Premena hodnôt
Na premenu hodnôt, ku ktorej v súčasnej dobe dochádza, sa nedá pozerať izolovane len výlučne z morálneho hľadiska. Za zmenami v politickej, hospodárskej a kultúrnej oblasti je možné tušiť vždy aj zmeny v predstave o hodnotách a zmeny v pravidlách ľudského správania, hovorí erfurtský katolícky biskup Joachim Wanke. Zmena hodnôt je spoločensko – kultúrny proces, ktorého základom sú zmenené predstavy o šťastí človeka. Wanke pokladá skutočnosť pokojnej revolúcie vo východnom Nemecku za dôkaz, že nie je možné vo všeobecnosti hovoriť o rozpade hodnôt. Pri zmienenej spoločenskej zmene sa väčšina občanov postavila proti moci totalitného štátu práve preto, že pokladá slobodu a pravdu za skutočné hodnoty.
Dnes sa veľa hovorí a diskutuje o odovzdávaní hodnôt budúcim generáciam. Dôraz sa pritom kladie na ich „konzervovanie“. Budujeme okolo seba rôzne bariéry, za ktorými chránime a konzervujeme tradičné hodnoty, netvoríme však nové. Myslím si, že takéto vecné chápanie hodnôt nie je prijateľné. Hodnoty sú v udalostiach, nie vo veciach. Preto nie sú „dané“, ale sa tvoria. Základom tvorby hodnôt je hodnotenie. Všetky hodnoty sa totiž vytvárajú vo vzťahu k iným hodnotám. Preto je dôležité prehlbovanie zmyslu pre hodnotenie a nie obhajovanie „nedotknuteľnosti“ hodnôt. To znamená každý deň prijať výzvu, ktorú prináša, každý deň obohatiť hodnotami a každý deň sa nechať obohatiť hodnotami. Trvalý prínos nášho zápasu nie sú v prvom rade hmotné, alebo hmatateľné zisky, ale zmena zmýšľania a hodnotovej skladby našej osobnosti ( Peter Križan ). Napríklad také gesto Františka z Assisi, ktorý si zamiluje chudobu a preto vráti otcovi svoje šaty, je neopakovateľné, a predsa vydáva svedectvo o niečom, čo je univerzálne. Podobne krok Maximiliána Kolbeho, ktorý odchádza do cely smrti namiesto priateľa z koncentračného tábora. Nedávno by sme sa snažili ich činy odvodzovať zo „všeobecných zásad“. Zbytočne by sme ich chceli „zdôvodniť“ rozumovými argumentami. Sú slobodným a odhaľujúcim svedectvom niečoho, čo je hodnotou samou o sebe, vysvetľuje filozof a teológ Józef Tischner. Pri tvorbe hodnôt je však potrebné zachovať kontinuitu s minulosťou, ktorá poskytuje akúsi kostru pre systém hodnôt, ktorý rastie a rozvíja sa.
Proces tvorby hodnôt by sme mohli prirovnať k hľadaniu vzácnych perál, o ktorom je reč
v evanjeliu. Tam sa hovorí, že keď kupec nájde veľmi cennú perlu, ide, predá všetko, čo má, a kúpi ju ( Mt 13, 45n ). Myslím si, že všetci veriaci aj neveriaci by sme mali spoločne hľadať, čo je v živote naozaj hodnotné a cenné. Preto by sme mali spolu komunikovať o motívoch, ktoré nás vedú pri hodnotení a nie o spredmetnených hodnotách.
Joachim Wanke zdôrazňuje, že väčšina hodnôt, ku ktorým sa kresťania hlásia, sa kryje s hodnotami ostatných slušných ľudí ( napríklad múdrosť, spravodlivosť, statočnosť, čestnosť, striedmosť ). To, čo je kresťanstvu vlastné, spočíva v postojoch, vo vnútornom „kvase“ určitého mravného konania, ktoré sa nachádza zvlášť v Ježišovej „reči na vrchu“ ( Mt 5–7 ). Čo teda spája kresťanov s nekresťanmi ? Predovšetkým je to uznanie blížneho ako sebe rovného. Z toho potom vyplýva, že najdôležitejším prínosom kresťanstva k súdržnosti spoločnosti nie je sociálna práca cirkvi, alebo mravné výzvy z kazateľnice, ale otváranie cesty k chápaniu Boha ako takého, ktorý je s človekom solidárny.
text © Štefan Šrobár
foto © Miro Kocúr
 späť |
 tlač |
 hore |
O editorovi webu
Miroslav Kocúr, ThDr., PhD., vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského Bratislava. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a TI v Spišskom Podhradí. Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Prednášal na BISLA v Bratislave. V novembri 2011 bol menovaný za riaditeľa VIA IURIS.
V januári 2014 začal spolupracovať s neziskovou organizáciou LEAF pri podporných a vzdelávacích programoch pre študentov a žiakov základných a stredných škôl. Je autorom prekladov, odborných publikácií, článkov, reflexií pre domáce i zahraničné inštitúcie.
Miroslav Kocúr, ThDr., PhD., vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského Bratislava. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a TI v Spišskom Podhradí. Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Prednášal na BISLA v Bratislave. V novembri 2011 bol menovaný za riaditeľa VIA IURIS.
V januári 2014 začal spolupracovať s neziskovou organizáciou LEAF pri podporných a vzdelávacích programoch pre študentov a žiakov základných a stredných škôl. Je autorom prekladov, odborných publikácií, článkov, reflexií pre domáce i zahraničné inštitúcie.
Centrum pro studium demokracie a kultury
