V mene demokracie proti demokracii?


Predseda sociálno-demokratickej strany sa nechal v súvislosti s referendom počuť, že nebude vôbec problém dať sympatizantom strany SMER odporúčanie v súvislosti s referendovými otázkami. Júnové „doplnenie ústavy“ malo okrem iného aj ten vedľajší produkt, že SMER a KDH sa hodnotovo zblížili.

Akokoľvek sa na súčasný stav diskusie ohľadom referenda dívame, treba konštatovať, jeden neodškriepiteľný fakt. Diskusia, ktorú referendum podnecuje, je potrebná. Pri zákopovej a argumentačne nie veľmi vystuženej prestrelke krajných táborov aktivistov z radov kresťanských organizácií ako aj z opačného tábora aktivistickej časti LGBTI komunity sa bude musieť k slovu dostať aj umiernená šedá zóna.

Ľudí, ktorí majú skúsenosti s homosexualitou svojich priateľov a známych je veľa. Naša skúsenosť – ak sme k sebe úprimní – masívne nekorešponduje s aktivistickým a zjednodušeným obrazom homosexuála, ktorý devastuje tradičnú rodinu.

Nákazlivosť homosexuality sa experimentálne zrejme nepodarí dokázať a vietor z plachiet berie katolíckym aktivistom aj vietor z Ríma. František vyzýva k tomu, aby cirkevní lídri skúmali dôvody, prečo niektoré krajiny pristúpili k rôznym formám právneho ošetrenia spolužitia osôb toho istého pohlavia.

Excesy aktivistov LGBTI komunity však aj František pomenoval. Odmietol nátlaky aktivistov rodovej ideológie. Do akej miery sú „reporty“ o rodovej ideológii, súdnom aktivizme či juvenilnej justícii pravdivé a do akej miery sú len predizbou konšpiračnej fantázie ultrakonzervatívneho vnímania sveta, nie je jednoduché dokázať. Na druhej strane stola sedia totiž rovnako pevne presvedčení oponenti.

Práve preto je tu priestor otvorený pre šedú zónu ľudí, ktorí stereotypy nevedia a nechcú podporiť. Ústavný súd najzásadnejšiu otázku iniciátorov referenda označil za protiústavnú. To je dôležitý signál. Veriaci katolíci o súvislostiach učenia svojich cirkví nezvyknú uvažovať a diskutovať.

Jednoduchosť postoja veriacich ľudí stojí aj na presvedčení, že cirkevní lídri to s nimi myslia dobre. Postoj proti postoju tu však stojí dialogický postoj rímskeho biskupa a „referendachtivý“ postoj biskupov karpatskej kotliny.

Katolíci však už začínajú vnímať, že ak sa angažujú ako občania, v tomto kontexte aspoň boli postavení pred nevyhnutnosť klásť si otázky. To, že cirkevní lídri na Slovensku k tejto diskusii nemajú odvahu, je problém, s ktorým sa musíme naučiť žiť a hľadať zrelé občianske postoje vo vlastnom srdci a svedomí.

Katolíci, ktorí majú na referendové aktivity Aliancie a KBS iný názor, môžu v duchu i nahlas spolu s pápežom Františkom odmietnuť súdiť ľudí homosexuálnej orientácie.

Je to taký slovenský paradox. Skúškou možného ambivalentného postoja naďalej ostáva kauza Bezák. Ostáva nevysvetlená a otázniky, ktoré vzbudila, ostali. Viac ako samotná kauza však rezonuje skúsenosť, že transparentnosť a citlivé zaobchádzanie s pravdou nie sú silnou stránkou slovenskej cirkevnej hierarchie.

Príbeh lyrizovanej prózy okolo Katolíckej univerzity v Ružomberku tiež ilustruje, že cirkevné prostredie nie je nedotknuté tým, s čím sa borí spoločnosť. Idealizácia cirkevného príbehu sa nežnou revolúciou skončila. Lojálni katolíci si však stále myslia, že na otvorenú polemiku s cirkevnými autoritami ešte Slovensko nedorástlo. Liberalizmus a hrozba zlého sveta mimovoľne v ich optike splýva a nekritizovateľnosť cirkevného manažmentu ostáva najvyšším zákonom a je stavaná na úroveň diskrétneho mlčania o pokleskoch členov vlastnej rodiny.

Momentálne sa však ukazuje – tak ako to naznačuje aj rímsky biskup – že lepšou voľbou je byť otvorený. Musíme sa vzájomne počúvať a hľadať cesty, ako tu žiť spolu vo vzájomnom rešpekte a úcte.

Myslím si, že veľmi dobre rozumiem strachu dobrých kresťanov, ktorí sa ocitli v zajatí doktrinálnej interpretácie svojich konzervatívnych cirkevných lídrov. Napokon aj nedávna synoda o rodine v Ríme ilustrovala, že prejavom životaschopnosti je aj otvorený nesúhlas a hľadanie riešenia a nie vnucovanie vlastnej optiky okoliu.

Menšinové postoje sú práve postoje, ktoré otvárajú nové cesty k novým riešeniam. Koniec dialógu je otvorený. Šedá zóna kresťanov sa však musí prihlásiť o slovo.

Aliancia za rodinu bude v duchu svojej úplne pochopiteľnej optiky presadzovať len jedno riešenie v nádeji, že je väčšinové. Preto siahli po referende a demokratické nástroje im ich v zápase za ich nedemokratickú pravdu majú pomôcť. Prímerane? Neprimerane? Majú na to právo? Šedá zóna mlčiacej väčšiny môže svojim mlčaním posunúť naše menšiny do úlohy ustráchanej skupiny.

Sme tu však ako kresťania na to, aby sme spoločne hľadali spôsob, ako sa v komplexnom svete dopracovať k riešeniam, ktoré nebudú iným naháňať strach. Ak to nezvládajú cirkevní lídri a ich aktivistické úderky, niet inej cesty ako tento spoločenský diskurz obohatiť o hlasy kresťanov, ktorí po nešťastnom pojme kultúrnej vojny s kultúrou smrti vnesú do spoločnosti aj pojem kultúrneho dialógu so zmyslom pre otvorený koniec v procese kultivovania života.

Táto polarizovaná diskusia odráža však len to, čo sa Slovenska zrejme v jeho histórii ešte nedotklo. Veriaci ľudia sa v kritickej miere zatiaľ na Slovensku nestali súčasťou reformačnej či protestantskej diskusie a skôr sa rozhodli tento priestor opustiť. Prípadne nevideli v tejto diskusii osobný zmysel.

Sekulárny štát nie je protináboženskou inštitúciou. Je skôr odrazom tých európskych procesov, ktoré odmietli nedemokratickú nadvládu aristokracie a skorumpovaného kléru a nastolili vládu neklerikov.

Sekulárny liberálny štát na rozdiel od klerikálnej monarchie rešpektuje deľbu moci a napriek nespochybniteľným úskaliam aj jej kontrolu. Aj laický štát samozrejme podlieha deformáciám, no nemôže sa pri ich kamuflovaní spoliehať na slepú poslušnosť a pseudonáboženskú interpretáciu svojej moci.

Lebo demokrati vedia, že ľudská dôstojnosť je nedeliteľná, ľudia boli stvorení vo fundamentálnej rovnosti a najvyššie dobro je métou, ktorú sa nám nikdy nepodarí dosiahnuť inak len tak, že s ním splynieme. Dovtedy sa musíme zmieriť s nedokonalosťou nás samých aj tých okolo nás.

Ak sa slovenská spoločnosť chce vydať na cestu tohto dialógu, ktorý sa v cirkevnom prostredí nepestuje, a má z neho profitovať aj spoločnosť, je to výzva aj pre liberálne občianske prostredie. Kresťanskí “disidenti” budú potrebovať totiž jeho pochopenie a podporu. Inak ich nedemokrati demokraticky prevalcujú.

Písane pre Projekt N

Blog 25. november 2014



© Copyright   www.aomega.sk   ♦   2024   ♦   aomega@aomega.sk