Pri čítaní Deklarácie za rodinu už na Slovensku aj humoristi pochopili, že zábava sa končí. A možno to všetko len trochu preceňujem. No aj tak si myslím, že o spoločensko-etických otázkach sa už nesmie vtipkovať.
Pretože je tu vážna skupina ľudí, ktorí nemajú zmysel pre humor a každú narážku na niečo, čo sa podobá na niečo, si vysvetlia presne opačne. V duchu Ecových zásad, že pri písaní by sa nemali používať tri bodky...
Absolventi katechetických kurzov v akcii
Konštruktívna právna a sociologická argumentácia je pre druhú stranu bezpredmetná. Musím to s obavou konštatovať na základe hlbokého poznania duše presvedčeného stúpenca iniciatívy Hlas za rodinu.
Racionálne argumenty nemôžu byť dostatočne racionálne, lebo „viera“ je viac ako všetko. Svätý Anselm z Canterbury o tom zrejme najskôr vedel menej ako slovenský magister teológie z diaľkového kurzu.
Viera a rozum v slovenskej edícii kresťanstva nemajú nič spoločné. Akurát ide o účelovo vychované ideologické „teologické“ kádre, na fakultách štátnej univerzity. Preto si nesú so sebou pečať akademickej kvality, „poznania“ a cirkevného schválenia.
Viete s týmto polemizovať? Ja nie. Diplom je diplom. Vodotlač s dvojkrížom je nepriestrelná.
Viera ako žetón
Je to veľmi komplikované. Každé zjednodušenie zaváňa urážkou náboženského cítenia či dokonca jeho hanobenia. A to ja samozrejme nechcem, lebo si vážim úprimnú vieru ľudí, ktorých iní tiež-ľudia v klerickom odeve, podstatne menej veriaci, používajú ako žetóny pri vyjednávaní o štátnom rozpočte a iných „náboženských“ veciach.
Ako sa teda dá o tomto hovoriť. Jednoduchá odpoveď je, že sa o tom hovoriť nedá. No čo vtedy, keď sa o tom hovoriť musí? Máte pravdu. Nemusí.
No potom príde Deklarácia za rodinu a už sa len nehovorí. Už sa podpisuje a tak sa podpisujú chartisti, oproti nim antichartisti a potom sa podpisujú zase iní.
Každý sa niekam podpíše a kto sa nepodpíše nikam alebo sa podpíše len tak niekde sám, tomu sa veriť nedá. Hej, sú aj takí, čo sa nepodpíšu.
Do roka a do dňa sme opäť tam, kde sme dúfali, že sa už nikdy nevrátime.
Áno, aj toto je kresťanstvo
Bolo by fajn, ak by z tohto prístupu nebolo obvinené kresťanstvo. No rozumiem, že sa to nedá. Lebo aj toto je kresťanstvo.
A kresťania ktorí nechcú vidieť. Ideoví pokračovatelia sekty farizejov. Trochu povrchní, trochu pokryteckí. No sebavedomí. Tí, o ktorých tak kriticky hovorili toľkí autori, aktivisti, politici či filozofi. Vrátane tesára z Nazaretu.
A slovenský občiansky volič má o dilemu viac. S touto edíciou kresťanstva sa musíme na Slovensku zaoberať aj takýmito výzvami. No a je len prirodzené, že verejnosť si myslí, že toto je jediná edícia, ktorá v rámci kresťanstva existuje. Nuž je to inak. Ale to je na dlhšie.
Ktorým smerom či odkiaľ a kam?
Milí deklaranti a signatári. Sestry, bratia. Naozaj neviem, čo sa dá povedať na vašu obhajobu. S ambíciou posadiť sa do parlamentu ste sa nechali prepožičať takejto lacnej a plytkej propagandistickej hre na hĺbku bez konca.
Na jej konci sa bude diať čo? Viete to už odhadnúť? Zastavme to kým je čas. Za rodinu znie tak trochu za ródinu, nemyslíte? Takto vyzerá Rok milosrdenstva na Slovensku. Dosť nemilosrdne.
Miroslav Kocúr, ThDr., PhD., vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského Bratislava. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a TI v Spišskom Podhradí. Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Prednášal na BISLA v Bratislave. V novembri 2011 bol menovaný za riaditeľa VIA IURIS.
V januári 2014 začal spolupracovať s neziskovou organizáciou LEAF pri podporných a vzdelávacích programoch pre študentov a žiakov základných a stredných škôl. Je autorom prekladov, odborných publikácií, článkov, reflexií pre domáce i zahraničné inštitúcie.