Jan Konzal, tajne vysvätený biskup, na stretnutí Medzinárodného ekumenického fóra v Bratislave 13. apríla 2008 hovorí o svojom videní cirkvi. Bez cirkvi aj bez jej sviatostného servisu je možné žiť. Nie je to však želateľný stav. Odkiaľ takéto pohľady čerpá a prečo si to myslí hovoril Jan Konzal na stretnutí v Bratislave. V tomto krátkom priereze je dispozícii obrazový a zvukový zostrih častí jeho prednášky na tému "Cirkev si aj ty".
Aký je rozdiel medzi reformou a obnovou? Reforma sa usiluje podľa Jana Konzala o nové formulácie starých obsahov. Nedotýka sa podstaty inštutucionálneho usporiadania. Obnova však znamená radikálnu obnovu tých najvnútornejších zdrojov, z ktorých krestanské spoločenstvo žije. Takouto reformou bolo napríklad hnutie, ktoré prinieslo do života cirkvi používanie ľudového jazyka do liturgie. V dnešnej cirkvi sa Jan Konzal prihovára skôr za obnovu ako za reformu. Cirkev je svätá, lebo bola istým spôsobom vyčlenená spomedzi ostatnej sekulárnej reality. Nie je to spoločenstvo dokonalých ľudí. Je to spoločenstvo ľudí, ktorí vedia, že kráčajú spoločne niekde ďalej a vyššie.
video: 4:36 min Na tejto ceste stále musí prijímať výzvy súčasnosti, a podľa toho vytvátať nové formy svojho pôsobenia. Niekedy stačí pozmeniť formy doterajšie, niekedy je však potrebné prísť s niečím úplne novým, ak evanjelium má byť zrozumiteľne a efektívne ohlasované. Reforma nemá byť samoúčelná. Jej zmyslom je, aby cirkev účinnejšie pomáhala svojim členom v zdieľaní ich osobnej viery. Kvas je niečo iné ako cesto. Byť svetlom sveta, soľou zeme, byť kvasom - tieto metafory vedú k pochopeniu toho, ako sa cirkev v dnešnej spoločnosti môže a má profilovať.
video: 7:46 min Ak má mať obnova zmysel, musí si cirkev vedieť poradiť aj s ľuďmi, ktorí si do Cirkvi prinesú zo sveta aj iné zranenia, ako tie, ktoré sa tu objavovali doteraz. Každá doba prináša iné zranenia a choroby. Práve tento fakt je dôvodom, prečo sa podporná úloha cirkevného spoločenstva musí vedieť pružne adaptovať. Len takto dokáže v závislosti od nových trendov nájsť nielen schopnoť reagovať. Môže sa naučiť ich aj predvídať.
Zmena zmýšľania a obrátenie je niečím, čo môže zažiť aj jednotlivec. Byť kresťanom, znamená byť súčaťou spoločenstva, ktoré sa hlási nielen k odkazu Ježiša Krista, ale vníma ho ako osobu, ktorej jednotlivé časti zviditeľňuje živá a žijúca cirkev. Práve preto je dôležitá poveľkonočná skúsenosť viery, ktorá prekonáva historicky zaujímavú skúsenosť so živým Ježišom. On, ktorý vstal zmŕtvych je dôvodom našej viery, aj dôvodom existencie cirkvi ako takej. Takáto cirkev je podporou nielen pre tých, ktorí veria proti nádeji ale aj pre tých, ktorí pre nedostatok nádeje vo večné naplnenie, prestávajú veriť aj sebe, ľuďom a neveria ani Bohu. Preto v neho nemôžu uveriť.
To, že do cirkvi patria aj skúsenosti neklerikov je niektorým ľuďom síce viac menej zrejmé. Pri pohľade na to, do akej miery by zodpovednosť za cirkev mali niesť aj iní ako len svätení klerici začína však byť pri cirkevných diskusiách rušno. Tradičný argument, že medzi učeníkmi nebola žena a sám Ježiš bol slobodný mladý muž, ktorý nemal manželku ani rodinu, patrí k bežným argumentom. Takto vnímaná cirkevná inštitúcia predovšetkým rímskokatolíckej cirkvi necháva veľa vecí nedopovedanými ešte skôr, ako sa dialóg hľadajúci nové cesty vôbec začne. Obraz cirkvi, ktorý vníma dnešná spoločnosť bol starostlivo pestovaný celé tisícročia. Preto je také náročné nájsť cesty a odvahu k novým pohľadom.
Jan Konzal priniesol na záver svojich úvah slovo, ktoré sa v cirkvi používa no len v súvislosti s kolegialitou v biskupskej službe. Táto kolegialita ja nasmerovná k posilneniu sebapochopenia miestnych cirkevných spoločenstiev. Jej záverom by malo byť posilnenie miestnej cirkevnej samosprávy a ústup rímskeho centralizmu. V preslove Jana Konzala však ide o iné vnímanie kolegiality. Je to kolegialita na úrovni všeobecného krstného povolania, ktoré zo všetkých veriacich robí bratov a sestry.
V tomto vnímaní sú všetci kolegami a kolegyňami. Tam sa stráca rozdiel hierarchického dynastického a v istom zmysle aj Kristom odmietnutého starozákonného modelu kňazskej kasty a bežných "smrteľníkov". Svet je totiž len jedným svetom. Predstava úradného kňaza komunikujúceho s božstvami je pohanskou predstavou. V Novej zmluve je kľúčom dar Ducha a prijatie tohto daru. Ide o prijatie tohto daru jednotlivcom a potom aj spoločenstvom, ktoré obdarovaného správcu, učiteľa, proroka, uzdravovateľa chorôb tela i mysle rozpozna ako obdarovaného a ako takého ho medzi seba prijme. Dar znamená zodpovednosť. Dar je úlohou a z obdarovaného sa stáva jedinec, ktorý má voči svojej komunite aj zodpovednosť.
video: 4:02 min
Biografická poznámka: Jan Konzal (* 5. května1935Zbuzany-Třebonice) je tajně vysvěceným ženatým biskupem působícím ve skryté církvi, nekonformním teologem, organizátorem podzemních vzdělávacích kursů a spisovatelem. Publikoval též pod pseudonymy Karel Malý, Karl Klein (značkou KK), Hans H., v konspirační síti skryté církve měl přezdívku 99. V současné době spolupracuje zejména s časopisem Getsemany a nakladatelstvím Síť. Jan Konzal se narodil 5. května 1935 jako páté ze šesti dětí v rodině úředníka. Od osmi let (1943) vyrůstal, podobně jako tři z jeho starších bratrů, v redemptoristickém internátním instututu pro ministranty na Svaté Hoře. Klášter přepadli v dubnu 1950 představitelé komunistického režimu a obyvatele včetně starších Janových bratrů internovali například v koncentračním táboře v Králíkách. Od dětství chtěl být redemptoristickým knězem, vážně uvažoval také o studiu hudby na konzervatoři i o studiu matematiky a fyziky.Studoval nejprve v soukromém gymnáziu v Libějovicích u Vodňan. V roce 1953 maturoval v Praze na Vančurově gymnáziu. Protože teologická fakulta byla pod vlivem komunistického režimu, studoval na Elektrotechnické fakultě ČVUT v Praze, kterou absolvoval roku 1958. V letech 1960–1963 byl vězněn v Ruzyni a na Pankráci za podvracení republiky. V březnu 1972 byl Bedřichem Provazníkem vysvěcen na jáhna a v květnu 1972 na kněze. 29. 5. 1982 byl Fridolínem Zahradníkem vysvěcen na biskupa. Světicí linie je Peter Dubovský – Jan Blaha – Felix Davídek – Eugen Kočiš – Bedřich Provazník – Fridolín Zahradník – Jan Konzal. (Zdroj: wikipedie)
Miroslav Kocúr, ThDr., PhD., vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského Bratislava. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a TI v Spišskom Podhradí. Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Prednášal na BISLA v Bratislave. V novembri 2011 bol menovaný za riaditeľa VIA IURIS.
V januári 2014 začal spolupracovať s neziskovou organizáciou LEAF pri podporných a vzdelávacích programoch pre študentov a žiakov základných a stredných škôl. Je autorom prekladov, odborných publikácií, článkov, reflexií pre domáce i zahraničné inštitúcie.