Porozumenie Božej reči dnes
Môžeme však my, ľudia dnešných dní,vôbec súhlasiť s údajmi o Božom “sebaohlásení” v Biblii? Nám sú zákonitosti prírody, ľudskej psyché a ľudského konania známejšie ako predchádzajúcim generáciám. Preto sa nám zdá zarážajúce a neuveriteľné, že Boh sa dáva jednotlivcom spoznať práve takýmto spôsobom. Nestali sa oslovení obeťami namyslenosti a ilúzií? V ľudských dejinách je na to dostatok príkladov.
Naproti tomu je potrebné sa zamyslieť: Prijatie Božieho sebazjavenia predpokladá, že si priznáme hranice nášho vlastného poznania. Prírodovecký pozitivistický pohľad na svet je popri všetkej dokonalosti obmedzený a povrchný, ako sme už o tom hovorili; nie je schopný podať správu o pôvode ani o cieli sveta alebo jednotlivca. Platí o ňom to isté, čo S. Freud napísal o našom poznaní podvedomia: Vnímame z neho len toľko, ako z ľadovca plá-vajúceho po mori, totiž iba určitú malú časť, vrchol. K priznaniu hraníc nášho poznania patrí aj to, že Bohu nemôžeme zásadne upierať ani pôsobenie v rámci známych zákonov ľudskej psyché. Je totiž úplne mysliteľné a dokonca pravdepodobné, že Boh, ktorý predsa neprebýva ďaleko od ľudí, pri svojom sebazjavení použije aj schopnosti, ktorými je obdarovaný človek (napr. ľudskú predstavivosť, rozšírený spôsob vyjadrovania a i.).
V druhom rade pri pohľade na sebazjavenie Boha nesmieme prehliadnuť: Pán vesmíru, ktorý sa zjavuje v Biblii, prekračuje všetky ľudské možnosti chápania: “Boh je čoraz väčší - Deus semper maior (sv. Augustín); môžeme o ňom v konečnom dôsledku hovoriť vždy len s “učenou nevedomosťou”(docta ignorantia) – Mikuláš Kusánsky (+1464). Preto musíme všetky naše slová alebo predstavy stále nanovo upravovať: Boh je napr. osoba, ale súčasne je to celkom iná osoba ako každá pozemská osoba. Ak povieme: Boh je v nebi”, tak tým zdôrazňujeme jeho nadradenosť nad naším svetom, avšak neobmedzujeme tým jeho existenciu a pôsobenie na mimozemský priestor nad oblohou.
Výpoveď: “Boh povedal” sa na základe toho nesmie chápať v zmysle ľudskej reči; môžeme ju za takú považovať iba v určitom analogickom (podobne - nepodobnom) zmysle. Keď Boh oslovuje ľudí, oni môžu jeho slovo prijímať vždy len v jazyku, ktorý je im vlastný a ľudsky obmedzený. Podobne ho môžu aj ostatným sprostredkovať len historicky podmienenými slovami, ktoré sú prekladané vždy nanovo. Božie slovo k prorokom teda nikdy nie je v bežnom slova zmysle, ako si to mnohí predstavujú, “čistým Božím slovom”, ako keby v prenesenej forme pochádzalo priamo od Boha, ako ho prijímajú moslimovia z Koránu. Aj samotné slová Ježiša, Božieho Syna, ako slová Vteleného podliehajú zákonom a hraniciam ľudskej reči. Božiu jedinečnosť a jeho transcendentnosť voči každému spôsobu ľudskej reči spoznali a vo svojich spisoch zdôrazňovali v minulosti už mnohí veľkí teológovia a mystici. Vzhľadom na rozširujúci sa horizont a vysoké vzdelanie aj jednoduchých ľudí v našej spoločnosti potrebujú dnes všetci, viac ako v predchádzajúcich storočiach, toto vedomie o nepochopiteľnej Božej veľkosti. Iba tak môžu správne porozumieť Božiemu posolstvu. Kto toto zohľadní, je prístupný aspoň tomu, aby uveril skúsenostiam patriarchov a prorokov.
Aby sme dnes mohli uveriť svedectvu Biblie, že Boh prehovoril k ľuďom, nám po tretie pomôže nasledujúca, aj keď nie celkom ľahko zrozumiteľná úvaha: Každý človek ako rozumovými a duševnými vlohami obdarené bytie je pýtajúcim sa a počúvajúcim. Jeho otázky a jeho načúvanie prihováraniu o zmysle života smerujú, podobne ako úvahy filozofov a teológov (napr. K. Rahner), v konečnom dôsledku k odpovedi, ktorú si ľudia nikdy nemôžu dať sami od seba, lebo ľudské pohľady a slová ostanú navždy otázne a nie sú schopné pýtajúcemu sa sprostredkovať úplnú a absolútne spoľahlivú pravdu, po ktorej túži. O tom svedčia v neposlednom rade aj rôzne odpovede veľkých mysliteľov. Nezodpovedá z tohto pohľadu sebazjavenie Boha v konečnom dôsledku rozumovým a duševným vlohám človeka? Boh vo svojom sebasprostredkovaní (Selbstmitteilung - K. Rahner) dáva človeku tú pravdu, po ktorej človek na základe svojej najvnútornejšej podstaty túži.
(pokračovanie)
Jacob Kremer - Franz König: Jetzt die Wahrheit Leben
© translation Miro Kocúr
(pokračovanie)
Jacob Kremer - Franz König: Jetzt die Wahrheit Leben
© translation Miro Kocúr
 späť |
 tlač |
 hore |
O editorovi webu
Miroslav Kocúr, ThDr., PhD., vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského Bratislava. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a TI v Spišskom Podhradí. Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Prednášal na BISLA v Bratislave. V novembri 2011 bol menovaný za riaditeľa VIA IURIS.
V januári 2014 začal spolupracovať s neziskovou organizáciou LEAF pri podporných a vzdelávacích programoch pre študentov a žiakov základných a stredných škôl. Je autorom prekladov, odborných publikácií, článkov, reflexií pre domáce i zahraničné inštitúcie.
Miroslav Kocúr, ThDr., PhD., vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského Bratislava. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a TI v Spišskom Podhradí. Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Prednášal na BISLA v Bratislave. V novembri 2011 bol menovaný za riaditeľa VIA IURIS.
V januári 2014 začal spolupracovať s neziskovou organizáciou LEAF pri podporných a vzdelávacích programoch pre študentov a žiakov základných a stredných škôl. Je autorom prekladov, odborných publikácií, článkov, reflexií pre domáce i zahraničné inštitúcie.
Centrum pro studium demokracie a kultury
