"Ja som ako tá moja cirkev. V kríze a veľmi rýchle stárnem. /.../ Ako človek cirkvi, žijem životom cirkvi /.../"Študoval v Skalici, v Trnave a v Šaštíne, maturoval v 1951 v Bratislave. V roku 1946 vstúpil do saleziánskej spoločnosti s cieľom venovať sa výchove chudobnej mládeže.
V roku 1951 pokúsil sa ilegálne prekročiť hranice za účelom študovať teológiu. Za tento trestný čin bol odsúdený na 12 rokov väzenia. Vo väzení strávil 10 rokov. Prevažnú časť svojho trestu odpykal v uránových baniach v Jáchymovských koncentračných táboroch.Z väzenia ho prepustili s posudkom: “ Schopný vykonávať akúkoľvek manuálnu prácu.”
O sebe, živote a súvislostiach...
Po návrate z väzenia bol ešte 10 rokov robotníkom. Neprijali ho ani ako skladníka do továrne, preto pracoval na stavbách, v továrni na výrobu betónových prefabrikátov a pri vysokých peciach v Ostravských oceliarňach. Vo väzení aj ako robotník stále študoval. Predovšetkým teológiu. V Ostrave mu bolo umožnené študovať aj cudzie jazyky, kde si urobil štátne skúšky z jazyka anglického a nemeckého. Po dva roky sa hlásil do seminára v Bratislave, ale nedali mu ani len odpoveď. V roku 1969 počas Dubčekovej éry dostal povolenie ísť na tri mesiace do Talianska. Pobyt si predĺžil na jeden rok, dokončil teologické štúdiá a pápež Pavol VI. ho 17. 5. 1970 v ríme vysvätil na kňaza.
O chudobných, ktorých máme medzi sebou ...
O cirkvi, ktorá "lieči" choroby tohto sveta ...
Anton Srholec sa stará o dôstojné bývanie marginalizovaných ľudí
a stále viac sa hlásia k nemu i tí, ktorí sú na okraji v spoločnosti,
cirkvi, alebo inak inými "odsúvaní" či "odkladaní" občania.
Od roku 1992 sa venuje bezdomovcom,
pre ktorých zriadil domov v Podunajských Biskupiciach, za ktorý nesie zodpovednosť.
V domove zvanom RESOTA je ubytovaných 60 bezdomovcov a 40 ich dochádza ambulantne.
Je to neštátne občianske združenie,
ktoré žije zo sociálnych príspevkov bezdomovcov a pomocou dobrodincov.
(texty - zdroj: www.osobnosti.sk)
Čítajte aj Sociálna angažovanosť a iné cirkevné anti-koncepcie
List Antona Srholca k práci Ústavu pamäti národa,
kde sa vyjadruje o svojej údajnej spolupráci so Štátnou bezpečnosťou komunistickej ČSSR.
