♦Last update 2023/03/28♦
AOMEGA inštitút
tento rok vás prvýkrát prosíme verejne o podporu pre náš inštitút cez vaše 2%.
Ako darovať 2% dane AOMEGA INŠTITÚTU?
Ak ste zamestnanec a nepodávate daňové priznanie, požiadajte svojho zamestnávateľa do 15. februára 2023 o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň a o vystavenie Potvrdenia o zaplatení dane.
Zároveň si stiahnite a vyplňte Vyhlásenie o poukázaní 2% dane. Na ňom uveďte sumu zodpovedajúcu 2% zaplatenej dane pre:
AOMEGA INŠTITÚT
Túto sumu vypočítate z údajov v Potvrdení o zaplatení dane, ktoré dostanete od zamestnávateľa. Oba dokumenty najneskôr do 30. apríla 2023 pošlite daňovému úradu v mieste vášho bydliska.
Ak ste FO a sami podávate daňové priznanie, informáciu o darovaní 2% vpisujete priamo do vášho daňového priznania. Daňové priznanie treba doručiť a daň uhradiť do 31. marca 2023.
Ak ste PO a podávate daňové priznanie, informáciu o darovaní 1% (2%) vpisujete priamo do vášho daňového priznania. Daňové priznanie treba doručiť a daň uhradiť do 31. marca 2023.
Na pozadí posledného vývoja cítia mnohí naši priatelia a známi potrebu povedať, že sa ako veriaci ľudia hlásia k hodnotám otvorenej spoločnosti, univerzálnemu duchovnému odkazu európskej civilizácie a chcú aj naďalej svoj život vo verejnom i osobnom priestore prežívať v 21. storočí ako veriaci ľudia.
Cítia morálnu povinnosť ponúknuť toto svoje vnímanie aj slovenskej verejnosti, ktorá sa hlási k hodnotám pokojného spolužitia rôznych kultúr, ako to bolo po stáročia na Spiši, v Gemeri, v Košiciach či Bratislave.
Hlásia sa k hodnotám autentického vlastenectva, zdravej a šťastnej rodiny, sociálnej spravodlivosti, solidarity so slabými a chudobnými a zodpovednosti na pozadí stále jednostrannejšie rasisticky zadefinovanej strany, podporovanej niektorými predstaviteľmi náboženských skupín.
Títo veriaci ľudia chcú, aby na Slovensku žila a mala šancu sa rozvíjať aj pozitívna alternatíva otvoreného pohľadu zrelého veriaceho človeka a občana na pestrý svet a ľudí rôznych pohlaví, sociálnych skupín, rôznej farby pleti, viery či presvedčení.
Chcú zrozumiteľne a otvorene ponúknuť slovenským veriacim ženám a mužom taký prístup k verejnému a osobnému životu, ktorý otvorene hovorí o našej národnej pestrosti a zrelosti. O našej spoločenskej sile a sebadôvere Slovenska ako súčasti EÚ a NATO. O tom, aká je naša predstava o ochrane a podpore rodiny, o potrebe sociálnej súdržnosti, verejnej etiky, ako aj zodpovednosti verejných činiteľov za spravovanie tejto krajiny. O našich európskych, rímskych a židovských koreňoch.
Pred nami je len budúcnosť, ktorú stvárňujeme a máme v našich rukách. Odmietame zľahčovanie minulosti či jej romanticky a falošne idealizovanú verziu. Strašidelná tisovská „nezvládnutá“ lekcia kresťanského národného populizmu či socializmu nie je alternatívou dnešnej situácie. Ostala tu po nej len spúšť.
To tu už bolo a vieme, ako to fungovalo. Preto tento experiment oživovania a spolupráce s verziami slovenského ľudáctva a kresťanského národného socializmu a populizmu rozhodne odmietame.
Veriaci sa nemusia báť budúcnosti
Ako veriaci a otvorene uvažujúci ľudia chceme o tom hovoriť ľuďom, ktorí tejto alternatíve majú tendenciu z rôznych dôvodov podľahnúť. Odmietame spoluprácu s aktivistami a nositeľmi tohto riešenia v radoch politických strán aj náboženských spoločností či ich aktivistických skupinách.
Tieto iniciatívy sú zo sveta, v ktorom slušní veriaci či neveriaci ľudia žiť určite nechcú. Chceme im to trpezlivo, ale rozhodne vysvetľovať a ponúkame tento program spolupráce všetkým bez rozdielu viery, presvedčenia či názoru.
Iné Slovensko je možné
Politici zajtrajška však svojím porozumením a pochopením dôležitosti tejto témy majú jednu významnú úlohu v jej komunikácii. Vo vlastnej komunite, okolí či strane a jej členstve musia nájsť odvahu na nové prístupy k starým témam. Musia pochopiť nevyhnutnosť, že tu sme na to, aby sme formovali a hľadali novú politickú kultúru a dialóg. A s nimi sa otvorili aj novým odpovediam na staré otázky
V rámci debaty o týchto otázkach medzi veriacimi ľuďmi v okruhu mojich známych sme sa zhodli s názorom veriacej ženy, že v štáte, ktorý sa politicky neviaže na žiadne náboženstvo, nemožno žiadať zákaz potratov. Žiadna kresťanka potrat nemusí podstúpiť nikdy, aj keď je zákonom povolený. Ukončenie vývoja plodu síce nie je vražda, no je to z hľadiska vierouky či osobnej viery zavrhnutiahodný skutok.
V náboženskej či teologickej terminológii a chápaní je to hriech. Spraviť z hriechu trestný čin plošným zákazom bez zohľadnenia okolností a individuálneho prístupu je však rovnakým prekročením kompetencie náboženstva ako hlásanie názoru, že stredom vesmíru je naša Zem.
Od výberu medzi Masarykom a Tisom sa posúvame dobrým smerom
A nech to vnímam, ako chcem, v boji proti takzvaným liberálom zatiaľ vysoko vyhráva aj tak niekto iný. Kto? Zlo. Viditeľné zlo. V uniforme i bez nej. V talári či sutane. Hra na konzervativizmus je, ako ukazujú tie najkonzervatívnejšie inštitúcie, skôr niečo iné ako hodnotový postoj. Podľa jednej necitlivej a agresívnej metafory to je jazda na buldozéri. A je dosť jedno, kto je vodič, ak pred radlicou tlačí liberálny hnoj. Rozumej: liberálov označkovaných akousi dúhovou hviezdou.
Cirkev a jej hovorca
Pri poznaní mechanizmu fungovania Tisovského režimu je dosť jednoduché rozpoznať jeho podobnosti s tými myšlienkami, ktoré sa dnes s podobnou razanciou domáhajú pri používaní hrubých metafor odstránenia „liberálneho hnoja“ za pomoci buldozéra zo slovenskej spoločnosti. Tento druh argumentácie sa zvlášť manifestuje v známych vystúpeniach Mariána Kuffu. Ľudové rozprávanie o zlom „ultraliberalizme“ sa postupne dostáva cez moderné médiá do uší významnej časti slovenskej spoločnosti.
Posledné epizódy z predvolebnej prezidentskej kampane ukázali v plnej miere fakt, že Marián Kuffa nie je pri svojom kazateľskom úsilí v ničom v rozpore s učením a postojom súčasného trnavského arcibiskupa Mons. Jána Oroscha, a teda s učiteľským úradom cirkvi. Na rozdiel od neho používa len expresívnejší jazyk, jadrnejšie metafory a jeho príbeh je pre poslucháčov uveriteľnejší vďaka jeho neodškriepiteľne záslužnému a sociálne angažovanému pôsobeniu v Žakovciach.
Úloha muža v cirkvi
Úloha mužov v cirkvách sa vníma ako čosi samozrejmé. Nikto nespochybňuje to, že muži v kresťanských spoločenstvách majú svoje miesto. Sú kazateľmi, správcami farností, sú biskupmi či duchovnými lídrami. Pápež je muž. Ježiš bol muž. Nikto sa nezaoberá tým, prečo muži robia to či ono. Majú svoje nespochybňované miesto, svoje práva aj povinnosti. Sú akceptovaní a nemusia nič vysvetľovať. Možno až v tomto obrátenom garde sa nám bude zdať nezmyselné klásť či opakovať otázku, aká je v kresťanských cirkvách úloha ženy.
Pyramídová hra z Betlehema
Dejinné komplikácie však nič nemenia na tom, že Vianoce sú tu. Božie slovo sa stalo ľudským telom. Boh vstúpil do tohto sveta ako bežný človek. Nesnažil sa vyhovieť ambíciám Petra, Judáša či pochybnostiam Tomáša či Nikodéma. Ani ambície Piláta či Herodesa mu neimponovali. Šiel svojou cestou a jeho pyramídová hra pokračuje. Prajme si Vianoce. Zmysluplné. Nerobme z Božieho syna štvanca či nechceného migranta. Zapojme sa do jeho pyramídovej hry dobra a požehnania.
Našizmus nehľadá spoločné dobro či verejný záujem. Jediným a najvyšším cieľom je pre našistu dosiahnutie toho, čo chce a potrebuje on. Aj za cenu života nevinného cudzinca, smrti nevinného novinára, jeho snúbenice alebo iným spôsobom profesionálnej, osobnej, fyzickej či spoločenskej marginalizácie či eliminácie INÝCH.
Rodinkársky klientelizmus ani malá či veľká korupcia nepomáhajú nikomu. A vystavujú nebezpečenstvu celú krajinu. Našizmus zabíja dôveru, budúcnosť aj ľudí. Obrazne aj doslova. Ako kombinácia konfesionalizmu, fundamentalizmu, rasizmu, nacionalizmu a triednej nenávisti je rakovinou verejného priestoru.
Viera má v sebe aj hlbokú dimenziu spolupráce a dôvery v ľudí, v budúcnosť, v možnosť opraviť pokrivenú spoločenskú a politickú realitu. Prekvapivosť príbehu Ježiša z Nazaretu bola práve v jeho slobode. On vernosťou pravde narušil dobové rodové, náboženské či etnické zvyklosti. Mýtnici, verejní hriešnici, Samaritáni, cudzoložnice – to boli jeho partneri v dôležitých evanjeliových rozhovoroch. Tí ktorí obstáli v takomto nerovnom boji s náboženským formalizmom a prežili, tí môžu o tom aj autenticky hovoriť. Slovensku môže Bezák po boku Čaputovej poodchýliť dvere otvorenejšieho pohľadu na svet spojeného s vierou. Nebojme sa nádeje, ktorú ponúka odvážna žena, ktorú sa nebojí podporiť odvážny arcibiskup. Toto je skutočné vzopnutie sa establišmentu, ktoré má zmysel aj obsah.
Bude ako bolo
Obdobie pontifikátu Jána Pavla II. sa vlastne predĺžilo o obdobie, kedy sa stal pápežom jeho ideológ a skvelý teológ Jozef Ratzinger. Charizma Jána Pavla II. však odišla spolu s ním a nikto po ňom, tak ako pred ním už jeho popularitu a mediálnu priazeň nedosiahol. Americký historik Garry Wills však o dedičstve pontifikátu Jána Pavla II. písal na prelome tisícročí.
Inštitucionálne a proaktívne riešenie novej situácie, do ktorej sa rímskokatolícka cirkev dostala, sa akosi zastavilo v jubilejnom roku. Rímski katolíci sa vtedy pri príležitosti jubilejného roku ústami vtedajšieho pápeža ospravedlnili za chyby minulosti. Avšak smerom do prítomnosti neboli prijaté žiadne efektívne opatrenia. Teológovia, ktorí boli pre začínajúce sa dvadsiate prvé storočie príliš otvorení, ostali na čiernej listine.
O reformných katolíckych iniciatívach a hnutiach s Petrom Križanom a Rasťom Kočanom zo Spoločnosti pre otvorené kresťanstvo pre 21. storočie OK21.
O skrytej cirkvi na Slovensku v období komunizmu a po ňom. Ale aj o tom, čo všetko prekonávala cirkev v iných častiach sveta, ako zápasí so striedavými úspechmi o svoju autenticitu ako aj o tom, prečo Abrahámovské odpovede sú aj našimi odpoveďami.
Vyberme sa na cestu, ktorá je nachádzaním v hľadaní. Lebo cieľom je cesta.
Sobotné reflexie
Pápežská encyklika Rerum Novarum sa ako prvý pápežský dokument zaoberal otvorene sociálnou otázkou. V období priemyselnej revolúcie sa zrodila okrem buržoázie aj silná sociálna vrstva robotníkov. Proletariát, ktorý nemal čo stratiť len svoje putá sa stal v očiach stúpencov sociálnych premien revolučnou silou a nositeľkou pokroku.
Sociálne učenie Cirkvi – je samostatná teologická disciplína. Svoje korene má v 19. storočí. Zbedačovanie robotníkov, ktoré nastalo s prudkým rozmachom industrializácie bolo pre Cirkev výzvou, aby odpovedala na takzvané sociálne otázky. Pápež Lev XIII. vytvoril svojou encyklikou „Rerum novarum“ 1891 základ pre samotné sociálne učenie Cirkvi, ktoré je dnes označované aj ako kresťanská spoločenská náuka. S ekonómom Antonom Marcinčinom a pastorálnym teológom Jozefom Žuffom v relácii Sobotné reflexie.
Tma do svetla
Sloboda slova neznamená, že nemôžeme mať názor na to, ako niekto vystupuje vo verejnom priestore. Naopak, každé verejné vystúpenie je výbornou príležitosťou vstúpiť do dialógu o téme, ktorú prinesie. Zároveň je však zaujímavou aj rovina, kedy sa inštitúcia, ktorá má v spoločnosti mimoriadne postavenie cez svojich zástupcov, reprezentantov alebo mienkotvorných členov zapojí do diskusie v spoločensky závažnej téme. Inštitúcia totiž dáva takémuto názoru väčšiu váhu, ako keby to bol len názor jednotlivca. Preto je dôležité vedieť a vnímať prečo sa vystúpenie Mariána Kuffu na festivale LUMEN nedá prehliadnuť. Marián Kuffa má plné právo hovoriť čo chce. Verejnosť má plné právo vedieť, že, to čo Marián Kuffa na niektoré témy hovorí, nie je pravda. Tí, čo to vedia posúdiť, majú povinnosť o tom hovoriť a písať. V duchu slobody slova.
Výchova nie je možná bez sebavýchovy. Človek, ktorý nepracuje na sebe, nemôže zodpovedne a účinne pretvárať svet okolo seba. Romano Guardini v tridsiatych rokoch minulého storočia napísal knihu Listy o sebavýchove, no vo vtedajšou Nemecku sa predalo oveľa viac výtlačkov knihy Mein Kampf. Čo je vo výchove a sebavýchove rozhodujúce a kde hľadať inšpiráciu pre to, čo robíme a ako žijeme. Poznávanie sa nekončí obdobím školskej dochádzky či získaním vysokoškolského diplomu. O tom aké je vo výchove dôležité nezabudnúť na sebavýchovu a ako a kde k nej môžeme nájsť impulzy či vnútornú motiváciu sme v sobotu večer nahlas v Sobotných reflexiách uvažovali s vysokoškolským pedagógom docentom Emilom Komárikom a kazateľom, spisovateľom a maliarom Danielom Pastirčákom.
Sprievod parlamentom so soškou Jezuliatka mal symbolický význam a mal naznačiť niečo, čo by vedeli vysvetliť jeho organizátori, protagonisti a poslanec ĽSNS Mazurek. Pri kontexte a uvažovaní, v ktorom sa mentálne pohybuje Marián Kuffa je namieste aj jeho iná ako magická a politická dimenzia. Mágia kultového sybolického úkonu ukazuje ako vzdialené je toto uvažovanie reálnemu a praktickému spoločenskému dialógu. Toto nie je reč, ktorou sa dá hovoriť. O to dôležitejšie je sa touto témou zaoberať.
Sobotné reflexie
Relácia Rádia Slovensko RTVS je novým pokusom ukázať presahy viery do nášho praktického každodenného života. V tomto vydaní uvažujeme o tom, ako vznikajú a ako sa tvoria duchovné tradície s Jozefom Jančovičom z Katedry biblických vied RKCMBF UK v Bratislave a Luciou Hidvéghyovou z Teologickej fakulty Trnavskej univerzity. Biblický text je zapísanou tradíciou monoteistických náboženstiev. Židovstvo a kresťanstvo sa opierajú o Tóru a Starý zákon ako napísaný kanonický text. Zároveň sa skúsenosť viery neustále obohacuje o učenie rabínov či o cirkevnú tradíciu. Moderuje Miroslav Kocúr.
Hybridné línie kultúrnej vojny
Preto ako kresťania hovorme ľuďom aj o nádeji a slobode Božích detí. Totalitárna alternatíva ustúpi len ekumenickej, angažovanej a motivujúcej viere tých, ktorých tento obraz trestajúceho Boha a pochybných pragmatických spojenectiev s apokalyptickými a vyhrotenými nábožensko-politickými interpretáciami nielen neuspokojí, ale ich aj právom zneisťuje a znepokojuje.
Je hlohovčanom telom i dušou. Je v súčasnosti dokonca jeho starostom. Jeho cesta do miestneho zastupisteľstva však nebola priamočiara. Pôsobil už ako študent a mladý novinár v rôznych redakciách malých časopisov ale aj ako riaditeľ tlačovej agentúry.
Editoval a autorsky spolupracoval na desiatkach kníh, ktoré majú v knižniciach po celom svete, vrátane Kongresovej knižnice vo Washingotne či univerzitných knižníc v Oxforde, Cambridge alebo na Harvarde.
Rozhovor o tom, ako sa veľké horizonty premietli do túžby byť starostom vo vlastnom malom meste a ako sa záujem o veci verejné stali pred pár rokmi aj motorom pre zmenu profesionálnej dráhy s primátoroms primátorom Hlohovca s Miroslavom Kollárom.
Václav Havel si „marginálne“ a bezvýznamné odhalenie Tisovej pamätnej tabule Bánovciach nad Bebravou 8. júla 1990 všimol nie pre jeho faktickú silu, ale pre potenciál významu, ktorý v sebe jej inštalácia niesla v srdciach a mysliach nebezpečnej skupiny ľudí. Dnes ich potomkov už máme v parlamente. Zasiatie silnej geopolitickej pochybnosti do významnej časti populácie je prvým predznamenaním „zmätenia myslí“ v tejto vlne Kuffovho kázania podobajúcej sa na hybridnú vojnu. Aby sme už v súvislosti s podujatím Zastavme zlo z Istanbulu nemuseli hovoriť len o vojne kultúrnej.
Úskalia boja za dobro
Banalizovanie tvrdošínskeho pochodu a aktivít týchto bojovníkov za dobro by bolo z dlhodobého hľadiska veľmi krátkozrakým riešením. Zvlášť ak ich podporili svojím vyhlásením aj niektoré cirkevné ústredia. Pokúsim sa naznačiť pri poznaní aj rešpektovaní duchovnej a hodnotovej motivácie nositeľov tejto optiky, prečo treba tento názorový prúd slovenského kresťanstva brať vážne.
Za socializmu cirkev bola priestorom slobody
Na lekárskej fakulte sme toho času boli v štrajkovom výbore a chodili za nami napr. Peter Tatár, biskup Korec či iní dovtedy „zakázaní ľudia“ a vznikali tam kresťansko-demokratické kluby. V tom období som to vnímal ako prienik spoločenského a duchovného.
Aj keď ma medicína bavila (študoval som pediatriu), moja vtedajšia eufória bola silnejšia. Po páde komunizmu som preto išiel pomáhať na výstavbu kostola vo Svite a hneď potom som nastúpil na teologickú fakultu.
(Rozhovor pre portál Čierna labuť)
Rozviazať ruky spravodlivosti
Slušnosť demokratickej krajiny nás vedie aj k poznaniu a pochopeniu, že služba spravodlivosti znamená otvoriť oči a opraviť pokrivenú verejnú optiku. Vo verejnom záujme je potrebné pomenovať zlo, aby sme mohli žiť v „rovnom“ svete. Aby sa naše deti nenechali pomýliť. Aby si nemysleli, že zlo je dobro. Na pravde a na dobre záleží. Aj na láske k nim. Bez spravodlivosti to nejde. Preto je potrebné aj v našej krajine otvoriť cestu spravodlivosti. Nejde tu len o etiketu. Ide o nebo nad nami a v nás. Slušnosť, odhodlanie, vytrvalosť a spravodlivosť patria k sebe. Preto máme v spoločnosti súdy a spravodlivosť so zaviazanými očami. Rozviažme jej ruky.
Púšťam sa do tejto úvahy aby som smerom k mojim konzervatívnym priateľom zamával bielou vlajkou. Chcem mier, nie občiansku vojnu. Ani kultúrnu vojnu. Téma kultúrnej vojny je však istej časti slovenskej klerikálne vyprofilovanej politickej skupinky, ktorá sama seba označuje za kresťanskú či konzervatívnu veľmi blízka.
Turné proti zlu z Istanbulu ma dosť vyrušilo. Milión hlasov v pochybnom referende je silný sociálny kapitál, ktorý sa opúšťa ťažko a ešte sa s touto skupinou ľudí budeme musieť seriózne zapodievať. Môžeme na nich nemyslieť podobne ako nemyslíme na čiernu mačku.
Pri pohľade na našu spoločnosť sa ukazuje stále viac, že ľudia sa viac delia podľa toho, do akej miery sú ochotní čeliť aktívne moderným trendom, ako podľa striktných ideologických kritérií. Základné prístupy sa ukazujú na škále optimistickej otvorenosti a viery, že momentálne výzvy zvládneme, až po iracionálnu neochotu túto otvorenosť čo i len skúsiť, nieto ešte aj rozvážne riskovať krok do „neznáma“. Spoločnosť sa delí na tých, ktorí hľadia na budúcnosť s nádejou, a tých, ktorí z nej majú strach. Viera v budúcnosť alebo istota minulosti, ktorú si nepamätáme. Ako sa v tomto intervale môžeme informovane pohybovať?
Predminulý týždeň boli publikované zistenia, z ktorých vyplýva, že naša spoločnosť má silne zakorenené sklony nehľadať nové riešenia. Uprednostňujeme takzvané konzervatívne alebo skôr „naše“ vychodené cesty kultúrnych, rasových, náboženských a národnostných predsudkov.
Prepis textu podcastu, ak radšej čítate...
Na pozadí analýz, kto sa najviac zaslúžil o porážku fašistov a o kultivovanú defenestráciu županov v Trnave, Košiciach, Bratislave, Žiline a Prešove sa trochu pozabudlo na ocenenie tej časti spoločnosti, ktorá je viac ako len jazýčkom na váhe politických nálad. O podporu kresťanských cirkví sa v každých voľbách uchádzajú otvorene alebo skryto predstavitelia všetkých strán politického spektra. Minimálne si nechcú pohnevať potenciálnych voličov a preto sa nedotýkajú kontroverzných tém.
Reformovaná európska civilizácia
31. október sa tak považuje niekde slávne inde neslávne za deň reformácie cirkevného ale aj spoločenského života. Lutherových 95 téz proti zneužívaniu odpustkov, ktoré historici skrátene nazývajú Ablaßthesen, bolo 31. októbra 1517 doručených do rúk miestneho biskupa Hieronyma Schulza z Brandenburgu. Dostal ich aj arcibiskup Albrecht z Magdeburgu ako pápežský komisár pre odpustky. Keď Martin Luther nedostal od týchto biskupov ako prvých adresátov tohto svojho pojednania o pochybnej cirkevnej odpustkovej praxi odpoveď, začal zoznamovať so svojimi tézami niekoľkých svojich blízkych a priateľov. Tlačené verzie dokumentu boli zhotovené bez vedomia Luthera. Šírili sa po Nemecku s takou rýchlosťou, že sa toho zľakol aj sám reformátor.
Už aj Sedembolestná ozelenela?
Tento druh interpretácie je v prostredí ĽSNS rozšírený už do takej miery, že už nevzbudzuje pozornosť ani odmietanie. Fašisti „znormálneli“.
Kriticky mysliaci veriaci občania svoj postoj vedia zaujať aj bez usmernenia. Doterajšie mlčanie KBS v tejto a podobných záležitostiach a prejavoch mohutnejúcej ĽSNS, ktoré stáli „za reč“ však počuť úplne zreteľne.
Prepis tohto podcastu nájdete tu
500
Podcast aj s prepisom
Podstata slovenského našizmu
Je to skvelý pocit, že vám na stole pristane vždy tá správna obálka, správna informácia, že vám policajti všetko odpustia, že prokurátor nebude vyšetrovať vaše prípady, že všetko poriešia vám naklonení sudcovia a že vašu povesť bude chrániť tlač, rozhlas, televízia a všetky bezpečnostné zložky. Lebo ste náš človek. Našista.
6293 a ešte trochu viac
209 779 je počet ľudí, ktorí volili v marci 2016 ĽSNS. 78% voličov ĽSNS je členom niektorej z cirkví. 53% voličov ĽSNS sú veriaci. 3% z tohto počtu sa v precíznejších analýzach začínajú objavovať ako tzv. hlboko veriaci. Hlboko veriaci sa podľa prieskumu odlišujú od ostatných veriacich tým, že až 96% z nich chodí aspoň raz týždenne do kostola, 28% z nich chodí do kostola každý deň.
... Dávidom Králikom, ktorý svojím spontánnym a nekonvenčným prístupom ku škole, vyučovacej hodine či životu prekvapuje učiteľov, deti, rodičov a niekedy aj školských inšpektorov. Základom jeho optimistickej perspektívy je nikdy nekončiaci úžas nad krásami a zázrakmi tohto sveta. Okrem toho, že je sám učiteľom, pomáha svojimi radami aj svojim kolegyniam a kolegom učiteľom a učiteľkám po celom Slovensku.
SKDEJINY - Politická teológia a konfesionálne napätie
Diskusná relácia o súvislostiach a kontexte, v ktorom sa ocitla slovenská spoločnosť počas Slovenského štátu z náboženského a konfesionálneho hľadiska. O tom, čo a ako formovalo slovenskú spoločnosť, čím sa v tomto komplikovanom období inšpirovala náuka cirkvi a ako sa kresťanský antisemitizmus stal súčasťou Tisovej náuky aj s jej tragickými dôsledkami.
Rozhovor a uvažovanie Ondreja Prostredníka, Petra Juščáka, Jakuba Štofaníka a Miroslava Kocúra moderuje Michal Havran. Spolu s ostatnými časťami cyklu aj v archíve RTVS.
Hosť Pyramídy s ...
... Jakubom Pavlúsom, ktorý sa ako teológ a evanjelický duchovný dostal do povedomia verejnosti svojim príbehom. Ako to je s modernými trendami a tradičnými inštitúciami? Je možný na tieto témy zmysluplný dialóg alebo je medzi životom podľa vlastného presvedčenia veriaceho človeka a životom v spoločnosti dnes nezmieriteľné napätie?
Rozhovor o tom, akú úlohu by v tejto situácii a pri pohľade na tieto otázky mohla mať dnešná teológia a dnešné cirkvi.
Ak niečo dávame, nesmieme si to vziať späť. Niečo také sa nerobí. Samozrejme nikto z nás nepôjde a nepovie: Vráť mi to. Ale jestvujú isté postoje, ktorými si berieme to, čo sme darovali, späť. Keď napríklad v „slabej chvíli“ darujeme niečo, za čím nám je následne smutno, je nám ľúto, že sme to spravili. Vtedy sme voči iným odmeraní a práve to je spôsob, ktorým si to, čo sme darovali berieme späť. Alebo keď iným dáme pocítiť, aké vzácne, či dôležité bolo to, čo sme darovali, a ako nám tá vec chýba. Ak ľutujeme to dobré, čo sme spravili. To sú tie situácie, kedy si to berieme späť.
Romano Guardini
Cesta od vtipu, optimistickej predpovede k utopickej teórii až ku kresťanskej nádeji je dlhá. Napriek tomu sa o ňu pokúsim. Pozrieť sa na svet s úsmevom je potrebné nie preto, aby sme na svet s jeho starosťmi zabudli. Je to podľa mňa prvý krok k tvorivej premene problému na príležitosť.
Ak dokážem problém posúdiť v jeho paradoxnej interpretácii napriek jeho komplexnosti aj inak, rastie vo mne schopnosť nielen hľadať, ale aj nachádzať lepšie riešenia. Veriaci človek nepotrebuje svoju vieru, aby prekryl starosti, ktoré má so životom. V tom je biblické kresťanstvo iné ako jeho náboženské a cirkevné verzie.
Revolúcia sa nekoná a aj Františkove sympatické vystupovanie má len charakter dobrých vzťahov s verejnosťou. Obdiv a nadšenie na jeho adresu je skôr z prostredia ľudí, ktorí nevedia posúdiť šírku a hĺbku jeho možností efektívne v rímskokatolíckom prostredí niečo naozaj ovplyvniť či zmeniť. Jeho absolútna moc mu na jednej strane dáva veľké možnosti, zároveň je však aj v úlohe, kde si uvedomuje veľkú zotrvačnosť inštitúcie, v ktorej sa zmeny konajú ako v každej inštitúcii s dlhou rodinnou tradíciou len postupne. Vidieť revolučné zmeny vo Františkovej žoviálnosti, bezprostrednosti či prirodzených vyjadreniach, v ktorých sa zachoval zodpovedne a ľudsky je prejavom posunutých očakávaní, ktoré má verejnosť nastavené veľmi nízko. Prejavy rešpektu voči iným cirkvám, moslimom, židom, ženám, homosexuálom – to je len elementárna civilizačná zrelosť. Jedným dychom František hovorí, že sa nič nemení. Dovnútra je rímskokatolícka cirkev vždy tá istá, len so susedmi si pestuje lepšie vzťahy.
Leto je príležitosťou spomenúť si na hviezdne momenty našich životov a oprášiť ich. Máme za to pri pohľade na študentov stojacich na tribúnach a pomaly opúšťajúcich túto krajinu spoločnú zodpovednosť, ak chceme aby sa mali kam vráti. Toto sebavedomie by sme si mali vedieť užiť aj tvárou v tvár takému cynickému výroku, že evidentný skutok sa vraj nestal... Práve sa dejú veci.
Hosť Pyramídy...
... s Jarmilou Lajčákovou, ktorá študovala sociológiu na Filozofickej fakulte UK a právo na Právnickej Fakulte UK. V štúdiu práva pokračovala na právnickej fakulte University of Toronto v Kanade. Venuje sa menšinovým problémom s pozornosťou upriamenou aj na rómske komunity a konkrétnych chlapcov a dievčat. Prepája teóriu menšinových práv a nediskriminácie s výskumom verejných politík a ich zavádzaním do praxe. Spolupracuje so starostami obcí s osadami, kde sa podarilo v
Stránka www.aomega.sk je vytváraná a administrovaná vďaka dobrovoľnej iniciatíve jednotlivcov, ktorí ocenia akúkoľvek formu podpory - vzájomné linky, partnerské stránky a projekty, finančné dary jednotlivcov a organizácií. V prípade, že aj vy chcete pomôcť tomuto projektu, napíšte na aomega@aomega.sk. |