O tom, že život nie je čiernobiely...

kocur.blog.sme.sk
Fine Art Photos © Tibor Javor
 

Novinky a aktuality
NEW na www.aomega.sk ...

 
♦Last update 2017/09/11♦


Hosť pyramídy s...

... Dávidom Králikom, ktorý svojím spontánnym a nekonvenčným prístupom ku škole, vyučovacej hodine či životu prekvapuje učiteľov, deti, rodičov a niekedy aj školských inšpektorov. Základom jeho optimistickej perspektívy je nikdy nekončiaci úžas nad krásami a zázrakmi tohto sveta. Okrem toho, že je sám učiteľom, pomáha svojimi radami aj svojim kolegyniam a kolegom učiteľom a učiteľkám po celom Slovensku.





SKDEJINY - Politická teológia a konfesionálne napätie





Diskusná relácia o súvislostiach a kontexte, v ktorom sa ocitla slovenská spoločnosť počas Slovenského štátu z náboženského a konfesionálneho 
hľadiska.  O tom, čo a ako formovalo slovenskú spoločnosť, čím sa v tomto komplikovanom období inšpirovala náuka cirkvi a ako sa kresťanský antisemitizmus stal súčasťou Tisovej náuky aj s jej tragickými dôsledkami.

Rozhovor a uvažovanie Ondreja Prostredníka, Petra Juščáka, Jakuba Štofaníka a Miroslava Kocúra moderuje Michal Havran. Spolu s ostatnými časťami cyklu aj v archíve RTVS.


Hosť Pyramídy s ...


... Jakubom Pavlúsom, ktorý sa ako teológ a evanjelický duchovný dostal do povedomia verejnosti svojim príbehom. Ako to je s modernými trendami a tradičnými inštitúciami? Je možný na tieto témy zmysluplný dialóg alebo je medzi životom podľa vlastného presvedčenia veriaceho človeka a životom v spoločnosti dnes nezmieriteľné napätie? 

Rozhovor o tom, akú úlohu by v tejto situácii a pri pohľade na tieto otázky mohla mať dnešná teológia a dnešné cirkvi.




Čas na autentický dialóg



Bez ochoty poctivo čeliť výzvam sa v očiach verejnosti cirkevné kresťanstvo dostalo aj pri Istanbulskom dohovore do polohy tichej podpory politiky deštrukcie civilizačných úspechov európskeho priestoru.







Boh hosťom u Abraháma



Ak niečo dávame, nesmieme si to vziať späť. Niečo také sa nerobí. Samozrejme nikto z nás nepôjde a nepovie: Vráť mi to. Ale jestvujú isté postoje, ktorými si berieme to, čo sme darovali, späť. Keď napríklad v „slabej chvíli“ darujeme niečo, za čím nám je následne smutno, je nám ľúto, že sme to spravili. Vtedy sme voči iným odmeraní a práve to je spôsob, ktorým si to, čo sme darovali berieme späť. Alebo keď iným dáme pocítiť, aké vzácne, či dôležité bolo to, čo sme darovali, a ako nám tá vec chýba. Ak ľutujeme to dobré, čo sme spravili. To sú tie situácie, kedy si to berieme späť.

Romano Guardini




Juraj Mravec sa narodil v Leviciach. Kameru študoval na VŠMU v Bratislave.

Do Mosulu šiel aby ukázal ľuďom ako vyzerá utrpenie, ktoré spôsobil islamský štát a aby takto priblížil aj svojim svedectvom ako reportér a fotograf dôvody, ktoré viedli k migračnej kríze.

 
 

Cesta od vtipu, optimistickej predpovede k utopickej teórii až ku kresťanskej nádeji je dlhá. Napriek tomu sa o ňu pokúsim. Pozrieť sa na svet s úsmevom je potrebné nie preto, aby sme na svet s jeho starosťmi zabudli. Je to podľa mňa prvý krok k tvorivej premene problému na príležitosť.

Ak dokážem problém posúdiť v jeho paradoxnej interpretácii napriek jeho komplexnosti aj inak, rastie vo mne schopnosť nielen hľadať, ale aj nachádzať lepšie riešenia. Veriaci človek nepotrebuje svoju vieru, aby prekryl starosti, ktoré má so životom. V tom je biblické kresťanstvo iné ako jeho náboženské a cirkevné verzie.
Zvukové záznamy kázní v A4



Nádej menom František?

Revolúcia sa nekoná a aj Františkove sympatické vystupovanie má len charakter dobrých vzťahov s verejnosťou. Obdiv a nadšenie na jeho adresu je skôr z prostredia ľudí, ktorí nevedia posúdiť šírku a hĺbku jeho možností efektívne v rímskokatolíckom prostredí niečo naozaj ovplyvniť či zmeniť. Jeho absolútna moc mu na jednej strane dáva veľké možnosti, zároveň je však aj v úlohe, kde si uvedomuje veľkú zotrvačnosť inštitúcie, v ktorej sa zmeny konajú ako v každej inštitúcii s dlhou rodinnou tradíciou len postupne. Vidieť revolučné zmeny vo Františkovej žoviálnosti, bezprostrednosti či prirodzených vyjadreniach, v ktorých sa zachoval zodpovedne a ľudsky je prejavom posunutých očakávaní, ktoré má verejnosť nastavené veľmi nízko. Prejavy rešpektu voči iným cirkvám, moslimom, židom, ženám, homosexuálom – to je len elementárna civilizačná zrelosť. Jedným dychom František hovorí, že sa nič nemení. Dovnútra je rímskokatolícka cirkev vždy tá istá, len so susedmi si pestuje lepšie vzťahy. 



Leto je príležitosťou spomenúť si na hviezdne momenty našich životov a oprášiť ich. Máme za to pri pohľade na študentov stojacich na tribúnach a pomaly opúšťajúcich túto krajinu spoločnú zodpovednosť, ak chceme aby sa mali kam vráti. Toto sebavedomie by sme si mali vedieť užiť aj tvárou v tvár takému cynickému výroku, že evidentný skutok sa vraj nestal... Práve sa dejú veci.


Od Kohla k Sulíkovi



Je načase povedať, že kategoricky odmietavý postoj veriaceho človeka voči cudzincom v núdzi, utekajúcim pred diktátormi, tyranmi, suchom či biedou, je hlboko egoistický a snaha Richarda Sulíka takýto postoj legitimizovať je hlboko pomýlená. Je to kolektívny egoizmus, ktorý v dnešnej geopolitickej situácii nielen technologicky a ekologicky prepojeného sveta nič neospravedlní. V morálnej rovine je to dokonca zlo alebo, ak chcete, v reči tradičného konzervatívne starosvetského jazyka: je to hriech.





Hosť Pyramídy...

... s Jarmilou Lajčákovou, ktorá študovala sociológiu na 
Filozofickej fakulte UK a právo na Právnickej Fakulte UK. V štúdiu práva pokračovala na právnickej fakulte University of Toronto v Kanade. Venuje sa menšinovým problémom s pozornosťou upriamenou aj na rómske komunity a konkrétnych chlapcov a dievčat. Prepája teóriu menšinových práv a nediskriminácie s výskumom verejných politík a ich zavádzaním do praxe. Spolupracuje so starostami obcí s osadami, kde sa podarilo všeličo zmeniť nielen osady ale celé obce, čím sa zlepšilo aj spolunažívanie menšiny a väčšinového obyvateľstva.  Vedie aj program Aj ty máš šancu! na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Tento program je prvým modelom na cielenú podporu rómskych študentov, ktorý prijala vysoká škola na Slovensku. 


Hosť Pyramídy ...



... s Mohammedom Azimom Farhadim sa narodil a žil v Afganistane. V 90tych rokoch z Afganistanu utiekol po tom, čo vládu v krajine prevzal Taliban. Na Slovensku dostal azyl a vyštudoval žurnalistiku. Venoval sa rozvojovej pomoci, televíznej tvorbe, pomáha cudzincom so začlenením sa na Slovensku, organizuje kultúrne podujatia, stretnutia s mladými ľuďmi, pôsobí ako živá kniha, tlmočí a prekladá. 

Venuje sa aktivitám, ktoré majú ambíciu spájať viacerých bývalých cudzincov a snaží sa zbližovať kultúry. Organizuje rozvoz humanitárnej pomoci utečencom na balkánskej ceste, v Srbsku, Macedónsku a Grécku. Aké to je byť azylantom v krajine, ktorá otvorene hovorí o strachu z migrantov a ako sa to premieta do jeho osobného života.




Óda na radosť

Nadišiel čas pochopiť, že snaha o zmierenie, vzájomný rešpekt, spolupráca a sociálna solidarita sú v tom najlepšom zmysle slova plodmi, ktoré rastú na dobrých stromoch a sú naplno zmieriteľné s kresťanským životným štýlom a presvedčením. Život v pravde a podľa hlbokého morálneho presvedčenia vo vlastnom svedomí presahujú kultúry a civilizačné hranice.




Stanovisko k 75. výročiu pastierskych listov...

V týchto mesiacoch si pripomíname 75. výročie pastierskych listov katolíckych a evanjelických biskupov k židovskej otázke. Pastiersky list slovenských katolíckych biskupov „Nech je jasno v židovskej otázke“ sa čítal 21. marca 1942 vo všetkých katolíckych kostoloch a 26. apríla 1942 publikovaný v Katolíckych novinách. Pastiersky list k židovskej otázke od biskupských úradov slovenskej evanjelickej cirkvi v Slovenskej republike bol vydaný 20. mája 1942 a v evanjelických kostoloch sa čítal vo sviatok Svätej Trojice, 31. mája 1942



Tiso nie je na vine


Štúdium Tisovho príbehu je užitočné pre pochopenie patologických spoločenských procesov, ktoré do tej miery otupili naše morálne vedomie, že sa stále z neho nevie časť našej spoločnosti dostať. To však už nie je Tisova vina. Za to nesieme zodpovednosť dnes my a historici, ktorí sa z minulosti a materiálu, ktorým ju obohatil Tisov príbeh, nevedia a nechcú poučiť. 

Odobrujú len tú perspektívu, ktorá vlastný prospech blahobyt za Slovenského štátu bola a je aj dnes ochotná vyvážiť smrťou tisícov nevinných spoluobčanov. To je totiž podprahové posolstvo nitrianskeho sympózia, kde v publiku sedeli fašisti a s uspokojením tlieskali historikom retušujúcim dejiny. A biskup a profesor štátnej katolíckej teologickej fakulty Viliam Judák ich hostil a opäť raz v mene cirkvi vyslal verejnosti pomýlené posolstvo. 




Jozef Tiso. Martýr alebo démon slovenských dejín


Tisovu ťažkú pozíciu chápe každý súdny človek, zároveň je jasné, že to čo spravil a riadil bola dlhodobá ústretová protižidovská nadpráca a teda to nebolo len nevydarené riešenie demografického problému. Bol to vážny kriminálny akt. Práve preto ho spojenci vrátili na Slovensko a v duchu Moskovského dohovoru ho v rámci kategórie vojnového zločinca nechali postaviť pred súd obnovenej Československej republiky.




H
osť Pyramídy ...

 ... so Svetlanou Kapalkovou logopédkou a odborníčkou na vývin ľudskej reči, ktorá je pre človeka nevyhnutným dorozumievacím prostriedkom No ľudská reč je podľa niektorých autorov aj prameňom nedorozumení. Ako sa vlastne učíme rozprávať a kde sa vo vývine ľudskej reči odohrávajú tie najdôležitejšie chvíle? Ako to je s poruchami reči a kde sa skrýva a ako sa rozvíja schoponosť detí hovoriť a naučiť sa hovoriť rovnako dobre dvoma jazykmi?
O vývine reči, diagnostike a terapii porúch reči v ranom veku, o bilingvizme aj o tom , čo sa vlastne deje v logopedickej poradni či ako môžeme podporovať rozvíjanie jazykových schopoností slovensky hovoriacich detí. Svetlana Kapalková pracuje s deťmi, rodičmi ale aj vysokoškolská učiteľka so študentami Pedagogickej fakulty. 

Odpustenie a víťazstvo dobra nad zlom má svoju paradigmu vo svetle veľkonočnej udalosti práve v príbehu Ježiša Nazaretského. Jeho zmanipulovaný proces bol snahou mocných tohto sveta umlčať jeho neohrozený postoj spojený so základným posolstvom o Božom kráľovstve, ktoré sa začína už tu na zemi. Otváranie očí slepým, dvíhanie nespravodlivo utláčaných, porozumenie k cudzincom, sirotám a vdovám a láska k spravodlivým... Toto bolo aktualizovaným starozmluvným posolstvom žalmistu (Ž 146), ktoré mal Ježiš ambíciu naplniť.

To, že veľkonočná agónia a smrť bude len trojdňovou epizódou nemohli farizeji, zákonníci, Pilát ani po ukrižovaní volajúci dav vedieť. To, že na to mocní tohto sveta vždy znovu zabúdajú, je len smutnou pripomienkou toho, že človek opantaný sám sebou a svojou mocou na to vždy znovu ochotne zabudne. Preto každé malé víťazstvo dobra a lásky nad zlom a nenávisťou je vždy znovu zábleskom Božieho kráľovstva medzi nami. Náš život vo svetle Ježišovho príbehu dáva zmysel hoci tie zlé epizódy trvajú niekedy trochu dlho až pridlho.




Hosť Pyramídy s Jurajom Červenákom

Juraj Červenák je spisovateľ, akých na Slovensku nemáme veľa. Niekoľko desiatok románov, za ktorými treba vidieť dni a roky štúdia historických reálií ale aj archívov, kde názvy ulíc a mená hrdinov nie sú len náhodnou fikciou ale opierajú sa o historické pramene. To dáva jeho príbehom autenticitu, situačnú pútavosť a právom vzbudzuje zvedavosť čitateľov, ako sa píše román.

Vypočujte si rozhovor o sile príbehu, o tom ako vzniká historický román, ako si vyberá kladných aj záporných hrdinov svojich románov, čím chce svojho čitateľa prekvapiť a ako vníma písanie takejto literatúry dnes. O písanom slove ako o médiu a o tom prečo sú aj dnes príbehy dôležité.



500

 

Viete si splnenie štyroch podnetov Hansa Künga v súvislosti s výročím reformácie predstaviť? Alebo sa vám zdá, že iba provokuje? To sú práve tie krajné pozície intervalu v rozpätí ktorého sa rozprestierajú možnosti zmysluplne a poctivo reflektovať päťsto rokov existencie aj iného ako rímskokatolíckeho kresťanstva. Priestor pre Františkovu otvorenosť a odvahu je veľký. Hans Küng ako koncilový teológ, ktorý sa sám stále považuje za katolíka, to nemohol naformulovať stručnejšie.


Ľudskosť, nie ľudáctvo


Po grafickej stránke ide o kríž Hlinkovej gardy. Bola to polovojenská organizácia Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany, inšpirovaná princípmi oddielov SS.  

Takýto dvojitý kríž s rovnako dlhými ramenami je podľa odborníkov v oblasti heraldiky v skutočnosti slovenským hákovým krížom.



 


... so Samuelom Jezným, ktorý sa venuje teológii a vníma hlbokú súvislosť medzi tým, o čom píše Biblia nielen z náboženského ale aj zo spoločenského hľadiska. Biblické spisy prorokov reflektujú sociálnu nespravodlivosť, prehlbujúcu sa priepasť medzi bohatými a chudobnými a upozorňujú na súvislosti správania jednotlivcov a situáciou spoločnosti.

Spoločenská etika ho preto zaujíma aj ako životný štýl, ktorým sa jednotlivec prejavuje vo svojom okolí. Okrem toho sa venuje vzťahu cirkvi a spoločnosti, kresťanstvu v 21. storočí a otázkam etiky. O pôste, sebadisciplíne, etike a výchovnom rozmere odriekania a sociálnej solidarity sme sa rozprávali práve v tomto kontexte.

 




Práve tí, čo túto duchovnú kultúru neprijímajú a urážajú iných len preto, že sú inej farby pleti, nenarodili sa v Európe, utekajú pred diktátormi či pred hladom a biedou, že sa narodili ako moslimovia či židia alebo Rómovia... a snažia sa z nich spraviť nepriateľov ľudí, žijúcich na území dnešného Slovenska, sú nekompatibilní s posolstvom, v mene ktorého to paradoxne často robia. Či ich už budeme volať fašisti, križiaci, gardisti alebo neoľudáci.





Hosť Pyramídy...


... s Jánom Benčíkom, ktorý prešiel svoju cestu od technika na montážach, redaktora v lokálnych novinách, učiteľa na základnej škole až do vydavateľstva Tranoscius v Liptovskom Mikuláši. Vždy ho zaujímal život okolo neho a súvislosti toho, prečo sa ľudia správajú tak, ako sa správajú. Ako dôchodca sa začal venovať nezvyčajnej forme občiansky aktívneho poukazovania na skryté a utajované formy extrémizmu a fašizmu. Stal sa blogerom , ktorý sa tejto téme systematicky venuje. Zdrojom pre jeho texty a svedectvá sú voľne dostupné pramene a profily otvorených stúpencov fašizmu a extrémizmu na sociálnych sieťach a webových stránkach. Rozhovor o tom, ako sa stal pre svoje texty inšpirujúcim príkladom občianskej odvahy, ale aj terčom nenávistných útokov tých, ktorých demaskuje sa.


Ako Richard Sulík nepochopil feedback

Spoločnosť sa nám fašizuje. Fašizmus však nepadá z neba. Niekto ho tu implementuje a pripravuje mu necitlivým spôsobom vedenia politickej debaty či oslovovaním verejnosti pôdu.

 

Verejné popretie imperatívu ľudskosti

Politický spor a súťaž o charakter štátu sa otvorene dostáva do roviny morálnej dilemy. Označenie menšiny populácie bez rozlišovania za parazitov smeruje v tejto fáze k podnecovaniu nenávisti a negatívnych nálad, ktoré doteraz šírili len zoskupenia, ktoré sa otvorene alebo skryto hlásili k etnicky čistému stavovskému usporiadaniu slovenskej spoločnosti.





Keď duchovní znova čítajú fašistov



Dať si čaj v Martinuse s budúcim voličom a jedným z duchovných otvorene podporujúcich Mariana Kotlebu je nevšedný zážitok. Šiel si tam vyzdvihnúť jednu útlu knižku o úspešných politikoch slovenských dejín od Milana Krajniaka. Bolo to dva týždne pred voľbami.

Tak kotlebovci čítajú Krajniaka. Upevňujú si čítaním s pátosom poskladaných textov o slávnych kapitolách slovenských dejín svoje romantické presvedčenie o tom, že Slovensko môže byť ostrovom, ktorý ostane nedotknutý civilizačným kultúrnym pohybom. Akosi nekonzistentne sa pritom pozerajú na kresťanské pramene slovenskej národnej identity.




Hosť Pyramídy...



... s Tomášom Suskom. Nahliadnutie do duše tatranských horských nosičov sa netradične no úspešne a pôsobivo podarilo filmu Pavla Barabáša Sloboda pod nákladom. Tomáš Susko bol jeho dramaturgom. 


Láska k umeniu, hudbe či prírode sa spája u dramaturga so snahou sprostredkovať zaujímavo a podnetne tieto dimenzie širšiemu publiku aj kamerou a na filmovom plátne. O tom, prečo a ako sa horskí nosiči a my s nimi dívame na prírodu a kde v nej môžeme odhaľovať jej duchovnú dimenziu sme uvažovali s dramaturgom Tomášom Suskom.


 

 

Je to naše Slovensko...

 

Politická reprezentácia demokratickej krajiny si nemôže privlastniť moc a tváriť sa, že štát patrí len jej. Podozrenia z netransparentného konania majú byť vyšetrené a verejnosť by o tom mali informovať príslušné orgány aj keby o tom písala Komsomolská Pravda. Toxické vyjadrenia dehonestujúce novinársku obec aj uši slušného človeka z úst predsedu vlády sú preto veľmi zlým precedensom. Takéto verbálne násilie je len poslom budúceho procesu polarizácie, ktorý nemusíme zvládnuť bez vypätia všetkých síl. Nehovoriac o tom, ako takéto vyjadrovanie a konanie posilňuje deštruktívne pohľady na politické a spoločenské dianie a akceleruje príklon k extrémistickým riešeniam problému, na ktoré už upozorňujú niektorí pozorovatelia slovenskej spoločnosti.



Globalizácia nekultúry



Odklon od kultúry smerom k primitivizmu nastáva vtedy, keď sa človek nezaujíma a nepracuje na tom, aby sa zaujímal o spravovanie svojich osobných vášní ani primitívnych vášní na úrovni spoločenskej interakcie. Odmieta hlbšie a náročnejšie klčovanie neobrobenej pôdy svojho egoizmu a pohodlného egocentrizmu na osobnej úrovni a prikláňa sa preto postupne k egocentrickému šovinizmu či etnocentrizmu aj na úrovni spoločenskej. Vtedy sa detský inštinkt dominancie, ktorá nevie rozoznať ja od nie ja posúva aj do životnej praxe človeka, u ktorého by sme očakávali skôr ľudskú zrelosť a schopnosť spolupráce či ochotu podeliť sa solidárne srdcom alebo racionálne o svoje schopnosti na ekonomickej úrovni.

 

Hovoríme o našich tradíciách a európskych koreňoch. Naša kultúra vyrástla v dialógu civilizácií a kultúr na našom území. Cyril a Metod prišli z mesta Solúň v dnešnom Grécku. Apoštol Pavol sa narodil v gréckom prístavnom meste Tarzus a bol to židovský rabín. Práve on sa však stal jednou z rozhodujúcich osobností pri šírení posolstva, z ktorého sa zrodilo kresťanstvo.

Misha Kapustin sa narodil v Sovietskom zväze v rodine sovietskeho námorného dôstojníka a je dnes rabínom v Bratislave. To, čo jedna tradícia považuje za prekonané, to iná tradícia prežíva ako každodennosť. Žijeme tu vedľa seba a ani o tom nevieme. Nám sa blíži záver roka 2016, v židovskom kalendári sa nedávno začal rok 5777 od stvorenia sveta. Aj o tom sme nahlas uvažovali s rabínom Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku Mishom Kapustinom.




Hosť Pyramídy...



... Soraya Sherif. O živote v inej kultúre počúvame hovoriť politikov či akademikov. Hovorí sa o tom, ako zlyhal proces multikulturalizmu. Európska kultúra je v očiach mnohých ohrozená a prílev nových migrantov nám naháňa strach a vyvoláva v nás neistotu.

O pohľade zvnútra slovenskej, európskej aj arabskej kultúry bude rozprávať Soraya Sherif, ktorá sa narodila pod Tatrami a vyrástla v Bagdade.





Pravda o pravde?

Otázka vernosti pravde je totiž takpovediac v rovine vernosti morálnemu princípu, ktorý je večný. Klamstvo a nepravda je základom sociálnej zvrátenosti a stojí na pozadí sociálnej aj akejkoľvek inej nespravodlivosti.

Ak Biblia začína rozprávaním o tom, ako Slovo tvorilo tento svet a všetko v ňom, tak slovo, ktoré nemá cenu a nedá sa naň spoľahnúť je spoľahlivým nástrojom deštrukcie a ničenia toho najvzácnejšieho, čo máme.




Hosť Pyramídy ...



... s Ľubom Morbacherom. Hovoriť o minulosti je niekedy nepríjemné. Hrubými čiarami sa nám však s minulosťou vyrovnať nepodarilo. Na jednej strane stoja tí, ktorí sa ňou zaoberať nechcú a potom sú tu tí, ktorí sa v minulosti stali obeťami totalitných režimov v období druhej svetovej vojny či po komunistickom puči.

Pocit zodpovednosti, krivdy aj pocit viny sú stále predmetom politických diskusií ale služba spravodlivosti ostala často nenaplnená. Je slovenská história naozaj poučením pre našu súčasnosť alebo si ju musíme aj s chybami zopakovať? O tom, či nesie v sebe história aj etické posolstvo pre našu súčasnosť.



Na okraj jedného svätorečenia


Osobný príbeh ostane vždy osobným príbehom. To, že niektoré príbehy majú ľudia tendenciu uprednostniť pred inými, je prirodzené. Reformátori, ktorí sa okrem morálnej obnovy cirkvi snažili v dejinách aj o jej inštitucionálne zmeny zatiaľ svätorečení neboli.

Preto je sympatické, že oslavu a reflexiu na piatich storočí reformácie sa chystá zaradiť do kalendára ten istý biskup, ktorý kanonizoval Matku Terezu. František.



Hosť Pyramídy...



... s Jankou Debrecéniovou o tom, čo to znamená žiť v právnom štáte, aká je úloha práva v dnešnej spoločnosti, čo to je a aké je naše právne vedomie, prečo sú dôležité naše občianske postoje a ako vnímame právo v každodennom živote. 

Ale aj o postavení ženy vo verejnom živote, v biznise i v politike a o jej bežnej či zvláštnej úlohe v dnešnej spoločnosti na Slovensku, v Európe, v rôznych kultúrach. 







Bonaparte ako symbol uneseného štátu

 

 

 Politici a verejní funkcionári by mali za svoje prešľapy platiť a niesť za ne trestnoprávnu zodpovednosť. Ide o to, či sa podarí vytvoriť vo verejnosti dôveryhodnú a relevantnú názorovú a záujmovú skupinu, ktorá z toho, čo sa práve deje, tento jednoduchý záver vyvodí a bude ho vedieť aj účinne uviesť do praxe.


Existuje totiž odôvodnený predpoklad, že každý významnejší verejný činiteľ má svojho Bašternáka, ktorý sa mu stará o príjmy plynúce počas jeho pôsobenia vo verejnej funkcii z tieňovej ekonomiky.

 

Hosť Pyramídy...



... s Monikou Vrzgulovou, Venuje sa etnológii, dejinám dvadsiateho storočia. Vedecké aj vzdelávacie projekty venuje tomu, aké posolstvo z nich môžeme čítať pre súčasnosť. Zaujímajú ju otázky sociálnej identity, stereotypov ako aj holokaustu a transformačnému procesu po roku 1989. Jej podľa mňa najzaujímavejším prístupom je tzv. Oral History, kedy na základe rozprávaní žijúcich súčasníkov odborníci mapovali a analyzovali deportácie a vnímanie deportácií obyvateľov Slovenska počas druhej svetovej vojny. Monika je odborníčka so srdcom a teda aj skvelý človek.




Len slová?

Prikázanie "nezabiješ" sa netýka len prelievania krvi ale už v momente, keď niekoho označíme za bohapustého blázna, sme sa dopustili niečoho, čo zabíja. Už slovo zabíja vzťahy, zabíja lásku k blížnemu, ktorá sa na verejnosti má manifestovať ako elementárna kultúra. Ako opak nekultivovaného predátorskeho prístupu k slabším členom potravinového reťazca.






Tiso ako vzor?


Jozef Tiso sa v očiach časti verejnosti stáva príkladom človeka,ktorý sa obetoval za svoj národ. Napriek historickýcm skutočnostiam preukazujúcim jeho tragickú úlohu, ktorú zohral pri opatreniach zbavovania občianskych práv obyvateľov SR 1939-1945 a protižidovskej legislatíve, ktorú starostlivo usmerňoval od októbra 1938. Svoje konanie Jozef Tiso neoľutoval ani keď sa preukázateľne verejne zoznámil s osudom desaťtisícov deportovaných občanov Slovenského štátu, ktorého bol prezidentom.





Keď lídri rezignujú na výchovu svojich voličov 


Rozhodnutie nevychovávať svojich voličov teda prispelo k tomu, že nevychovaní voliči stvorili politikov na svoj obraz. Oportunistická rezignácia politických strán na zmysluplnú osvetu sa skončila v medzičase zhrubnutím a zvulgarizovaním verejného priestoru a verejnej debaty ako takej.






František nesúdi. Inšpiruje.


Pre krajiny, kde teologická reflexia a odvážne postupy sú prirodzenou cestou hľadania nových ciest, pápež len konštatuje to, čo už bolo súčasťou bežnej cirkevnej praxe. Krajiny, kde pápežská exhortácia predstavuje najvyššiu povolenú formu teologickej reflexie, môže takýto text priniesť aj svieži pastoračný vietor. Nikto sa však nemusí cítiť povinný nič meniť. Cirkevné právo ani cirkevné učenie sa nemenia. Všetko je tak, ako bolo.





Hosť Pyramídy...



... s RNDr. Vladom Burjanom o školstve, vzdelávaní. Veľa sa hovorí o tom, že slovenské školstvo a vzdelávací systém potrebujú reformu. Veľa ľudí o tom rozpráva nekvalifikovane. Je len málo ľudí, ktorí venovali školstvu svoj osobný i profesionálny život a stále sú otvorení prijímať nové výzvy. Aké sú naše školy? Lepšie alebo horšie ako boli?





Listy od ľudákov



Samostatnosť sme chceli, ale nie takúto a takto, ako to vtedy robil Vladimír Mečiar. Pri tom som už bol osobne. Spomienky na Tisa už zďaleka neboli romantické a mať svoj štát už neznamenalo život. Zvlášť, ak bolo už nespochybniteľne jasné, že bol zabitý človek a zopakovalo sa to za 500 ríšskych mariek niekoľkodesaťtisíckrát.













Kontakt

Máte nápady, podnety, otázky? Cítite a vidite na tomto portáli priestor pre ich realizáciu? O čom by ste tu radi čítali? Ste neveriaci ale predsa veríte v niečo nad nami? Prečo vám kresťanstvo a jeho prax nedáva uspokojujúce odpovede? Je možné spojiť liberálne zmýšľanie a sociálnu angažovanosť s kresťanským presvedčením? 

Napíšte na  
 aomega@aomega.sk
Spolupráca a podpora

Stránka www.aomega.sk je vytváraná  a administrovaná vďaka dobrovoľnej iniciatíve  jednotlivcov, ktorí ocenia akúkoľvek formu podpory  -  vzájomné linky, partnerské stránky a projekty, finančné dary jednotlivcov a organizácií. V prípade, že aj vy chcete pomôcť tomuto projektu, napíšte na aomega@aomega.sk.  


 O editorovi webu








Miroslav Kocúr, ThDr., PhD., vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského Bratislava. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a TI v Spišskom Podhradí. Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Prednášal na BISLA v Bratislave.  V novembri 2011 bol menovaný za riaditeľa VIA IURIS.  

V januári 2014  začal spolupracovať s neziskovou organizáciou LEAF pri podporných a vzdelávacích programoch pre študentov a žiakov základných a stredných škôl. 
Je autorom prekladov, odborných publikácií, článkov, reflexií pre domáce i zahraničné inštitúcie.












NETservis






Centrum pro studium demokracie a kultury










SME logo