Stanovisko a východiská iniciatívy

 

Dňa 18. apríla 2008 slúžil trnavský arcibiskup Ján Sokol v bratislavskom kostole zvanom Blumentál sv. omšu za Dr. Jozefa Tisa, prezidenta prvého slovenského štátu. Celebroval ju na 61. výročie jeho popravy. Svätú omšu slúžil na oltári, o ktorý bola opretá Tisova fotografia a štylizovaný slovenský dvojkríž. V blízkosti oltára bola umiestnená prezidentská štandarda Dr. Jozefa Tisa s heslom: Verní sebe – svorne napred! Tieto symboly ako aj prítomnosť viacerých hostí na eucharistickej slávnosti protirečia slovám hovorcu Konferencie biskupov Slovenska, ktorý sa pre médiá o tejto bohoslužbe vyjadril ako o súkromnej akcii arcibiskupa Sokola.

 

Veriaci ľudia majú samozrejmé právo prednášať v rámci svojich bohoslužieb modlitby za iných ľudí. Veľmi rozšírenou tradíciou je modliť sa za mŕtvych, aby im Boh prejavil svoju lásku a odpustil im hriechy. V prípade bohoslužby za Dr. Jozefa Tisa preto nebudí znepokojenie samotná (aj) verejne prednášaná modlitba, ale kontext, v ktorej sa konala. Na údajne súkromnú akciu arcibiskupa Sokola boli do bratislavského chrámu pozvaní účastníci z radov nekritických stúpencov vojnového slovenského štátu. Samotná prítomnosť arcibiskupa Sokola na slávnosti v Bratislave (v súčasnosti už predstaviteľa cudzej diecézy), ako aj skutočnosť, že pri bohoslužbe použil symbolické znaky svojho úradného postavenia, tiež svedčia o tom, že pán arcibiskup sa neprišiel modliť ako súkromná osoba. Jeho prítomnosť, príhovory rečníkov na slávnosti, ako aj celkový ráz podujatia dosvedčujú, že charakter tohto podujatia bol verejný a politický.

 

V slovenskej verejnosti nie je podnes ani zďaleka precítená, spracovaná a oľutovaná politická, právna a morálna zodpovednosť občanov Slovenska, osobitne katolíckych kresťanov, za deportácie spoluobčanov židovského pôvodu počas prvého slovenského štátu. Viaceré prejavy národnostnej a rasovej neznášanlivosti, ktoré sa v súčasnosti opakovane objavujú na Slovensku a v celej Európe, nás zároveň napomínajú, aby sme ani náhodou nezľahčovali  akékoľvek neprimerané gestá, ktoré sú mnohými našimi spoluobčanmi vnímané ako zraňujúce a urážajúce. Na Slovensku k takýmto zraňujúcim prejavom určite patrí aj verejná, organizovaná a biskupom podporená modlitba za vrcholného predstaviteľa štátu, ktorý bol zodpovedný za deportácie a smrť tisícov svojich občanov.

 

Slávnostnou bohoslužbou dňa 18. 4. 2008 v Bratislave sa verejne zľahčovala zodpovednosť prezidenta Dr. Jozefa Tisa za režim štátu, ktorého bol prezidentom – štátu, ktorý zbavil občianskych práv a majetku desiatky tisíc vlastných občanov židovského pôvodu a následne ich deportáciami dostal do vážneho ohrozenia života, čo sa aj naplnilo smrťou väčšiny z nich. Neupierame právo, ba aj povinnosť verejne sa modliť za prezidenta vojnovej Slovenskej republiky, katolíckeho kňaza Dr. Jozefa Tisa. Naopak. Túto modlitbu pokladáme za veľmi potrebnú pre neho i pre formovanie svedomia súčasných katolíckych kresťanov na Slovensku. Táto modlitba však nemôže byť oslavou či obranou predstaviteľov vojnového štátu, ale pokornou prosbou za nich, pričom jej súčasťou bude aj spytovanie nášho dnešného katolíckeho slovenského svedomia a prejav spolucítenia s potomkami obetí, ktoré vojnu – aj spoluvinou našich predkov – neprežili.

 

Prístup, ktorý by sme si mohli osvojiť na to všetko, čo sa za Slovenského štátu počas vojny odohralo, nám ukazujú napr. myšlienky z textu Vyhlásenie KBS k vatikánskemu dokumentu o holokauste z 25. marca 1998: „Otázka židovstva na Slovensku je otázkou delikátnou a ktokoľvek sa jej odváži dotknúť, dotýka sa bolestnej rany. (...) Mnohé budovy ostali, ľudia však zmizli. Tento stav ukazuje, že sa tu stalo čosi, čo hlboko zasiahlo do života Slovenska a do života jeho židovských obyvateľov. Nemôžeme poprieť, že deportácie židovských obyvateľov sa diali uprostred nás, a že niektorí príslušníci slovenského národa sa na nich zúčastňovali a mnohí sa mlčky prizerali“.

 

Keďže sa nechceme ešte aj v súčasnosti len mlčky prizerať bolesti iných ľudí, vyjadrujeme v mene mnohých katolíckych kresťanov presvedčenie, že nemožno zľahčovať zodpovednosť predstaviteľov prvého slovenského štátu, z ktorých sa mnohí hlásili ku katolíckej cirkvi a súčasne podporovali potláčanie občianskych práv a deportácie židovského obyvateľstva. Pokladáme za veľmi poľutovaniahodné, ak niektorí súčasní predstavitelia katolíckej cirkvi na Slovensku dovolia zneužívať modlitbu na prezentáciu zraňujúcich nacionalisticko-fundamentalistických postojov. Ako katolícki kresťania humanistického zmýšľania budeme na takéto zneužívanie poukazovať a rozhodne ho odmietať. 

text © Miro Kocúr & al.
foto: print screen z videa TV SME - E. Korda