O tom, že život nie je čiernobiely...

kocur.blog.sme.sk
Fine Art Photos © Tibor Javor
 

Úvod  > Viera  > „Prestavba“alebo reklamná kampaň?

„Prestavba“alebo reklamná kampaň?

Benedikt XVI. prenikol krátkou správou o tom, ako „nečakane“ odpovedal na otázku Petra Seewalda vo svojej najnovšej knihe do všetkých svetových správ. Pápež sa údajne vyjadril, že použitie kondómu na zastavenie šírenia AIDS môže byť v niektorých prípadoch ospravedlniteľné a doporučil jeho používanie zvlášť prostitútom.  Kniha, ktorá sa má objaviť na pultoch kníhkupectiev v utorok 23. novembra bola citovaná aj vo vatikánskom denníku L’Osservatore Romano.  

Reklama sa podarila. Knihu si s touto upútavkou kúpi zaručene veľa ľudí. Určite viac, ako keby takáto reklama nevznikla. Váhu a záväznosť vyjadrenia pre rozhovor v novej knihe Petra Seewalda však nie je možné porovnávať s oficiálnymi vatikánskymi dokumentmi, ktoré majú vieroučnú a disciplinárnu záväznosť. O antikoncepčných prostriedkoch hovoria v kontexte rodinnej a sexuálnej morálky predovšetkým encykliky Humanae VitaeEvangelium Vitae

Oficiálna doktrína
14. a 15. článok Encykliky Pavla VI. Humanae Vitae z júla 1968 hovoria o tom, že akékoľvek prerušenie generatívneho procesu, ktorý bol už započatý, je morálnym zlom. Tu sa zmieňuje predovšetkým priamy potrat. Magistérium cirkvi rovnako odsudzuje aj dočasnú či trvalú sterilizáciu muža alebo ženy a do tejto skupiny zakázaných prostriedkov zamedzujúcich generatívnemu procesu patrí aj prezervatív. Dokument pripúšťa, že je možné a zákonné tolerovať menšie morálne zlo, ak sa tým zamedzí zlu väčšiemu, no nikdy nie je možné tolerovať zlo, ktoré môže niekedy priniesť nejaké prípadné dobro.  Táto encyklika považuje za vážny omyl postoj, ktorý by nepovažoval za zásadne nesprávny (intrinsece inhonestum) akýkoľvek pohlavný akt, ktorý je úmyselne antikoncepčný (sua fecunditate ex industria destitutum). Výnimku podľa tohto dokumentu predstavujú len niektoré terapeutické dôvody. Ide zvlášť o isté možnosti pripustiť používanie antikoncepčných prostriedkov pri liečení chorôb (napr. urologických či kožných chorôb), aby sa tým zabránilo prenášaniu nákazy. Takéto používanie antikoncepčných prostriedkov nesmie byť primárne zamerané ako prostriedok proti počatiu. Za týchto podmienok sa ich použitie podľa dokumentu publikovaného za pontifikátu Pavla VI považuje za povolené. Body 13 a 14 z encykliky Jána Pavla II. Evangelium Vitae z marca 1995 hovoria o tzv. antikoncepčnej mentalite, ktorá bola vytvorená masovou a nekontrolovanou dostupnosťou antikoncepčných prostriedkov, ktoré akýmkoľvek spôsobom bránia počatiu.

Afrika a kresťania proti AIDS
V Afrike sa v rámci aktivít občianskych organizácií ale aj protestantských kresťanskýcch misionárov uplatňuje tzv. ABC zásada. Je to akronym pre anglické Abstinence – Be Faithful – Condom. Ide o prepojenie zásad zodpovedného správania v oblasti sexuality, ktoré má v regiónoch postihnutých až v epidemickom rozsahu chorobou AIDS zabrániť jej ďalšiemu šíreniu. Občianski aktivisti – medzi nimi mnohí kresťania - sa snažia v duchu tohto prístupu vysvetľovať, že v prevencii šírenia AIDS je potrebné pri rešpektovaní prirodzenej sily sexuality presadzovať u nakazených jedincov sexuálnu abstinenciu, vernosť jednému partnerovi ako aj používanie kondómu.  Táto ABC zásada pri prevencii šírenia AIDS nikdy nebola Vatikánom odobrená. To, že sa k nej niektorí katolícki misionári, ktorí spolupracovali v Afrike napr. s laickými misionármi iných cirkví priklonili bolo ich "odvážne" rozhodnutie. V najužšom slova zmysle je kondóm katolíckou morálkou zakázaný za každých okolností. To, že sa to v pastoračnej spovednej praxi často "rieši" inak, a že mnohým katolíkom je tento bod "učenia" po rokoch odmietaného dialógu zo strany Ríma už ľahostajný a správajú sa podľa svojho common sense-u je iná kapitola. Ostáva tu však zaujímavý fenomén, že pápežov "posun" v tejto oblasti spôsobil toľko rozruchu, hoci normálni ľudia už na takéto vatikánske "odobrenia" meškajúce celé desaťročia prestali čakať... "Zajtra" príde nový "posun" a zasa sa bude spätne dokazovať, že Vatikán to vždy hovoril. Tento druh diskontinuity ako keby nikoho nezaujímal. Nečudo. Dogma o neomylnosti pápeža by musela pri takejto kolísavosti názorov prejsť zásadnou reinterpretáciou, ktorá by skončila jej vážnym popretím. Nedalo by sa vyhnúť ani „pelíškovskej“ otázke ohľadom toho, kde vatikánski úradníci urobili chybu.
 
Môže pápež zmeniť názor?
V tejto súvislosti je zaujímavý prípad „jedného“ francúzskeho biskupa. Jacques Gaillot sa pokúsil o zosúladenie toho, o čom sa medzi katolíkmi už dlho potichu hovorilo a vyjadril názorom volajúcim po zmene oficiálnych pozícii rímskokatolíckej cirkvi nielen podporu, ale sám ich odvážne formuloval. Gaillotov prípad je určite zaujímavý nielen kvôli tomu, čo hovoril o kondómoch ale aj o iných oblastiach katolíckej pastorácie (ako boli napríklad odmietnutie vojny v Iraku či podpora riešenia otázky povinného celibátu kňazov či iné veci, ktoré "nahryzol"). Neuralgickým bodom takýchto polemík je to, že nejde o tzv. vieroučné témy či v najužšom slova zmysle o dogmy. V prípade antikoncepcie či názoru na celibát ide o záležitosti vyhradené rozhodnutiu pápeža a ten svoj názor môže kedykoľvek zmeniť. Tak sa za niečo vyše roka od tlačovky cestou do Afriky, keď kondómy zatracoval, zmenilo mediálne spracovanie témy antikoncepcie na nepoznanie. Náročnejší konzumenti tejto mediálnej stratégie Vatikánu len musia  zabudnúť na to, čo hovoril včera, aby to nevyzeralo, ze sa mýlil.
 
Jacques Gaillot hovorí ako biskup verejne to, čo si všetci "normálni" ľudia (aj biskupi)hovoria potichu. Len sa zaštiťujú tým, že to žiaľ nemôžu oni sami zmeniť. To môže rozhodnúť len Svätý otec... No a potom sú v cirkevnom vedení zástupy tých, ktorí len opakujú, čo treba opakovať a akejkoľvek vlastnej myšlienke sa svedomite vyhýbajú. Gaillot je od roku 1995 zbavený biskupského úradu a je odsunutý na perifériu cirkevného diania. Je za svoje verejne publikované názory za trest len „vidieckym“ farárom.
 
Na ceste do Afriky 2009 a dnes
V marci 2009 vyvolalo veľkú polemiku vyjadrenie Benedikta XVI. tesne pred príletom do Kamerunu a Angoly. Benedikt XVI. sa vtedy vyjadril, že používanie prezervatívov problém AIDS ako pandémie, ktorá decimuje Afriku nerieši a naopak ho len zvyšuje. Nová kniha  Petra Seewalda sa volá Svetlo sveta a je to jeho ďalší veľký rozhovor s Benediktom XVI. Spracoval takto 20 hodín rozhovorov v letnom paláci v Castel Gandolfo. V Taliansku sa pripravuje náklad 50000 a Nemecku by mala táto kniha vyjsť v náklade 70000 výtlačkov.
Po búrlivých mesiacoch, počas ktorých sa Benedikt XVI. musel venovať utajovaniu zneužívania mladistvých kňazmi cirkevnými lídrami sa podarilo do médií dostať s úspechom túto správu. Popri tom zaniklo, že novo doplnený kardinálsky zbor sa zaoberal okrem iného práve zjednotením pravidiel pri zneužívaní mladistvých.  Podľa servisu Vatikánskeho rozhlasu prefekt vieroučnej kongregácie kardinál Levada apeloval v tejto súvislosti v kardinálskom konzistóriu na potrebu spolupráce s civilnými autoritami pri deliktoch klerikov v tejto oblasti. Z nemeckej pôdy sa ozývali sebakritické hlasy v tom zmysle, že katolícka cirkev má povinnosť byť v budúcnosti na čele snáh o zákonné a konzekventné riešenie prípadov zneužívania mladistvých vo výchovných a vzdelávacích inštitúciách, lebo práve do nej boli vkladané v minulosti očakávania, ktoré tak hlboko sklamala.
 
Ako tomu rozumieť...
Jezuita Bernd Hagenkord sa snažil vysvetliť, že medzi doterajšími vyjadreniami Benedikta XVI. a tým, o čom údajne hovorí v publikovanom rozhovore niet protirečenia. Pápež sa podľa týchto vyjadrení v ničom neodchýlil od svojich doterajších pozícií. Rozsiahle pasáže, ktoré ešte pred publikovaním knihy uverejnil vatikánsky denník ukazujú vraj len to, čo pápež vždy hovoril.  Nuž, je zaujímavé, že toto „opakovanie“ doterajších pozícií pápeža vzbudilo taký mediálny rozruch. Na súvislosti medzi sexualitou a zodpovednosťou upozorňujú organizácie, ktoré pomáhajú v Afrike už roky. K zodpovednému postoju však na rozdiel od pápeža priraďujú roky aj používanie prezervatívov. Ak pápež raz povie: „Nie je možné problém AIDS vyriešiť rozdávaním kondómov. Ich používanie problém skôr prehlbuje“ a pri inej príležitosti:  „použitie kondómu môže byť krokom k zvýšeniu morálneho vedomia o tom, že sexualita nie je samoúčelná ale je potrebné sa na ňu dívať ako na súčasť človeka“ rozdiel je pre poslucháča evidentný. Možno súhlasiť aj s názorom, že skutočným zámerom pápeža je aby sa debata o kondómoch neskončila banalizáciou problému antikoncepcie. To platí rovnako pre krajiny prvého sveta aj pre boj proti infekcii HIV v Afrike. Vatikánsky komentátor aj pri akejkoľvek dobromyseľnej snahe vysvetliť kvadratúru tohto interpretačného kruhu pripúšťa, že pri zmienke kondómu nezaznelo tento krát z pápežovej strany tradičné otvorené a jednoznačné „nie“.

 
Je radosť na mieste?
Riaditeľ programu OSN pre boj proti vírusu HIV a AIDS (UNAIDS) Michel Sidibé konštatoval, že Vatikán týmto spravil významný a pozitívny krok vpred. Tento posun v myslení Vatikánu má podľa vysokého funkcionára OSN vyjadrovať súhlasné stanovisko s dávno presadzovaným postojom iných organizácií podieľajúcich sa na kampani proti šíreniu AIDS v Afrike.  Zodpovedné sexuálne správanie sa podľa nich nedá oddeliť od používania prezervatívov a práve ich používanie je dôležité v prevencii proti prenosu vírusu HIV.
 
Katolíci naozaj nemajú inú možnosť ako akceptovať stanovisko Benedikta XVI. a jeho dvorné interpretácie, ktoré smerujú k tajomnému dobrému cieľu a ten posväcuje akékoľvek prostriedky. Snaha o ľudskosť a pomoc ľuďom, ktorou v tejto súvislosti argumentujú tí, ktorí nechcú vidieť vo vatikánskom „posune“ protirečenie,  je chvályhodná.  Čo to však bude znamenať z morálno-teologického hľadiska a ako sa táto nová rovina dialógu premietne do každodennej cirkevnej politiky je ťažké predpovedať. Keď je prezervatív podľa pápeža prijateľnou ochranou pri nezodpovednej sexualite praktizovanej prostitútmi len preto, aby sa chránilo zdravie ich zákazníkov, je to však pre slušného človeka na zamyslenie. Tým bol rubikon prekročený. A možno ide len o dobre premyslenú marketingovú stratégiu pred uvedením novej knihy na knižný trh. Vysvetľovať sa to však bude ťažko.

text © Miro Kocúr 

písané pre portal je to tak
23. 11. 2010

pošli na vybrali.sme.sk Bookmark and Share
späť tlač hore
 O editorovi webu








Miroslav Kocúr, ThDr., PhD., vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského Bratislava. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a TI v Spišskom Podhradí. Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Prednášal na BISLA v Bratislave.  V novembri 2011 bol menovaný za riaditeľa VIA IURIS.  

V januári 2014  začal spolupracovať s neziskovou organizáciou LEAF pri podporných a vzdelávacích programoch pre študentov a žiakov základných a stredných škôl. 
Je autorom prekladov, odborných publikácií, článkov, reflexií pre domáce i zahraničné inštitúcie.












NETservis






Centrum pro studium demokracie a kultury










SME logo