Žena podriadená mužovi

V euroamerickom priestore je nemysliteľné uvažovať o spoločenských teóriách bez toho, aby sme vzali do úvahy ich kresťanské a judaistické predporozumenie. Keď známy moderátor v jednej televíznej debate s rabínom nadhodil tému židokresťanskej civilizácie ako spoločnej bázy pre dialóg, rabín reagoval vtipne a podnetne. Moderátor – kresťan - existenciu židokresťanskej civilizácia považoval za niečo samozrejmé. Rabín s úsmevom povedal, že sa mu to vidí ako dobrý nápad začať o tom uvažovať.

Spoločné témy, rôzne riešenia

Euroamerická kultúra a dnes aj stále viac globálne zosieťovaný svet majú veľa spoločných tém a východísk. Nemajú však spoločné riešenia hoci texty, z ktorých kultúrne kontexty vyrastali majú zdanlivo veľa spoločného. Tradície kresťanstva, judaizmu aj islamu majú okrem spoločných textov aj veľmi rozdielnu tisícročnú genézu vlastného vývoja, vzájomných nedorozumení, krívd a vojen. Svetlé prípady vzájomného porozumenia sú skôr výnimkami potvrdzujúcimi pravidlo. Prípady s karikaktúrami proroka Mohameda, či popieranie holokaustu sú len malou ilustráciu toho, ako je v rámci monoteizmu ťažké nájsť spoločné pohľady a riešenia tej istej témy.

Téma sociálneho napätia a spoločenskej zmeny

Toto napätie nie je však len napätím, medzi veľkými náboženstvami. Aj v rámci kresťanského sveta jestvuje značná a nateraz nezmieriteľná názorová pluralita. Lídri kresťanských spoločenstiev nenachádzajú spoločné odpovede, ktoré by efektívne prispievali k riešeniu civilizačných pohybov. Pôsobenie pápeža Jána Pavla II. je síce spájané s pádom železnej opony ako významný faktor, no sociologicky je tento moment nespracovaný. Otázny a problematický ostáva jeho postoj ku sociálnym napätiam v iných častiach sveta. V tejto súvislosti sa spomína napríklad jeho postoj voči dvom významným hnutiam, ktoré prinieslo na scénu 19. a rozvinulo 20. storočie. Ide o otázku sociálnu spojenú s teológiou oslobodenia a otázku postavenia ženy v spoločnosti.

Oslobodenie podľa Biblie

Teológia oslobodenia je komplexný fenomén. Ako teologické hnutie sa skonsolidovalo v sedemdesiatych rokoch 20. storočia. Spolu s hospodárskymi, sociálnymi a politickými danosťami latinskoamerických krajín to boli predovšetkým dve cirkevné udalosti, ktoré ho podnietili: II. vatikánsky koncil so svojou vyslovenou vôľou po aggiornamente - zdnešnení a k orientácii pastorácie Cirkvi smerom k potrebám dnešného sveta; 2. Konferencia latinsko-amerických biskupov v roku 1968 v Medelline, ktorá aplikovala učenie Koncilu na potreby Latinskej Ameriky. Toto hnutie sa rozšírilo aj v ostatných krajinách a svetadieloch (v Afrike, v Ázii, medzi farebným obyvateľstvom USA). Je ťažké povedať, či jestvuje “jedna” teológia oslobodenia. Takisto je ťažké adekvátne popísať spôsob, akým číta Bibliu, a tak prehodnotiť jej prínos a hranice. V zásade ide o čítanie Biblie z vlastného spoločensko-kultúrneho a politického hľadiska a vzťahuje ju na konkrétne potreby ľudí. Po páde komunizmu ako keby sa skončili celosvetové diskusie o hodnotách slobody a ľudských práv. Globalizácia a konzumizmus ostali jedinými univerzálnymi témami. Chudoba tretieho sveta, medzinárodný terorizmus a konfrontácia západnej civilizácie s populačne dynamickými krajinami moslimského sveta a ani téza o všeobecnej kríze hodnôt zatiaľ nie sú témami, ktoré by zaujímali relevantnú časť svetovej verejnosti. Zhoda panuje azda pri pohľade na izolované problémy, nie však na situáciu sveta ako miesta stretnutia kultúr.

Sociálna politika, hospodárska politika a globalizácia sú veľkými témami. Skrývajú sa však za nimi témy, ktoré v cirkvách vyvolávajú často protichodné prúdenia a stanoviská.

Odpoveď na dohľad? Zatiaľ nie

Teológia oslobodenia hľadá také porozumenie biblického textu, ktoré vyrastá zo životnej situácie ľudí v tej ktorej krajine a sociálnom kontexte. Tento, keďže žije pod útlakom, musí mať možnosť nájsť v Biblii podnety na riešenia, ktorý podporia jeho zápasy a nádeje. Konkrétna realita sa nedá ignorovať. Tak vzniká autentické angažované postoje kresťanov. V takomto chápaní sa Biblia mení na dynamický faktor integrálneho oslobodenia.

Feminizmus a Biblia

Feministická teória výkladu Biblie vznikla koncom 19. storočia v USA, v spoločensko-kultúrnom kontexte boja za práva žien spolu s výborom pre revíziu Biblie, ktorý vydal vo dvoch zväzkoch “The Women´s Bible” (New York 1885, 1898). Od sedemdesiatych rokov 20. storočia, v dôsledku ženského oslobodzovacieho hnutia, sa objavil tento prúd a zaznamenal predovšetkým v Severnej Amerike ohromný rozvoj. Aby sme boli presnejší, musíme rozoznávať rozličné feministické výklady Biblie, pretože prístup, ktorý používajú je veľmi rozdielny. Jej jednota vyplýva zo spoločnej témy, ktorou je žena, a zo zámeru, ktorý sleduje. Tým je oslobodenie ženy a získanie takých istých práv, ako majú muži.

Snaží sa dostať na svetlo to, čo je povedané v Biblii v prospech žien a ich práv.

Sakrálne texty a ženy

Týmto spôsobom sa pokúša odhaliť postavenie a úlohu kresťanskej ženy počas Ježišovho života a v prvých kresťanských komunitách. V tomto čase dochádzalo pravdepodobne ku zrovnoprávneniu pohlaví. Avšak táto situácia z väčšej časti bola potom v spisoch Nového zákona potlačená, a tak patriarchát a androcentrizmus vždy viac získaval prevahu. Bolo to však do značnej miery podmienené skôr dobovým kontextom Blízkeho východu ako samotnými textami a ich normatívnymi snahami. Feministická teológia používala bežné metódy výkladu Biblie. Zvlášť si všímala historicko-kritické prístupy k Biblii a jej dejinám.

Ako číta Bibliu moderná žena

Prvým kritériom, ktoré si vybralo ženské oslobodzovacie hnutie, je feministické kritérium a pohybuje sa v línii všeobecného hnutia teológie oslobodenia. Ide v zásade o oslobodenie a zrovnoprávnenie ženy v cirkvi a v spoločnosti. Používa známu metódu podozrievania: keďže dejiny sú pravidelne písané iba víťazmi - mužmi, možno sa k pravde dopracovať len tak, že sa nespolieha jednoducho iba na texty, ale hľadá v nich aj náznaky, ktoré umožňujú odhaliť niečo celkom iné. Druhé kritérium sa opiera o výskum spoločnosti v čase keď Biblia vznikala - teda jej spoločenských vrstiev a postavenia ženy.

Kresťanstvo a žena

Ohľadom novozákonných textov nie je posledným cieľom výskumu koncepcia ženy, ktorá je vyjadrená v Novom zákone, ale historická rekonštrukcia dvoch rozličných situácií ženy v 1. storočí: zvyčajná v židov-kom a v grécko-rímskom svete a potom tvorivo nová, ktorá nastala počas Ježišovho pôsobenia a v pavlovských cirkvách, kde všetci, muži i ženy, vytvorili spoločenstvo učeníkov, v ktorom si boli “všetci rovní”. V tomto ohľade sa často cituje List apoštola Pavla Galaťanom v tretej kapitole o zrušení rozdielov medzi mužom a ženou.Objektívnym cieľom je odhaliť zabudnutú úlohu, akú hrala žena v ranej cirkvi a zhodnotiť ju pre prítomnosť.

Prínosy kresťanského feminizmu

Od nástupu feminizmu sa ženy aktívnejšie podieľajú na spravovaní kresťanských komunít v niektorých spoločenstvách aj v pozíciách, ktoré boli rezervované len mužom. Často sa im podarilo lepšie ako mužom pochopiť prítomnosť, význam a úlohu ženy v Biblii, v dejinách kresťanských počiatkov a v cirkvi. Moderný kultúrny horizont, ktorý venuje dôstojnosti a úlohe ženy v spoločnosti a v cirkvi viac pozornosti podnecuje aj u autorít k tomu, aby biblickému textu kládli nové otázky. To vytvára príležitosti pre nové objavy. Ženská citlivosť nachádza a upravuje isté zaužívané spôsoby vysvetľovania, ktoré sú tendenčné, a tak smerujú k ospravedlňovaniu nadvlády muža nad ženou. Čo sa týka Starého zákona, rôzne štúdie sa usilovali o lepšie porozumenie obrazu Boha. Boh Biblie nie je projekciou patriarchálnej mentality. On je otec; on je však aj Boh nehy a materinskej lásky.

Problém moci a jej inštitucionálna podoba

Feministické výklady Biblie nastoľujú často problém moci v Cirkvi. Táto otázka je jednoznačne predmetom diskusií a názorových rozdielov. V tejto problematike môže byť feministické hnutie podľa cirkví osožné len do tej miery, do akej sama nepodľahne neduhu, ktorý odsudzuje. Nemá vraj strácať zo zreteľa učenie evanjelia o moci ako o službe, učenie, ktoré Ježiš adresoval všetkým svojim učeníkom, mužom i ženám. Faktom je, že po slovách ocenenia sa na praktickej úrovni ženám prisudzujú skôr tradičné úlohy. Kým mnohé spoločenské procesy usmerňujú v médiách, kultúre či svetovej politike mnohé skvelé predstaviteľky ženského rodu, v kresťanstve prevládajú usilovné a pokorné ženy - popolušky.

Riešenie

Radikálna forma feminizmu aj teológie oslobodenia úplne zamieta autoritu Biblie tým, že tvrdí, že Biblia je produktom mužov so zámerom potvrdiť nadvládu muža nad ženou (androcetrizmus). Umiernenejšie formy teológie oslobodenia a feministického výkladu prijímajú Bibliu ako prorockú knihu. Prijímajú ju v tej miere, v akej sa stavia na stranu slabých, a teda aj žien. Východiskovým bodom tohto prúdu je historická, sociálna , hospodárska, politická a kultúrna skutočnosť. Najhlbším otroctvom, ktoré si podriaďuje človeka v jadre jeho osobnosti je však jeho egoizmus a násilie. Preto prvoradé oslobodenie, na ktoré sa vzťahuje každé iné oslobodenie, je oslobodenie od egoizmu a amorálnosti. Toto oslobodnie od predsudkov však nepredpokladá len zmenu politických či sociálnych pomerov. Až vnútorne oslobodený človek prináša do spoločnosti zmenu a oslobodenie zvnútra. Takáto zmena je trvalejšia a plodnejšia.

späť

tlač

hore

O editorovi webu

Miroslav Kocúr, ThDr., PhD., vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského Bratislava. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a TI v Spišskom Podhradí. Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Prednášal na BISLA v Bratislave. V novembri 2011 bol menovaný za riaditeľa VIA IURIS.

V januári 2014 začal spolupracovať s neziskovou organizáciou LEAF pri podporných a vzdelávacích programoch pre študentov a žiakov základných a stredných škôl. Je autorom prekladov, odborných publikácií, článkov, reflexií pre domáce i zahraničné inštitúcie.

Centrum pro studium demokracie a kultury

Kontakt