Ešte sa pamätám ako sa kľačalo pri mriežkach...
Za nimi sa odohrávali mystériá
a ako malý chlapec som túžil vidieť čo sa pod rukami kňaza odohráva.
Z bočnej chodby bolo okno. A aj v ňom bola vsadená mreža...
Starý chrám ešte viac zostarol..
Pleseň za zažierala čoraz viac do jeho stien
ako vrásky do tvárí jeho návštevníkov.
Do zachmúrených tvárí, ktoré nevyjasnila
ani nanovo položená dlažba v presbytériu...
Choďte sa pozrieť do toho chrámu.
Je v ňom jeden kút, ktorý vám tváre vyjasní!
Jeden prázdny kamenný stol...
Bez zbytočného balastu naneseného rokmi...
Ale, ako dlho?
Je v ňom jeden kút, ktorý vám tváre vyjasní!
Jeden prázdny kamenný stol...
Bez zbytočného balastu naneseného rokmi...
Ale, ako dlho?
