O tom, že život nie je čiernobiely...

kocur.blog.sme.sk
Fine Art Photos © Tibor Javor
 

Úvod  > Spoločnosť  >  Nová éra cézaropapizmu alebo znamenia z východu?

Nová éra cézaropapizmu alebo znamenia z východu?

 
Ruská pravoslávna cirkev prijala ruskú doktrínu. Spravodajstvo konštatuje tento fakt a pokračuje, že ruská pravoslávna cirkev má vlastnú predstavu o tom, ako by mal vyzerať politický život v krajine. Po zjednotení exilovej a „domácej“ vetvy pravoslávnej cirkvi zo začiatku leta sa aj tento krok javí len ako ďalší stupeň cieľavedomého oprašovania toho najlepšieho dedičstva z ruskej histórie, kedy pravoslávie a cársky dvor vytvárali spoľahlivý dvojzáprah. Tretím koňom ruskej trojky bol ruský ľud, mužik, ktorému aristokracia povedala a rozkázala čo je preň dobré.
 
Kľúčovými momentmi, o ktorých priniesli informácie spravodajské správy bola túžba po uchovaní ruského bohatstva „pod ruskou strechou.“ Ruské prírodné zdroje, financie, zahraničný obchod a zbrojársky priemysel majú ostať pod kontrolou Kremľa. Ruská národná elita sa má podľa metropolitu Kirilla starať o návrat zdrojov a príjmu do štátnych rúk a národu má ruská elita garantovať sociálnu spravodlivosť. Paradoxom je, že osemstostránková ruská doktrína vypracovaná ako predstava pravoslávnej cirkvi o tom, ako by mal vyzerať politický život v krajine bola ostro odmietnutá vedeckou komunitou, ktorej sa nepozdávalo, že dokument tohto druhu bol prerokovávaný v Danilovskom kláštore – sídle hlavy ruskej pravoslávnej cirkvi.
 
Bohoslužobné rúcha namiesto uniforiem
Symbolicky sa však toto spojenie štátu a pravoslávnej cirkvi odohralo už pri pohrebe prvého ruského prezidenta Borisa Jeľcina. Cirkevný obrad prebehol v prítomnosti prezidenta Putina, bývalého pracovníka Sovietskej spravodajskej služby, ktorá mala k náboženstvu určite viac ako vlažný postoj. Tým, do akej miery sa jeho prítomnosť na obrade ako aj samotný obrad spájali s osobným presvedčením prvého alebo druhého ruského prezidenta sa nikto nezaoberal. Kulisa vytáraná ruským orotdoxnými spevmi, bohatou a rozsiahlou liturgiu, kadidlom a tradičnými liturgickými odevmi však bola vo výraznom protiklade voči kulise pohrebov generálnych tajomníkov ÚV KSSZ, ktoré mali možnosť sledovať generácie občanov sovietskeho impéria. Okrem toho, že išlo o spoločenskú udalosť, išlo celkom určite aj o politikum hľadania a nachádzania novej identity nového Ruska zrodeného práve na troskách Sovietskeho zväzu.
 
Na východ od západu
Nové Putinovo Rusko sa potrebuje prihlásiť ku tradícii, ktorá je staršia ako ono samo a potrebuje odhaliť aj kontinuitu vlastnej existencie, ktorá ho presahuje. Rusko sa potrebuje priradiť ku kultúre Dostojevského a Tolstého, aby mohlo hovoriť a aby ho svet počúval. Kresťanstvo vo verzii pravoslávia mu ponúka aj pohodlné vydelenie sa od kresťanstva západného. Tým si uchová autonómiu od všetkého západoeurópskeho. Nezanedbateľnú úlohu pri oživovaní tejto pravoslávnej identity majú aj snahy iných kresťanských spoločenstiev. Tie svojimi sociálnymi, charitatívnymi a misionárskymi aktivitami oslovujú ruského človeka. Tým stavajú pred pravoslávnu cirkev vážnu výzvu.

Rusko je veľké. Ruský občan je vyčerpaný komunizmom a neskôr anarchii podobným spôsobom spravovania spoločnosti. Je poznačený dlhodobým čečenským konfliktom, tragédiami v Beslane, neobjasnenými trestnými činmi dole ako aj na úrovni vyššieho politického manažmentu. Rusku chýba integračný prvok duchovného a intelektuálneho charakteru. Spojenie náboženského a národného princípu sa ponúka ako prijateľné riešenie a preto sa oň treba pokúsiť. 
 
Východoeurópske „náboženskoidentické“ paralely
Pri tejto príležitosti má náboženský prvok skôr funkciu identifikátora ako spoločného hodnotového menovateľa. Paralel sa ponúka niekoľko. Ernest Gellner, ktorý sa venoval štúdiu nacionalizmu a jeho motivácii uvádza vo svoje štúdii Nation and Nationalism zaujímavý príklad zo začiatku osemdesiatych rokov 20. storočia z krajín bývalej Juhoslávie. V Bosne si ex-moslimská populácia zaistila po úporných zápasoch právo identifikovať pri sčítaní ľudu samých seba ako Moslimov.  To neznamenalo, že boli stále praktizujúcimi a veriacimi moslimami. Neznamenalo to ani to, že by sa chceli identifikovať ako národnosť totožná s inou skupinou obyvateľstva vtedajšej Juhoslávie, ktorí boli tiež moslimovia t.j. kosovskými Albáncami. Hovorili srbochorvátčinou a hlásili sa k svojmu slovanskému pôvodu a moslimskému kultúrnemu dedičstvu. To, čo mali na mysli bolo to, že sa nevedeli označiť za Srbov alebo Chorvátov (napriek tomu, že mali s nimi spoločný jazyk). To by znamenalo, že následne by museli byť pravoslávni alebo katolíci.

Označenie Juhoslovania im nič nehovorilo, lebo bolo príliš abstraktné. Radšej sa označili za moslimov (a konečne to mohli aj oficiálne urobiť). Znamenalo to, že sú Bosňania, Slovania, ex-moslimovia, ktorí sa považujú za jedno etnické zoskupenie aj keď sa od Srbov a Chorvátov lingvisticky neodlišovali a vieru, ktorou sa od nich kedysi líšili už zanechali.
Gellner v tejto súvislosti cituje sudcu  Wendella Holmesa, ktorý pri istej príležitosti vraj povedal, že byť džentlmenom neznamená, že musíte vedieť po latinsky a po grécky, ale že ste tieto dva jazyky už zabudli. Dnes byť moslimom v Bosne znamená, že nemusíte veriť, že neexistuje iný Boh ako ten, ktorého prorokom je Mohamed, ale že ste túto vieru stratili.
 
Ruská doktrína pravoslávia a sekulárne Rusko
Podobne sa ako veriaci, ktorí túto vieru nemajú snažia zadefinovať svoju existenciu aj ruskí vodcovia a za pomoci pravoslávia ponúkajú túto cestu zhora aj svojim poddaným. Ruská spoločnosť to je však konglomerát etnických skupín a kultúr. Je to aj konglomerát myšlienkových svetov. Možno sú obyvatelia Ruska ochotní veriť a stať sa veriacimi, no dnes ešte túto inštitucionálnu vieru nemajú. Jedno je však isté - aj pre nich sa pravoslávie stáva skôr identity markerom ako reálnym vnútorným a hodnotovým životným postojom. Aj keď k nim prehovárajú rituály a slávnostné obrady pri štátnych podujatiach sú stále častejšou súčasťou kremeľského protokolu, občan Ruskej federácie nemal ešte čas zoznámiť sa s pravoslávím. Kresťanskí misionári, ktorí sa vybrali do Ruska v druhej polovici deväťdesiatych rokov a strávili tam istý čas alebo tam ešte stále pracujú, unisono hovoria o dobrote ruského človeka. Zároveň prinášajú aj svedectvá o veľkej miere dezintegrácie rodiny, sociálnych sietí a minimálnej funkčnosti občianskych inštitúcií v celoštátnom meradle. Hovoria o alkoholizme, násilí, rôznych formách extrémizmu.

Kresťanské misijné stanice s podporou medzinárodnej charity či spoločenstiev, ktoré tam týchto misionárov poslali ponúkajú miestnym niečo nové a podnetné. Naďalej však ostávajú niečím novým s nádychom experimentu a exotiky. Rusi napriek niektorým novým kostolom, sociálnym centrám či programom vnímajú západoeurópanov, severoameričanov či kórejcov ako čosi cudzorodé a dočasné. Do tohto priestoru teraz razantne za asistencie Kremľa vstupuje pravoslávie. Proti dokumentu pravoslávnej cirkvi Ruská doktrína ostro vystúpili akademici. K akademikom – ateistom sa vraj pridali aj moslimské skupiny. Pýtajú sa prečo sa ich deti majú učiť históriu pravoslávia a nie islamu. Patriarcha Alexej II. vraj všetkým odpovedal, že školákovi sa nič zlé nestane keď bude poznať biblické učenie o začiatku sveta. Akademici v spolupráci s ostatnými konfesiami aj moslimami razantne obhajujú svetský charakter štátu, ktorým podľa ústavy Rusko stále je. Svet  bude tento vývoj zaiste musieť pozorne sledovať.

september 2007 



 
späť tlač hore
 O editorovi webu








Miroslav Kocúr, ThDr., PhD., vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského Bratislava. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a TI v Spišskom Podhradí. Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Prednášal na BISLA v Bratislave.  V novembri 2011 bol menovaný za riaditeľa VIA IURIS.  

V januári 2014  začal spolupracovať s neziskovou organizáciou LEAF pri podporných a vzdelávacích programoch pre študentov a žiakov základných a stredných škôl. 
Je autorom prekladov, odborných publikácií, článkov, reflexií pre domáce i zahraničné inštitúcie.












NETservis






Centrum pro studium demokracie a kultury










SME logo