušnosti a vzájomného rešpektu, ktoré búrajú krehké hranice ľudskosti a vzájomnej úcty žien voči mužom či mužov voči ženám, voči slabším, voči ľuďom s menšinovou farbou pleti či kultúrou. Voči migrantom, ktorí utekajú pred prenasledovaním alebo pred neľudskými podmienkami života v zničenej krajine spravovanej zločincami či diktátormi, ktorých medzinárodné spoločenstvo nevie zastaviť a umravniť.




Práve tí, čo túto duchovnú kultúru neprijímajú a urážajú iných len preto, že sú inej farby pleti, nenarodili sa v Európe, utekajú pred diktátormi či pred hladom a biedou, že sa narodili ako moslimovia či židia alebo Rómovia... a snažia sa z nich spraviť nepriateľov ľudí, žijúcich na území dnešného Slovenska, sú nekompatibilní s posolstvom, v mene ktorého to paradoxne často robia. Či ich už budeme volať fašisti, križiaci, gardisti alebo neoľudáci.




Hosť Pyramídy...


... s Jánom Benčíkom, ktorý prešiel svoju cestu od technika na montážach, redaktora v lokálnych novinách, učiteľa na základnej škole až do vydavateľstva Tranoscius v Liptovskom Mikuláši. Vždy ho zaujímal život okolo neho a súvislosti toho, prečo sa ľudia správajú tak, ako sa správajú. Ako dôchodca sa začal venovať nezvyčajnej forme občiansky aktívneho poukazovania na skryté a utajované formy extrémizmu a fašizmu. Stal sa blogerom , ktorý sa tejto téme systematicky venuje. Zdrojom pre jeho texty a svedectvá sú voľne dostupné pramene a profily otvorených stúpencov fašizmu a extrémizmu na sociálnych sieťach a webových stránkach. Rozhovor o tom, ako sa stal pre svoje texty inšpirujúcim príkladom občianskej odvahy, ale aj terčom nenávistných útokov tých, ktorých demaskuje sa.


Ako Richard Sulík nepochopil feedback

Spoločnosť sa nám fašizuje. Fašizmus však nepadá z neba. Niekto ho tu implementuje a pripravuje mu necitlivým spôsobom vedenia politickej debaty či oslovovaním verejnosti pôdu.



Čítajme nanovo. S porozumením...

Neuvedomujeme si, že Vianoce bez Arabov, Židov a migrantov by vlastne mohli znamenať, že na prázdne miesto v jasličkách by sa dívali len nemé tváre zvierat a známa vianočná scéna by sa takto významne vyprázdnila...


Odvaha byť (cirkvou)


Malé dieťa putujúcich rodičov, ktorí sa pre istotu ani nevrátia z Betlehema do Galileje, lebo napriek ich jednoduchému pôvodu sa s nimi chce Herodes vysporiadať kvalitnou intrigou, na konci ktorej bude likvidácia potenciálneho konkurenta. Konfrontácia Herodesovej moci a Ježišovej bezmocnosti sa odohrala už vtedy, aby sa takto stala paradigmou mesiášskeho oslobodenia hlboko v tyle nepriateľského frontu.



Verejné popretie imperatívu ľudskosti

Politický spor a súťaž o charakter štátu sa otvorene dostáva do roviny morálnej dilemy. Označenie menšiny populácie bez rozlišovania za parazitov smeruje v tejto fáze k podnecovaniu nenávisti a negatívnych nálad, ktoré doteraz šírili len zoskupenia, ktoré sa otvorene alebo skryto hlásili k etnicky čistému stavovskému usporiadaniu slovenskej spoločnosti.




Keď duchovní znova čítajú fašistov


Dať si čaj v Martinuse s budúcim voličom a jedným z duchovných otvorene podporujúcich Mariana Kotlebu je nevšedný zážitok. Šiel si tam vyzdvihnúť jednu útlu knižku o úspešných politikoch slovenských dejín od Milana Krajniaka. Bolo to dva týždne pred voľbami.

Tak kotlebovci čítajú Krajniaka. Upevňujú si čítaním s pátosom poskladaných textov o slávnych kapitolách slovenských dejín svoje romantické presvedčenie o tom, že Slovensko môže byť ostrovom, ktorý ostane nedotknutý civilizačným kultúrnym pohybom. Akosi nekonzistentne sa pritom pozerajú na kresťanské pramene slovenskej národnej identity.


... s Tomášom Suskom. Nahliadnutie do duše tatranských horských nosičov sa netradične no úspešne a pôsobivo podarilo filmu Pavla Barabáša Sloboda pod nákladom. Tomáš Susko bol jeho dramaturgom. 

Láska k umeniu, hudbe či prírode sa spája u dramaturga so snahou sprostredkovať zaujímavo a podnetne tieto dimenzie širšiemu publiku aj kamerou a na filmovom plátne. O tom, prečo a ako sa horskí nosiči a my s nimi dívame na prírodu a kde v nej môžeme odhaľovať jej duchovnú dimenziu sme uvažovali s dramaturgom Tomášom Suskom.

 
 
Je to naše Slovensko...

 
Politická reprezentácia demokratickej krajiny si nemôže privlastniť moc a tváriť sa, že štát patrí len jej. Podozrenia z netransparentného konania majú byť vyšetrené a verejnosť by o tom mali informovať príslušné orgány aj keby o tom písala Komsomolská Pravda. Toxické vyjadrenia dehonestujúce novinársku obec aj uši slušného človeka z úst predsedu vlády sú preto veľmi zlým precedensom. Takéto verbálne násilie je len poslom budúceho procesu polarizácie, ktorý nemusíme zvládnuť bez vypätia všetkých síl. Nehovoriac o tom, ako takéto vyjadrovanie a konanie posilňuje deštruktívne pohľady na politické a spoločenské dianie a akceleruje príklon k extrémistickým riešeniam problému, na ktoré už upozorňujú niektorí pozorovatelia slovenskej spoločnosti.


Odklon od kultúry smerom k primitivizmu nastáva vtedy, keď sa človek nezaujíma a nepracuje na tom, aby sa zaujímal o spravovanie svojich osobných vášní ani primitívnych vášní na úrovni spoločenskej interakcie. Odmieta hlbšie a náročnejšie klčovanie neobrobenej pôdy svojho egoizmu a pohodlného egocentrizmu na osobnej úrovni a prikláňa sa preto postupne k egocentrickému šovinizmu či etnocentrizmu aj na úrovni spoločenskej. Vtedy sa detský inštinkt dominancie, ktorá nevie rozoznať ja od nie ja posúva aj do životnej praxe človeka, u ktorého by sme očakávali skôr ľudskú zrelosť a schopnosť spolupráce či ochotu podeliť sa solidárne srdcom alebo racionálne o svoje schopnosti na ekonomickej úrovni.
 
Hovoríme o našich tradíciách a európskych koreňoch. Naša kultúra vyrástla v dialógu civilizácií a kultúr na našom území. Cyril a Metod prišli z mesta Solúň v dnešnom Grécku. Apoštol Pavol sa narodil v gréckom prístavnom meste Tarzus a bol to židovský rabín. Práve on sa však stal jednou z rozhodujúcich osobností pri šírení posolstva, z ktorého sa zrodilo kresťanstvo.

Misha Kapustin sa narodil v Sovietskom zväze v rodine sovietskeho námorného dôstojníka a je dnes rabínom v Bratislave. To, čo jedna tradícia považuje za prekonané, to iná tradícia prežíva ako každodennosť. Žijeme tu vedľa seba a ani o tom nevieme. Nám sa blíži záver roka 2016, v židovskom kalendári sa nedávno začal rok 5777 od stvorenia sveta. Aj o tom sme nahlas uvažovali s rabínom Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku Mishom Kapustinom.


... Soraya Sherif. O živote v inej kultúre počúvame hovoriť politikov či akademikov. Hovorí sa o tom, ako zlyhal proces multikulturalizmu. Európska kultúra je v očiach mnohých ohrozená a prílev nových migrantov nám naháňa strach a vyvoláva v nás neistotu.

O pohľade zvnútra slovenskej, európskej aj arabskej kultúry bude rozprávať Soraya Sherif, ktorá sa narodila pod Tatrami a vyrástla v Bagdade.
... s Annou Cifrovou. O školstve a vzdelávaní sa hovorí často kriticky. Štrajky učiteľov už dlhšie upozorňujú verejnosť na potrebu zásadnejšieho riešenia situácie.

Tí, ktorí školstvu rozumejú a strávili v ňom viac času ako učitelia, ale aj ako aktívni a reformne uvažujúci odborníci hovoria, že peniaze všetko nevyriešia. Vzdelávanie a školy potrebujú aj víziu, kvalitných ľudí a vedomie, že vychovávajú generácie pre svet zajtrajška.

Ako sa môžeme lepšie pripraviť ako spoločnosť na to, čo bude, a kde sú hlavné výzvy pre dnešné školy v dialógu so súčasnou mladou generáciou a o tom, ako k tomu môže prispieť kvalitná škola.







Pravda o pravde?

Otázka vernosti pravde je totiž takpovediac v rovine vernosti morálnemu princípu, ktorý je večný. Klamstvo a nepravda je základom sociálnej zvrátenosti a stojí na pozadí sociálnej aj akejkoľvek inej nespravodlivosti.

Ak Biblia začína rozprávaním o tom, ako Slovo tvorilo tento svet a všetko v ňom, tak slovo, ktoré nemá cenu a nedá sa naň spoľahnúť je spoľahlivým nástrojom deštrukcie a ničenia toho najvzácnejšieho, čo máme.




Hosť Pyramídy ...


... s Ľubom Morbacherom. Hovoriť o minulosti je niekedy nepríjemné. Hrubými čiarami sa nám však s minulosťou vyrovnať nepodarilo. Na jednej strane stoja tí, ktorí sa ňou zaoberať nechcú a potom sú tu tí, ktorí sa v minulosti stali obeťami totalitných režimov v období druhej svetovej vojny či po komunistickom puči.

Pocit zodpovednosti, krivdy aj pocit viny sú stále predmetom politických diskusií ale služba spravodlivosti ostala často nenaplnená. Je slovenská história naozaj poučením pre našu súčasnosť alebo si ju musíme aj s chybami zopakovať? O tom, či nesie v sebe história aj etické posolstvo pre našu súčasnosť.



Na okraj jedného svätorečenia


Osobný príbeh ostane vždy osobným príbehom. To, že niektoré príbehy majú ľudia tendenciu uprednostniť pred inými, je prirodzené. Reformátori, ktorí sa okrem morálnej obnovy cirkvi snažili v dejinách aj o jej inštitucionálne zmeny zatiaľ svätorečení neboli.

Preto je sympatické, že oslavu a reflexiu na piatich storočí reformácie sa chystá zaradiť do kalendára ten istý biskup, ktorý kanonizoval Matku Terezu. František.






Hosť Pyramídy...

... so Zsoltom Bindicsom o pestovaní a zbere zeleniny a ovocia, zvlášť paradajok ale aj o tom ako sa z neho osobne stal poľnohospodár a podnikateľ. O tom koľko ľudí pracuje na ich družstve ako aj o etike a dôvere v podnikaní. O jeho ceste k rôznym oceneniam a k úspechom v práci pri pestovaní paradajok a inej zeleniny. Ale aj o tom, prečo píše o tom, čo robí a prečo o tom hovorí aj študentom na poľnohospodárskej univerzite v Nitre. Zsolt Bindics je poľnohospodár, ekonóm, sociálny inovátor aj zamestnávateľ takmer 400 ľudí.



... s Jankou Debrecéniovou o tom, čo to znamená žiť v právnom štáte, aká je úloha práva v dnešnej spoločnosti, čo to je a aké je naše právne vedomie, prečo sú dôležité naše občianske postoje a ako vnímame právo v každodennom živote. 

Ale aj o postavení ženy vo verejnom živote, v biznise i v politike a o jej bežnej či zvláštnej úlohe v dnešnej spoločnosti na Slovensku, v Európe, v rôznych kultúrach. 







Bonaparte ako symbol uneseného štátu
 
 
 Politici a verejní funkcionári by mali za svoje prešľapy platiť a niesť za ne trestnoprávnu zodpovednosť. Ide o to, či sa podarí vytvoriť vo verejnosti dôveryhodnú a relevantnú názorovú a záujmovú skupinu, ktorá z toho, čo sa práve deje, tento jednoduchý záver vyvodí a bude ho vedieť aj účinne uviesť do praxe.

Existuje totiž odôvodnený predpoklad, že každý významnejší verejný činiteľ má svojho Bašternáka, ktorý sa mu stará o príjmy plynúce počas jeho pôsobenia vo verejnej funkcii z tieňovej ekonomiky.
 


... s Františkom Ábelom, o tom, že kresťanstvo považujeme za niečo samozrejmé a tradičné. Tradície sa však vytvárajú postupne. To čo dnes považujeme v kresťanstve za prirodzené, bolo ešte včera revolučným učením. 

Ako to je s osobnou vierou a kritickým myslením? Je možné rozvíjať ho a uplatňovať aj v rámci diskusie o tradičných hodnotách a nových interpretáciách starých právd? O náboženských tradíciách, fundamentalizme a kritickom myslení s Františkom Ábelom, teológom, pedagógom Evanjelickej teologickej fakulty v UK Bratislava a kazateľom.

 


 
  

Menšina, ktorá nechce na túto pokryteckú hru pristúpiť, nemá inú možnosť. Ak nevystúpi z pohodlia vlastného nadhľadu, tak bude musieť prenechať krajinu od Tatier k Dunaju tým, ktorí ju už dnes majú a od ktorých si ju vezmú tí, ktorí svojou väčšinou odhlasujú, že len bieli absolventi slovenských kresťanských škôl tu budú doma. Oni budú rozdávať karty, kádrovať a hrozienková torta sa bude podávať ako dezert na ľudáckej veselici.
  

 
... s Martinom Mackom, ktorý sa otvorene rozpráva o tom, o čom z rôznych dôvodov radšej mlčíme. Sexuálna orientácia a životná voľba aktívne o nej hovoriť nie je samozrejmosťou. Zvlášť ak je „iná“. 

O súkromí každý z nás radšej hovorí len v úzkom kruhu priateľov a rodiny. Prečo homosexualita nie je chorobou ani súkromnou vecou a prečo sa o právach tejto nezanedbateľnej skupiny ľudí musíme naučiť hovoriť. Začiatkom skutočného dialógu je trpezlivé počúvanie.








... s Máriom Nicolinim, ktorý sa venuje rôznym rozvojovým projektom globálneho významu. Prostredníctvom Fóra svetových náboženstiev sa snaží podporiť otvorené stretávanie ľudí, kultúr, náboženstiev a presvedčení. 


Chce tak prispieť k tomu, aby náboženské komunity a ľudia rôznej viery a presvedčení vytvorili v tomto svete predpoklady pre lepšiu spoluprácu a spolužitie ľudí na miestnej aj globálnej úrovni. 


... s Jánom Husárom fotografom a dokumentaristom o fotografovaní žralokov, prírodných katastrofách, humanitárnej pomoci, vojnových konfliktoch aj o tom, ako fotografovanie a filmové dokumenty z takýchto udalostí pomáhajú upriamovať pohľad tým smerom, ktorý v každodennom živote nevnímame.

Úcta a láska k životu má rôzne podoby. Fotografie a filmy majú prebudiť svet, ktorý síce nespí ale bez záujmu o okolité dianie a prírodu, sa život vo vlastnej izolovanej realite podobá spánku, kedy to, čo sa deje okolo nás a v nás prestávame vnímať.





... s Martinou Vagačovou, ktorá si myslí, že vzájomný rešpekt medzi dieťaťom a rodičom je potrebné budovať úplne od malička. Viac ako prísnosť a strach z trestu je pri výchove detí pevná láskavosť a vzájomný rešpekt. Ak sa to podarí, jeho ovocím bude úspešné dieťa a šťastný rodič, ktorý má prirodzenú autoritu. Na začiatku prázdnin je dobré uvažovať možno aj nad tým, ako tento čas popri cestovaní a poznávaní využiť aj na prehĺbenie porozumenia medzi rodičmi a deťmi.






Sme v tom spolu so svetom


V hviezdnom období svojich dejín by malo vrátiť Európe a svetu tú nádej na budúcnosť, ktorú jemu priniesli dejiny v slovách a postojoch Solúnskych bratov. Áno je to výzva. No zároveň je to aj skúška správnosti toho, či v nás prevládne pohanský strach alebo veľkodušnosť biblického univerzalizmu, ktorý k nám prišiel. Z cudziny. Z vtedajšieho Grécka.


Hosť Pyramídy...



... s Jozefom Lenčom, vysokoškolským pedagógom. Na prahu slovenského predsedníctva EÚ sme sa pokúsili o krátku reflexiu dejín, prítomnosti aj budúcnosti európskeho priestoru, ktorý bol v minulosti prirodzeným priestorom pre spolužitie a vzájomnú interakciu kresťanskej, židovskej aj moslimskej kultúrnej a duchovnej tradície. 

Sekularizovaná Európa stojí dnes pred výzvou ako a či je vôbec možné o tomto dedičstve hovoriť. Jozef Lenč je Slovák a Európan. No je aj moslimom. Islam a jeho duchovná tradícia dávajú jeho životu a profesii podnetný aktualizačný rozmer. 





Hosť Pyramídy ...


... s Marošom Schmidtom kurátorom múzea, dizajnérom, ktorému sa páčia tvary predmetov, s ktorými sme vyrastali a medzičasom aj zostarli. O kráse, dizajne a tvaroch okolo nás - doma i vo verejnom priestore.V jednej reakcii povedal, že je pravdou, že ho inšpirujú tvary 2. polovice 20. storočia, no rozšíril si svoje obzory aj o tvary rokov 20. 30. a 40tych, vraj kvôli tomu, že ako nadšenec výhradne socialistického dizajnu svojich priateľov už trochu provokoval...?





Kresťanský životný štýl si dnes vyžaduje novú odvahu vidieť v dnešnom svete príležitosť byť spoločenstvom, ktoré nie je alternatívou ale niečím, čo v kontraste s väčšinovým prístupom k vecnej stránke problému z ekonomického či humanitárneho hľadiska ponúka aj vertikálu nadčasového pohľadu. Okolo nás sa pohybujú ľudia, ktorí pomalým a neistým krokom prešli tisíce kilometrov po súši aj po vode, aby našli pokoj pre svoj život a svoju prácu.








Hosť Pyramídy...



... s Monikou Vrzgulovou, Venuje sa etnológii, dejinám dvadsiateho storočia. Vedecké aj vzdelávacie projekty venuje tomu, aké posolstvo z nich môžeme čítať pre súčasnosť. Zaujímajú ju otázky sociálnej identity, stereotypov ako aj holokaustu a transformačnému procesu po roku 1989. Jej podľa mňa najzaujímavejším prístupom je tzv. Oral History, kedy na základe rozprávaní žijúcich súčasníkov odborníci mapovali a analyzovali deportácie a vnímanie deportácií obyvateľov Slovenska počas druhej svetovej vojny. Monika je odborníčka so srdcom a teda aj skvelý človek.




Len slová?

Prikázanie "nezabiješ" sa netýka len prelievania krvi ale už v momente, keď niekoho označíme za bohapustého blázna, sme sa dopustili niečoho, čo zabíja. Už slovo zabíja vzťahy, zabíja lásku k blížnemu, ktorá sa na verejnosti má manifestovať ako elementárna kultúra. Ako opak nekultivovaného predátorskeho prístupu k slabším členom potravinového reťazca.



Hosť Pyramídy...


... s Andrejom Findorom z FSEV UK Bratislava o tom, ako a s čím sa identifikujeme ako jednotlivci a ako členovia spoločnosti v dnešnom svete. Ako to ovplyvňuje naše nálady a spoločenskú atmosféru.

Či je dôležitejšia národná či osobná identita, o tom ako vznikajú spoločenské trendy či predsudky, ktorým čelíme. No aj o tom, ako tieto nálady môžu ovplyvňovať náš každodenný rodinný a pracovný život. Aj o tom aké konkrétne cesty konštruktívneho prístupu máme k dispozícii.





Tiso ako vzor?


Jozef Tiso sa v očiach časti verejnosti stáva príkladom človeka,ktorý sa obetoval za svoj národ. Napriek historickýcm skutočnostiam preukazujúcim jeho tragickú úlohu, ktorú zohral pri opatreniach zbavovania občianskych práv obyvateľov SR 1939-1945 a protižidovskej legislatíve, ktorú starostlivo usmerňoval od októbra 1938. Svoje konanie Jozef Tiso neoľutoval ani keď sa preukázateľne verejne zoznámil s osudom desaťtisícov deportovaných občanov Slovenského štátu, ktorého bol prezidentom.





Keď lídri rezignujú na výchovu svojich voličov 


Rozhodnutie nevychovávať svojich voličov teda prispelo k tomu, že nevychovaní voliči stvorili politikov na svoj obraz. Oportunistická rezignácia politických strán na zmysluplnú osvetu sa skončila v medzičase zhrubnutím a zvulgarizovaním verejného priestoru a verejnej debaty ako takej.






František nesúdi. Inšpiruje.


Pre krajiny, kde teologická reflexia a odvážne postupy sú prirodzenou cestou hľadania nových ciest, pápež len konštatuje to, čo už bolo súčasťou bežnej cirkevnej praxe. Krajiny, kde pápežská exhortácia predstavuje najvyššiu povolenú formu teologickej reflexie, môže takýto text priniesť aj svieži pastoračný vietor. Nikto sa však nemusí cítiť povinný nič meniť. Cirkevné právo ani cirkevné učenie sa nemenia. Všetko je tak, ako bolo.





Hosť Pyramídy...



... s RNDr. Vladom Burjanom o školstve, vzdelávaní. Veľa sa hovorí o tom, že slovenské školstvo a vzdelávací systém potrebujú reformu. Veľa ľudí o tom rozpráva nekvalifikovane. Je len málo ľudí, ktorí venovali školstvu svoj osobný i profesionálny život a stále sú otvorení prijímať nové výzvy. Aké sú naše školy? Lepšie alebo horšie ako boli?





Listy od ľudákov



Samostatnosť sme chceli, ale nie takúto a takto, ako to vtedy robil Vladimír Mečiar. Pri tom som už bol osobne. Spomienky na Tisa už zďaleka neboli romantické a mať svoj štát už neznamenalo život. Zvlášť, ak bolo už nespochybniteľne jasné, že bol zabitý človek a zopakovalo sa to za 500 ríšskych mariek niekoľkodesaťtisíckrát.










Človek, Európan, kresťan

Parlamentné voľby nastavili zrkadlo slovenskej spoločnosti a slovenskej populácii, ktorá sa väčšinovo hlási ku kresťanstvu.  Dalo by sa o tom písať a uvažovať dlho. Určite by nejeden z nás má aj ambície dávať druhým dobre mienené rady koho a za akých okolností sme mali voliť aby sa do parlamentu dostali tí praví ľudia. To je však len hypotetická rovina. Vráťme sa len k trom pozorovaniam, ktoré mne ako človeku, Európanovi a kresťanovi napadli.



Hosť Pyramídy...


... s Radom Slobodom z Banskej Bystrice o občianskom aktivizme v Banskej Bystrici. O záchrane jedného kníhkupectva, menšinách, o sociálnych napätiach a a o tom ako aktívny občan môže meniť svet okolo seba a motivovať aj iných k podobnému konaniu.





Kotlebizmus ako veľkonočná výzva

Nie je možné povedať, že strana Kotleba - ĽSNS nie je kresťanská. Je však možné uvažovať o forme a obsahu tejto interpretácie kresťanského posolstva. Z historického a teologického pohľadu je to tragická syntéza toho najhoršieho, čo slovenský politický katolicizmus v dvadsiatom storočí vyprodukoval. Vrátane totalitného štátu s jeho protižidovskou legislatívou, arizáciou a riadenou genocídou desiatok tisíc vlastných občanov.




Povery namiesto reflexie


Otvorený pohľad na pluralistické kresťanstvo s jeho polemikami o prístupe oficiálnej úradnej cirkvi k spoločnosti a jednotlivcovi je neželaný. Ľudia by tomu vraj nerozumeli.









Hľadá sa smer


Európsky civilizačný rámec, v ktorom sme sa ocitli na základe našich geografických súradníc neviem zosúladiť ani s univerzálnym posolstvom, v duchu ktorého by sme mali prekonávať diskriminačné rozdiely, ktoré sa na prelome letopočtov prejavovali medzi Židmi a Grékmi, otrokmi a slobodnými občanmi či mužmi a ženami. Pavol z Tarzu odvážne povedal, že všetci máme jedno spoločné poslanie a v tom duchu sa máme aj o spoluprácu usilovať.





Ako dnes písať o témach, ktoré súvisia s cirkvou


Slovenský novinár, ktorý inokedy odvážne skúma rôzne kauzy, účelovo stratí odvahu. Neverí, lebo za touto snahou vidí zámer nepriateľský k cirkvi, alebo si len nechce pohnevať veriacich kamarátov, rodinných príslušníkov či „(neo)konzervatívnych“ kolegov v denníku či v týždenníku, v ktorom pracuje, lebo takáto ostrakizácia mu za to nestojí. Veď aj tak je o čom písať.








Hosť Pyramídy...

... s Michalom Bažalíkom, šetrne hospodáriacim vinárom. Vyštudoval vinohradníctvo a vinárstvo v Lednici, v  súčasnosti savenuje tomuto remeslu naplno. Do Svätého Jura prišiel z mesta a nebojí sa púšťať do netradičných postupov. Experimentuje sprincípmi permakultúry, a ekologické pestovanie považuje za budúcnosť pre našu krajinu. Prvé víno vyrobil Michal Bažalík ešte ako študent vinárskeho odboru na Záhradníckej fakulte v Lednici Mendelovej univerzity v Brne. Pred dvoma rokmi ponúkal v čase otvorených pivníc okrem iných vín aj silván – svoju diplomovú prácu. 




Do roka a do dna...


Je to veľmi komplikované. Každé zjednodušenie zaváňa urážkou náboženského cítenia či dokonca jeho hanobenia. A to ja samozrejme nechcem, lebo si vážim úprimnú vieru ľudí, ktorých iní tiež-ľudia v klerickom odeve, podstatne menej veriaci, používajú ako žetóny pri vyjednávaní o štátnom rozpočte a iných „náboženských“ veciach.







... s Dušanom Ondruškom, psychológom, mediátorom,
vysokoškoslským pedagógom o tom, ako vznikajú konflikty, ako ich môžeme premeniť na príležitosť na konštruktívny dialóg a ako sa transformovaný a spracovaný konflikt môže stať v osobnej aj spoločenskej rovine možnosťou k lepšiemu sebapoznaniu a vzájomnému porozumeniu medzi rôznymi stranami konfliktov.





Stop komunizmu 2.0

Je pred nami pokus dôsledne čeliť masívnemu výskytu bezcharakterných prospechárov a pragmatikov vo verejných funkciách. Členstvo v komunistickej strane tohto karpatského typu bolo totiž primárne manifestáciou charakteru a nielen politickou preferenciou. Čas od novembra 1989 je skúškou správnosti a kľúčom k čítaniu príbehov týchto “komunistov”. (Blog Dennik N)



Koho voliť


Vzory správania, ktoré nositelia úradov a funkcií v štáte, v spoločnosti či vo verejných funkciách prezentujú, formujú verejný priestor. Nenávisť, rozširovanie strachu či predsudkov voči Rómom či migrantom, klamstvá či klientelizmus v priamom prenose – to všetko sú vzory správania, ktoré sú zdrojom inšpirácie. Ak ľudia, ktorí ich verejne bez následkov prezentujú, budú vo verejných funkciách, budú vlastne vzormi inšpirácie pre mladú generáciu: takto sa dosahujú úspech a vplyv.




Hosť Pyramídy...

... so Sisou Michalidesovou, skladateľkou, interprétkou, herečkou, autorkou knihy Sisa a sivý holub a desiatich hudobných albumov. Pre najmenších aj pre najstarších. O tom ako silný príbeh spojený s prekonaním onkologického ochorenia naštartoval tvorivý potenciál mladého dievčaťa a skôr ako v iných prípadoch jej pomohol pochopiť v mladom veku, to čo nechápeme ani my starší.




 
Príhovory z nedeľných bohoslužieb komunity KAPLNKA si môžete vypočuť tu...


Svetlo z hlbín Jáchymovskýc
<
Kontakt

Máte nápady, podnety, otázky? Cítite a vidite na tomto portáli priestor pre ich realizáciu? O čom by ste tu radi čítali? Ste neveriaci ale predsa veríte v niečo nad nami? Prečo vám kresťanstvo a jeho prax nedáva uspokojujúce odpovede? Je možné spojiť liberálne zmýšľanie a sociálnu angažovanosť s kresťanským presvedčením? 

Napíšte na  
 aomega@aomega.sk
Spolupráca a podpora

Stránka www.aomega.sk je vytváraná  a administrovaná vďaka dobrovoľnej iniciatíve  jednotlivcov, ktorí ocenia akúkoľvek formu podpory  -  vzájomné linky, partnerské stránky a projekty, finančné dary jednotlivcov a organizácií. V prípade, že aj vy chcete pomôcť tomuto projektu, napíšte na aomega@aomega.sk.  


 O editorovi webu








Miroslav Kocúr, ThDr., PhD., vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského Bratislava. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a TI v Spišskom Podhradí.
Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Prednášal na BISLA v Bratislave.  V novembri 2011 bol menovaný za riaditeľa VIA IURIS. Od júna 2013 pracuje ako nezávislý konzultant a výskumný pracovník.
Je autorom prekladov, odborných publikácií, článkov, reflexií pre domáce i zahraničné inštitúcie.












NETservis






Centrum pro studium demokracie a kultury










SME logo