Napríklad pripúšťam, že nepoznám všetkých otcov detí, ktoré chodia do škôlky s našou dcérou. Ak by som však od niektorého z nich niekedy v minulosti kúpil niečo v hodnote okolo štyristo tisíc euro zrejme by som si to chvíľu pamätal. Zvlášť ak by medzi nami ostali aj iné prepojenia a jeden z mojich najbližších spolupracovníkov by býval v byte, ktorý by bol vlastníctvom toho istého človeka.
Ak by som pritom naďalej tvrdil, že toho človeka nepoznám, vyznievalo by to veľmi čudne. Jasné, že štyristotisíc nemusí byť pre niekoho, kto disponuje veľkými sumami obnos, ktorý by si mal niekoľko rokov pamätať. Len sa tomu ťažko verí. Veď predsa je to celkom dosť. Prerátajte si koľko by ste museli pracovať aby ste toľko zarobili a mali túto sumu doma v kredenci.
Alebo keď známy futbalista v situácii, ktorá je naozaj komplikovaná, čo potvrdí každý, kto sa už raz viezol na aute, zrazu popiera, že nešoféroval. V aute cestovalo jedenásť pasažierov no po dychovej skúške dochádza k takému zmätku, že policajná hliadka stratí prehľad o tom, kto sedel za volantom. Však je úplne jasné, že dychová skúška sa týka v prvom rade cestujúcich v batožinovom priestore športového vozidla. Nikto nepochybuje, že za volantom musel sedieť práve ten, ktorý bol vyzvaný k dychovej skúške, lebo tak si to pamätáme my všetci, ktorí riadime motorové vozidlo. Hliadka začína komunikovať s vodičom. No čo robiť, ak radový policajt stratí prehľad a kontrolu nad situáciou, ako pokračovať. Z vodiča sa vyvinie solventný futbalový reprezentant a všetko je zrazu inak.
Na scénu nastúpi dobre zaplatený advokát, ktorý povie ako to bolo, lebo toto jeho presvedčenie je súčasťou ceny jeho kontraktu. Svedkovia, ktorých bolo plné auto sa zrazu dostávajú do presily a úradné orgány štátu nevládzu obhájiť pravdu. Svedectvo sa dostane do novej roviny demokratizácie – viac svedkov, viac pravdy. Svedčia tak, že prekonajú svedectvo policajného úradného záznamu a pre-svedčia či prevážia mienku policajtov, ktorí boli predsa len dvaja a nemôžu vedieť ako to bolo.
Miera zvrátenosti spoločenského diskurzu sa dostáva takto na novú úroveň. Odkedy sa hlas podobný hlasu dnešného pána premiéra priznal k tomu, že zohnal milióny vlastnou hlavou a následne farbu toho hlasu pripísal niekomu inému sa váha hlasu a svedectva verejného činiteľa veľmi relativizovala.
Nejedna nezisková organizácia môže závidieť tento úspešný fundraising, ktorý zmenil rozbiehajúcu sa sociálno-demokratickú stranu na hospodársky zázrak samoudržateľnosti. Ako to vlastne bolo? Čo je pravda?
Hovoriť pravdu a ctiť si ju je mimoriadne dôležité pre zdravie spoločnosti. Verejne známe osobnosti formujú svojimi príkladmi a postojmi vnímanie hodnôt, ktoré sa snažíme tradične chrániť a odovzdávať z generácie na generáciu.
Otázka vernosti pravde je totiž takpovediac v rovine vernosti morálnemu princípu, ktorý je večný. Klamstvo a nepravda je základom sociálnej zvrátenosti a stojí na pozadí sociálnej aj akejkoľvek inej nespravodlivosti. Ak Biblia začína rozprávaním o tom, ako Slovo tvorilo tento svet a všetko v ňom, tak slovo, ktoré nemá cenu a nedá sa naň spoľahnúť je spoľahlivým nástrojom deštrukcie a ničenia toho najvzácnejšieho, čo máme.
Ak tí, čo majú taký významný vplyv na to, ako sa zaobchádza s pravdou, očividne nehovoria pravdu alebo ju aktívne zahmlievajú a prekrúcajú je to alarmujúce. Nielen kvôli principiálnej úcte k pravde ale aj kvôli tomu, ako lož postupne deformuje naše vedomie a vnímanie sveta okolo nás a nás v ňom. Nehovoriac o tom, že rozprávky, v ktorých pravda a dobro víťazia, sa postupne stávajú anachronické. Čo so svetom, v ktorom negatívni hrdinovia vyhrajú vždy ak majú moc a dostatok peňazí, aby si pravdu a jej obmeny mohli kúpiť alebo „pre-svedčiť“ pravdu klamstvom?
Písané pre časopis DIALOG 10/2016