Sexualita nie je len o sexe
Sexuálna výchova bola v tradičných európskych spoločnostiach horúcim zemiakom. Pohadzovala si ho škola a rodina. Dôležitú úlohu lobbyistu mali náboženské združenia a cirkvi. Napríklad v nemeckej kultúrnej oblasti bola pruským ministerstvom školstva zavedená sexuálna výchova do všetkých škôl okolo roku 1900. Rozhodujúcim v tomto smere boli aktívne kroky socialistického ľudovo-vzdelávacieho hnutia (Volksbildugsbewegung) vedeného Maxom Hodannom. Jeho úsilie o osvetu v oblasti sexuálnej výchovy bolo odmietnuté. Bol to však dôležitý impulz.
Bolo to vlastne ešte stále len doznievanie osvieteneckej tsunami, kedy štát a cirkev viedli spor v mnohých oblastiach. Jednou z nich bola aj otázka vznesená meštiackou spoločnosťou ohľadom sexuálnej výchovy. V týchto debatách sa v cirkevnom prostredí naprieč konfesiami udomácnil názor, ktorý odmietol vývoj, ktorý by smeroval k tomu, že by sa školy stali miestom sexuálnej výchovy.
O sexualite len za zamknutými dverami
Témy týkajúce sa sexuality mali ostať vo výhradnej právomoci rodinnej výchovy a v kompetencii rodičov. Popri biologických informáciách ide z kresťanského hľadiska aj o osobnostnú a mravnú dimenziu sexuality. Postoje spojené s ľudskou sexualitou , ktoré prispievajú k sebauvedomeniu sú v najvlastnejšom slova zmysle interdisciplinárnymi a presahujú biológiu, spoločenské vedy či náboženskú výchovu. Základným posolstvom informácií v tomto smere je ich komplexnosť. Majú prispieť nielen k informovaniu ale aj k formácii hodnotových postojov dospievajúceho človeka. V tomto smere komplexnej výchovy sa to, čo sa dotýka ľudskej sexuality, dotýka budovania osobnosti človeka ako takej.
Ideologický problém
Nie je jednoduché uspokojiť v tejto oblasti nároky ľudí, ktorí žijú v dnešnej interkulturálnej spoločnosti. Zvlášť je to náročné v situácii, kde problematika sexuálnej výchovy naráža na ideologické obmedzenia ľavého či pravého svetonázorového spektra. Predstavenie informácií týkajúcich sa sexuality len na úrovni odovzdania najlepšieho know-how je postavené na presvedčení, že informácie samé o sebe ponúkajú dostatok výchovného potenciálu. Odovzdaním návodu na použitie osobnostno-psychologického potenciálu sa dospievajúci chlapci a dievčatá považujú za vyzbrojených na používanie všetkého, čo s touto oblasťou súvisí. Spoločenský kontext a medziľudská rovina komunikácie sa v tomto podaní dostáva do roviny, v ktorej sa považuje za nespochybniteľný predpoklad a posúva sa niekedy až na úroveň jednoduchej biologickej potreby či práva moderného mladého človeka na život podľa vlastných preferencií. Prvá láska, prvé skúsenosti s antikoncepciou, prvé tehotenstvo, promiskuita a trvalé vzťahy sa tak stávajú takmer základným ľudskám právom. Skúsenosti modernej pedagogiky sú však bohaté na príklady ktoré ukazujú, že biologický a psychologický vývoj mladého človeka je dnes v dramatickej nerovnováhe. Mladý človek celkom dobre nevie posúdiť vhodnosť všetkých informácií a faktov, s ktorými sa stretáva. Do rúk sa mu dostávajú obrazne aj doslovne nabité zbrane. Tieto zbrane nie sú konvenčnými zbraňami, ktoré jednoznačne identifikuje ako nebezpečné a život ohrozujúce predmety. Preto sú nebezpečné, vybuchujú v jeho rukách a spôsobujú nenapraviteľné škody. Problematika školského násilia je len sprievodným javom tendencie, kedy podnety dnešnej spoločnosti spôsobujú vo vedomí študentov dezorientované reakcie smerujúce až k sebazničeniu. Kriminalita spojená so sexualitou v tomto smere spôsobuje porovnateľné ak nie vačšie škody. Sexuálne škandály v školskom prostredí, vo výchovno-vzdelávacích inštitúciách – nevynímajúci cirkevné – či v tzv. prostredí elektronickej kriminality ukazujú, že medzi obeťami sú predovšetkým maloletí. Žeby boli neinformovaní? Práve naopak. Zápasia skôr s neschopnosťou tieto informácie zodpovedne spracovať.
Tabu a jeho ovocie
Tabuizácia sexuality na druhej strane predstavuje postoj, ktorý zmrazil na úrovni spoločenskej diskusie problematiku týkajúcu sa sexuálnych a reprodukčných tém. Tieto témy ostali marginalizované v školskej aj rodinnej výchove. Boli prenechané intuícii. Spoľahlivé fungovanie inštinktov ostalo hlavným poslom informácií, ktoré súviseli so sexualitou. Predovšetkým v tradične religióznom prostredí sa téma sexuality považovala za niečo, čo do rodinného ani školského diskurzu nepatrí. Tendencia položiť akcenty na výchovu k partnerským vzťahom a otvoriť aj témy súvisiace s emocionálnym prežívaním vlastných sexuálnych postojov je v poslednom desaťročí zreteľnejšia aj v tradičných spoločnostiach. Jestvuje tu však veľa priestoru pre otvorenejšie diskusie aj prístupy. Prevláda mentorovanie a moralizovanie. Deje sa tak na úkor napríklad peer to peer diskusií či iných metód kladúcich väčší dôraz na interaktivitu či workshopy a moderované diskusie. Aj keď to znie paradoxne ukazuje sa, že hlavnou cieľovou skupinou sexuálnej výchovy ostávajú v tejto fáze stále skôr dospelí ako dospievajúci. Práve im je potrebné odovzdať informáciu o potrebe odtabuizovania tejto problematiky a poskytnúť im podporu ako v emocionálne bezpečnom prostredí rodiny nájsť dosť odvahy a ten správny spôsob na zodpovedné a otvorené ovzdušie diskusie na tieto témy. Potom príde rad aj na školu. Tá ponúkne možnosť umiestnenie celej problematiky do širšieho kontextu spoločenských a kultúrnych súvislostí.
Rodičia ako problém?
Dlhodobo sa ukazuje, že práve z prostredia dospelých sa dostáva k dospievajúcim najčastejšie informácia o nevhodnosti tém súvisiacich so sexualitou. Sú predstavované ako niečo, čo je spojené s mravne nevhodným a škodlivým obsahom na úrovni emocionálneho ale aj telesného prežívania. Verejné diskusie na témy spojené so sexualitou, ktoré vďaka internetu a ostatným moderným médiám majú však oveľa nižšiu vekovú hranicu ako tomu bolo pred dvoma desaťročiami. Témy predmanželských sexuálnych vzťahov, homosexuality, moderných chorôb prenášaných pohlavným stykom (STD) či explicitných debát na témy spojené so sexualitou a jej praktickou stránkou sa stali ešte dostupnejšími ako kedykoľvek predtým. Cirkevné direktívy v tejto oblasti narážajú na odborne a informačne veľmi silných partnerov v dialógu v podobe rôznych občiansky iniciatív, mediálnych kampaní či rôznych foriem populárnej masovej kultúry. Otázky sú stále komplexnejšie. Argumentácia si vyžaduje primeranú kultúrnu aj psycho-sociálnu úroveň.
Dialóg partnerov – koniec súperenia
Odôvodnenie ľudského konania a usmernenie k želateľnému správaniu musí stáť pevne v realite a jej poznaní. Odtabuizovanie tejto oblasti môže ponúknuť nové príležitosti pre novú kvalitu dialógu na rôzne aspekty v tejto oblasti. Sexuálne či reprodukčné zdravie nie je len otázkou obchodnej stratégie a vlastného ideologického presvedčenia. Ukazuje sa, že nábožensky motivované tradičné spoločnosti si musia lepšie osvojiť pohľad na tzv. prirodzený vývoj v tejto oblasti. Práve tam sa pohľad na niektoré bioetické aspekty antikoncepcie, medicínsky indikovaných potratov či hormonálnych substancií ovplyvňujúcich ovulačný proces musí nevyhnutne posunúť a musí byť zbavený čiernobielosti. Téma sexuality ako sa ukazuje je témou interdisciplinárnou. V praktickom živote si jej spracovanie vyžaduje spoluprácu ľudí aktívnych v sociálnej, medicínskej aj pedagogicko-výchovnej oblasti. Bolo by nanajvýš užitočné keby sa táto interdisciplinarita prejavila práve pri nových dlhodobých projektoch v tejto oblasti. Morálnym a náboženským autoritám inak ostane len úloha štatistov. Človek si bude musieť so svojim životom poradiť aj bez nich. Že sa pri tomto rozhodovaní môže aj pomýliť je však zdravšie ako pokračujúce traumatizovanie spoločnosti dobe neprimeranými a od reality vzdialenými moralizujúcimi usmerneniami. Zvlášť keď pri pohľade do vlastných radov niet veľa dôvodov na pocit nadradenosti.
euroDomino 16/2008
euroDomino 16/2008
text © Miro Kocúr
Fine Art Photos © Tibor Javor
 späť |
 tlač |
 hore |
O editorovi webu
Miroslav Kocúr, ThDr., PhD., vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského Bratislava. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a TI v Spišskom Podhradí. Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Prednášal na BISLA v Bratislave. V novembri 2011 bol menovaný za riaditeľa VIA IURIS.
V januári 2014 začal spolupracovať s neziskovou organizáciou LEAF pri podporných a vzdelávacích programoch pre študentov a žiakov základných a stredných škôl. Je autorom prekladov, odborných publikácií, článkov, reflexií pre domáce i zahraničné inštitúcie.
Miroslav Kocúr, ThDr., PhD., vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského Bratislava. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a TI v Spišskom Podhradí. Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Prednášal na BISLA v Bratislave. V novembri 2011 bol menovaný za riaditeľa VIA IURIS.
V januári 2014 začal spolupracovať s neziskovou organizáciou LEAF pri podporných a vzdelávacích programoch pre študentov a žiakov základných a stredných škôl. Je autorom prekladov, odborných publikácií, článkov, reflexií pre domáce i zahraničné inštitúcie.
Centrum pro studium demokracie a kultury
