Svetlo z hlbín Jáchymovských baní
Hovoriť v januári 2016 na stránkach časopisu, ktorý má v názve ambíciu pestovať dialóg v rámci kresťanských komunít a nespomenúť fakt, že od 7. januára 2016 Anton Srholec, saleziánsky kňaz už nie je medzi nami by bolo nepatričné. Nie kvôli úradnému protokolu alebo povinnej úcte. Ale kvôli službe historickej pravde a nadčasovému významu jeho pôsobenia v slovenskom kresťanskom prostredí za posledných dvadsaťsedem rokov. Ak ekuména nie je na Slovensku len prázdnym teoretickým pojmom, tak práve preto, lebo sme mali medzi sebou Antona Srholca.
Anton Srholec sa objavil na novembrových tribúnach v Bratislave v roku 1989 hneď pri prvých zhromaždeniach a s neomylnou presnosťou sa jeho osobnosť zjavila vo verejnom diskurze vždy vtedy, keď slovenské kresťanstvo až zúfalo potrebovalo bojovať o svoju česť. No nielen vtedy.
Jeho autenticita vychádzala z kontemplácie Božej prítomnosti a zo služby iným. Na otca Antónia sa dalo spoľahnúť ako na morálnu autoritu vždy vtedy, keď oficiálne kresťanské inštitúcie a ich predstavitelia váhali alebo sa postavili na inú stranu ako by to očakával cit autentickej viery. Svedectvo absolventa „Jáchymovskej univerzity“ nebolo napadnuté zhubným nádorom konformizmu a kompromisného či vypočítavého mlčania. Bolo ožiarené „uránom“ slobody, preto pretrvalo. Stálo ho to veľa síl.
Jeho úprimný smútok z konania tých, od ktorých spoločnosť očakávala viac ako dostávala v podobe pastierskych listov komunikujúcich neporozumenie či obchádzanie kľúčových tém života v otvorenej spoločnosti sa premietlo do ešte väčšej a úprimnejšej angažovanosti na poli sociálnych aktivít a na poli oživovania národnej pamäti. Jeho jednoduchosť bola zrozumiteľná intelektuálom, mediálnemu svetu, bezdomovcom aj politickej reprezentácii.
Kto prejde s otvoreným srdcom a mysľou devínskou Bránou slobody, pamätníka obetiam komunistických represií, ako keby prešiel spolu s otcom Antóniom nebeskou bránou. Sloboda božieho dieťaťa bola jeho stálou spoločníčkou. Lebo v jeho vnímaní už nebolo Žida ani Gréka, otroka ani slobodného ani muža a ženy. Všetky rozdiely medzi ľuďmi, ktoré sa mohli vynoriť ako zdroj diskriminácie či napätí boli v Antóniovom srdci zmierené v Ježišovom krížia ako naplnenia času i večnosti.
Anton Srholec ilustruje príbeh Slovenska druhej polovice dvadsiateho storočia. Jeho svedectvo života podľa vlastného presvedčenia a v autentickej slobode je inšpiratívne v rovine občianskeho postoja voči totalitnému režimu aj vo vzťahu ku kresťanskej viere ako osobnému presvedčeniu. Perzekúcia zo strany komunistického režimu pre neho znamenala stratu slobody a kľúčové desaťročie života strávil v komunistickom žalári len preto, lebo chcel ísť slobodne študovať a naplniť svoje povolanie do tej časti Európy, ktorá sa nedostala pod vplyv totalitného sovietskeho režimu.
V čase pražskej jari sa nadýchol slobody aby sa v Ríme stal rímskokatolíckym kňazom a napĺňal takto svoje poslanie. Normalizačné tlaky husákovského komunizmu zastavili tento rozlet. Anton Srholec bol pod drobnohľadom štátnej bezpečnosti, stratil štátny súhlas preto sa logicky ocitol na tribúne v roku 1989, kedy sa Československo prihlásilo k demokracii a k slobodnému svetu.
Jeho nadkonfesionálne chápanie kresťanstva otváralo cesty k spolupráci medzi ľuďmi rôznych presvedčení a sociálneho pôvodu. Jeho bezdomovci zažili jeho autentické kresťanské nastavenie ako človeka s autoritou vychádzajúcej z jeho služby a pokory. Na rozdiel od pokušenia ovládať iných z titulu kňazskej ordinácie, získaval si srdcia ľudí pokornou ľudskou blizkosťou a nezištnou službou.
Odmietal nacionalistické a triumfalistické tendencie v spoločnosti aj v kresťanských komunitách. Anton Srholec je autentickým vzorom človeka a kresťana, ktorý napriek tomu, že rozumie dobe a ľuďom nerobí kompromisy. Jeho inšpirujúci príbeh je pre Slovensko práve preto podľa nás stratou, ktorú zaplní len naplnenie jeho odkazu ľuďmi, ktorých jeho kresťanstvo inšpirovalo a nikdy neprestane inšpirovať.
Životný príbeh Antona Srholca bol strhujúcim príbehom vernosti pravde, Bohu a ľuďom. Jeho kresťanský životný postoj spájal občiansku angažovanosť kresťana a kritické myslenie na slovenské pomery nezvyčajne otvoreným spôsobom. Žil neohrozene a hovoril verejne o spoločenskom dianí aj o cirkevnej realite. Zo svojej perspektívy politického väzňa a kňaza, ktorý sa občiansky a sociálne angažuje, to bolo jedinečné. Jeho život predstavuje kresťanstvo ako príťažlivú a aktuálnu alternatívu prázdneho náboženského ritualizmu a politického oportunizmu.
Písané pre časopis DIALÓG 1/2016
Rozhovor Miroslava Kollára s Antonom Srholcom a Mirom Kocúrom z roku 2013
 späť |
 tlač |
 hore |
O editorovi webu
Miroslav Kocúr, ThDr., PhD., vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského Bratislava. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a TI v Spišskom Podhradí. Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Prednášal na BISLA v Bratislave. V novembri 2011 bol menovaný za riaditeľa VIA IURIS.
V januári 2014 začal spolupracovať s neziskovou organizáciou LEAF pri podporných a vzdelávacích programoch pre študentov a žiakov základných a stredných škôl. Je autorom prekladov, odborných publikácií, článkov, reflexií pre domáce i zahraničné inštitúcie.
Miroslav Kocúr, ThDr., PhD., vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského Bratislava. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a TI v Spišskom Podhradí. Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Prednášal na BISLA v Bratislave. V novembri 2011 bol menovaný za riaditeľa VIA IURIS.
V januári 2014 začal spolupracovať s neziskovou organizáciou LEAF pri podporných a vzdelávacích programoch pre študentov a žiakov základných a stredných škôl. Je autorom prekladov, odborných publikácií, článkov, reflexií pre domáce i zahraničné inštitúcie.
Centrum pro studium demokracie a kultury
