Boh, Záchranca a Vykupiteľ


Príliš málo sa dnes pri bežnej katechéze dbá na to, že Boh sa dal patriarchom a prorokom spoznať a svedčil o sebe v prvom rade ako “Záchranca”. Tým sa jednoznačne odlišuje biblický pojem Boha od filozofických myšlienok o Bohu. Jahve prichádza ľuďom so záchranou na pomoc v situáciách nešťastia a nenecháva ich odkázaných samých na seba: “Tu Pán povedal: ‘Videl som utrpenie ľudu svojho v Egypte a začul som jeho hlasitú žalobu na pracovných dozorcov. Viem o jeho utrpení. Preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil z moci Egypťanov a vyviedol ho z tej krajiny   do zeme krásne a priestrannej, do zeme oplývajúcej mliekom a medom...’ “ (Ex 3, 7n). 

Zhrnutím toho je aj verš žalmu: “Boh náš je Boh záchrany a zo smrti dá Pán Boh vyviaznuť” (Ž 68, 21). Apoštolské vyznanie viery to síce výslovne nevyjadruje, ale predpokladá to, napr. pri bližšom určení Boha ako Otca a vo výpovediach o Ježišovi Kristovi. 
Za veľký (typický) spásny Boží čin, ktorý slúži ako príklad pre ostatné prípady, keď Boh preukazuje pomoc, sa v Starom zákone považuje oslobodenie izraelského národa, vystaveného zániku, z Egypta. Jeho opis v Biblii nie je podaním správy v zmysle moderného písania dejín, ale je to zvestovanie vo forme príbehov, piesní a liturgických prednesov (Ex 12-15), ktoré je určené pre kult. To všetko ovenčuje celú udalosť a svojou poetickou stavbou osvetľuje hlboký význam rozprávaného. K tomu patrí aj to, že Boh Jakubových potomkov (z historického pohľadu asi sotva všetkých) nielen oslobodil z otroctva, ktoré im ohrozovalo život, ale tým ich aj získal – podľa modelu výkupného (vykúpenie) – za svoj vlastný ľud. 

Preto hovorí k ľudu prostredníctvom Mojžiša: “Vy sami ste videli, ako som nakladal s Egypťanmi, ako som vás niesol na orlích krídlach a priviedol sem k sebe. Ak teraz budete poslúchať môj hlas a ak zachováte moju zmluvu, tak budete mi medzi všetkými národmi zvláštnym majetkom – veď mne patrí celá zem –a budete mi kráľovským kňazstvom a svätým národom! Toto sú slová, ktoré máš predniesť Izraelitom “(Ex 19, 4-6).  

V židovskej liturgii je táto záchrana z otroctva a odsúdenia na smrť, chápaná ako “vykúpenie”, súčasne aj predobrazom (typus) “záchrany” a vykúpenia všetkých ľudí na konci čias. V tomto chápaní Božieho oslobodzujúceho pôsobenia, ktoré predpokladalo poblúdenie a potrebu vykúpenia všetkých ľudí, došlo až neskôr, pri premýšľaní kresťanov o plnom zmysle Kristovho spásneho diela, k pochopeniu jeho plného, hlbokého rozmeru: ako oslobodenia zo všetkého strachu, ako záchrany zo zamotania sa do hriechu a z večnej smrti. Až pri tom prišli kresťania na vznešený cieľ “vykúpenia”: účasť na Božom živote a na jeho vznešenosti.
 
(pokračovanie)

Jacob Kremer - Franz König:  Jetzt die Wahrheit Leben 
© translation Miro Kocúr

© Copyright   www.aomega.sk   ♦   2023   ♦   aomega@aomega.sk