Čím mystickejší, tým politickejší
Nielen doma ale aj vo svete sa ukazujú vo verejnom priestore ľudia, ktorí svojimi myšlienkami ako aj verejným vystupovaním vzbudzujú skôr nedôveru ako nádej, že rozkolísaný svet sa po ekonomickej kríze v čase migračných pohybov a pri početných ohniskách vojnových konfliktov a humanitárnych katastrof dostane na cestu konštruktívnej spolupráce a riešenia.
Doma vrcholoví politici si dovolia, napriek zdokumentovateľným faktom povedať, že korupcia na najvyššej úrovni neexistuje. Poslanci parlamentu, ktorí majú viesť spoločnosť k lepšej službe občanom na sociálnych sieťach označujú zjednodušujúcim a vulgarizujúcim spôsobom vážených občanov za príslušníkov menej hodnotnej rasy ako to robili nacisti či ľudáci na konci prvej polovice dvadsiateho storočia. Všetci vedia a mnohí si to ešte naživo pamätajú kam takéto verejné štvanie viedlo a akú cenu Európa a svet museli za túto cestu do slepej uličky zaplatiť. Vo svete pri pohľade na migračné pohyby a nepokoje sa ukazuje, že európska a americká civilizácia napriek tomu vzbudzujú nádeje, že práve Európa a Amerika môžu zaručiť pre človeka prosperitu a vyššiu kvalitu života.
Zdá sa však, že Európania a Američania vo veľkej miere stratili zo zorného poľa povinnosť rešpektovať fakt, že sme zbohatli a rozvinuli sa na úroveň, ktorú dnes dosahujeme aj vďaka hlbokému presvedčeniu, že o všetko dobré sa chceme a vieme podeliť. Práve preto napríklad aj v našom éteri počas dlhých desaťročí zneli vysielania Hlasu Ameriky či Slobodnej Európy. Aby bolo jasné, že pravda je inde a že cena za komunistickú lož je vysoká. Tí, ktorí ju platili životmi či znemožnením osobnej kariéry o tom ešte stále vedia hovoriť. No je ich stále menej a tak už zabúdame, že o priestor slobody aj o mier a pocit bezpečia treba v istých momentoch dejín aj zabojovať.
Slovensko nie je v tomto vývoji vôbec mimo svetového diania. Naopak. Nová americká administratíva ukazuje, že kolektívny egoizmus sa môže stať štandardom aj v doteraz slobodnom svete, ktorý vzbudzoval pre mnohých prisťahovalcov v minulom storočí svojou otvorenosťou nádej na možnosť nového začiatku života bez konfesionálnych, rasistických či politických obmedzení.
Teológ Johann Baptist Metz sa svojou politickou teológiou snažil vniesť aj do vedomia kresťanov a cirkví tézu o tom, že kresťanstvo a viera v Trojicu je viac ako len duchovná wellness terapia na boľačky tohto sveta. Ide o to, že čím je kresťan viac ponorený do života viery, tým viac sa prirodzene zaujíma o svet okolo seba a snaží sa ho v tomto duchu meniť. Ako o tom hovorí evanjelium: Božie kráľovstvo je uprostred nás tu a teraz. Zápas o nebo sa začína už tu na zemi. Téza: „Čím mystickejší, tým politickejší“ je skráteným vyjadrením toho, že ako kresťania nemáme čakať na príchod ľudského záchrancu tohto sveta, ale sami sa máme o záchranu tohto sveta pričiniť. Nájsť si svoje miesto v tomto čase a priestore znamená podporiť tie kroky, ktoré kresťanské vnímanie slobody, solidarity a vzájomnej spoluzodpovednosti za svet a život najviac modelujú a podporujú. A ak nič také okolo seba nevidíme, tak je to pozvanie k tomu, aby sa o to pokúsili cez zodpovednú občiansku či politickú angažovanosť aj kresťania sami.
Pokušením môže byť kresťanský križiacky fundamentalizmus či snaha vnútiť spoločnosti prvoplánovo akési náboženské videnie sveta a spoločnosti spojené s nenávisťou a kádrovaním nepriateľov národa a kresťanstva.
Politická angažovanosť kresťana má však mať podľa uvažovania zmienených autorov inú rovinu. Z hĺbky vlastného prežívania hľadá a buduje spojenectvá práve s tými, ktorí sa v duchu autentickej služby o lepší svet naozaj snažia a spoluprácu nielen predstierajú. Za pokus to snáď stojí.
Písané pre DIALÓG 2/2017