O tom, že život nie je čiernobiely...

kocur.blog.sme.sk
Fine Art Photos © Tibor Javor
 

Úvod  > Dialóg  >  Odvaha byť (cirkvou)

Odvaha byť (cirkvou)

Slabosť a sila zvlášť vystupuje do popredia v čase konfrontácie. Silné slová sa od ľudí, ktorí majú moc čakajú. Nečakajú sa však od človeka, ktorý nemá žiadnu moc. Moc, za ktorou by stála inštitúcia, polícia, armáda, justícia, ochrankári.
 
Skandované zvolanie: „Máme holé ruce!“ z Novembra 1989 máme v pamäti ako odkaz bezbranných študentov na Národní třídě. Oproti nim stáli kordóny ozbrojených jednotiek vojsk ministerstva vnútra, ktoré ešte v prvej fáze siahli po brutálnom násilí, avšak potom sa postupne zo scény tejto spoločnosti stiahli. Ťažko si vieme predstaviť, že by policajti raz ukazovali svojim deťom s hrdosťou svoje fotografie, na ktorých sú zachytení s plexisklovými štítmi a bielymi prilbami ako mlátia študentov, ktorí majú holé ruky. Študenti, ktorí sa im dívali do očí, môžu byť na zábery a momentky z tých čias hrdí.
 
Ak sa na konci novembra do slovenskej verejnosti dostal príbeh bývalej zamestnankyne Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, ožil pred očami ten novembrový  obraz, kedy sa neohrozená moc najskôr vyhrážala a smiala naivným študentským nárokom. To obdobie bolo pre študentov obdobím neistoty, ktoré sa však menilo postupne do tej miery, že zadrôtovaná republika sa stala štartovacou plochou pre cestu na zahraničné univerzity.
 
Slovensko dnes žiaľ ešte stále nevie nasýtiť hlad mladých študentiek a študentov po poznaní a po nových obzoroch. Mladí študenti sa preto vyberajú do sveta, aby sa na tých najlepších školách pripravili na to, čo ich v živote čaká. A vracajú sa domov. Tu okrem toho, že najlepšie školy sa nerozvíjajú tempom, aké by sme radi videli, vyrástlo niekoľko desiatok vysokoškolských a univerzitne sa tváriacich škôl, ktoré vzbudzujú zdanie akademických inštitúcií, avšak produkujú len množstvo absolventov, ktorí by sa nikdy k vysokoškolskému diplomu nedostalo.
 
Bez skutočného poznania potrieb slovenského trhu práce produkujú ľudí s kvalifikáciou, kedy samotní študenti denného či diaľkového štúdia otvorene priznávajú, že nikdy nebudú pracovať ako sociálni pracovníci či pedagógovia, ale robia to len kvôli diplomu, aby raz mohli pracovať ako štátni úradníci... V tejto konkurencii sa príbeh absolventky zahraničnej univerzity, ktorá sa nevie zmieriť s pomermi na pracovisku ministerstva, trápi sa a váha ako ďalej až sa napokon rozhodne okrem toho, že odíde zo zaujímavej pozície, svoju skúsenosť aj zverejniť, ukazuje ako nepochopiteľný amaterizmus a naivita neskúsenej idealistky.
 
Možno nevnímate tú súvislosť, ale práve očakávania náhlej zmeny a oslobodenia sú spojené s Vianocami a obdobím, ktoré mu predchádza v dejinách aj v liturgickom kalendári. Mesiáš mal byť niekto rozhodný a mocný. Niekto kto viditeľne bude triumfovať nad svetom a nad tými, ktorí zabíjajú vieru v lepší svet.
 
Betlehemský scenár je v tejto perspektíve len nepodarenou skúšobnou verziou. Malé dieťa putujúcich rodičov, ktorí sa pre istotu ani nevrátia z Betlehema do Galileje, lebo napriek ich jednoduchému pôvodu sa s nimi chce Herodes vysporiadať kvalitnou intrigou, na konci ktorej bude likvidácia potenciálneho konkurenta. Konfrontácia Herodesovej moci a Ježišovej bezmocnosti sa odohrala už vtedy, aby sa takto stala paradigmou mesiášskeho oslobodenia hlboko v tyle nepriateľského frontu.
 
Oslík doviezol Jozefa a Máriu do Betlehema. Na oslíkovi sa títo migranti dostávajú už v trojici do Egypta. Aj Ježiš takto prejde cestu Izraela z Egypta až do zasľúbenej zeme a ukáže, že oslobodenie má svoje neviditeľné osnovy v srdci každého človeka.
 
Je na nás, či nájdeme v sebe túto odvahu byť ľuďmi nádeje, viery a lásky. Voči zbabelej presile paranoických mocnárov stojí 2000 ročná komunita, ktorá má odvahu a silu byť presvedčivou komunitou , ktorej meno nesie v sebe odkaz na Ježiša, ktorý sa stal Kristom. Želajme si túto odvahu byť takouto cirkvou aj keď sa nám pričasto v poslednom období zdá, že naše ruky sú holé a moc zviera v rukách niekto iný.

(písané pre Dialóg 12/2016)
späť tlač hore
 O editorovi webu








Miroslav Kocúr, ThDr., PhD., vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského Bratislava. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a TI v Spišskom Podhradí. Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Prednášal na BISLA v Bratislave.  V novembri 2011 bol menovaný za riaditeľa VIA IURIS.  

V januári 2014  začal spolupracovať s neziskovou organizáciou LEAF pri podporných a vzdelávacích programoch pre študentov a žiakov základných a stredných škôl. 
Je autorom prekladov, odborných publikácií, článkov, reflexií pre domáce i zahraničné inštitúcie.












NETservis






Centrum pro studium demokracie a kultury










SME logo