O tom, že život nie je čiernobiely...

kocur.blog.sme.sk
Fine Art Photos © Tibor Javor
 

Úvod  > Dialóg  >  Óda na radosť

Óda na radosť

Pozornosť Európy sa obracia po výsledkoch hlasovania o Brexite stále na veľké demokratické hlasovania. Výsledok prezidentských volieb v Spojených štátoch a teatrálne gestá nového amerického prezidenta však zaskočili aj tých, ktorí ho očakávali. Nekultúrnosť a teatrálne vystupovanie Donalda Trumpa neponúka ani istotu ani upokojenie toho, na čo čakali aj jeho voliči.  Na analýzy je vraj však ešte priskoro, preto ich môžeme na chvíľu oddialiť.

Môžeme sa však na chvíľu pozastaviť pri tom, ako novozvolený francúzsky prezident Emmanuel Macron kráčal krátko po ohlásení neoficiálnych výsledkov volieb za zvuku Beethovenovej Ódy na radosť na improvizované pódium pred parížskym chrámom kultúry, kultúrnosti a civilizácie – pred Louvrom.
 
Jeho slová o tom, že rešpektuje ľudí, ktorí sa vedeli stotožniť s hnevom a nenávistným tónom kampane svojej protivníčky v druhom kole prezidentských volieb prekvapili jeho stúpencov. Poprosil ich aby nepískali a povedal, že bude robiť všetko pre to, aby sa po rokoch jeho pôsobenia v úrade prezidenta príčiny tohto hnevu z francúzskej spoločnosti stratili. Jeho programom je vybudovať spoločnosť, v ktorej majú všetci šancu a kde sa všetci hlásia k zodpovednosti za budúcnosť krajiny.
Je to program, v ktorom sa môžu nájsť všetci, ktorí sú ochotní spolupracovať. Emmanuel Macron vystupoval na pódium za zvukov hymny Európskej únie a zaskočený komentátor BBC to konštatoval v čase, kedy sa z Veľkej Británie stáva  Británia,  ktorá je rozdelená pri pohľade na svet, ktorý sa nevyhnutne stáva väčším a komplexnejším.
 
Tento svet je prepojený a spolupráca s ľuďmi okolo nás nie je len možnosťou. Je to imperatív komunít, ktoré chcú mať budúcnosť a solidaritu nevnímajú len ako možnosť ale ako povinnosť.  To nejde bez povedomia o spolupráci a vzájomnej prepojenosti. Sloboda, rovnosť a vzájomnosť sa môžu stať novou cestou a výzvou.  Nový pokus o ozdravenie dnešnej spoločnosti sa nedá realizovať bez úcty k slobode ale aj vo vzájomnej zodpovednosti.
 
Povinnosť spolupráce a vzájomnej podpory ako aj prežívania širokej a pestrej komunity dnes otvorene uvažujúci ľudia nepotrebujú zaobaliť do náboženského jazyka. Ak by mali kresťania úctu k Božiemu menu a prestali by strašiť apokalyptickými víziami strachu z toho, čo nás čaká, hovorili by niečo podobné.
 
Bez privilégií a bez nenávisti  by sme sa mali pokúsiť nájsť našu spoločnú zodpovednosť pred pravidlami aj ich Pôvodcom. Egoizmus v osobnom živote aj na spoločenskej úrovni vedie len k rozpadu a bolesti. A aj k vojnám, ktoré sa starému kontinentu vyhýbali posledné desaťročia predovšetkým vďaka prezieravosti a spolupráci zodpovedných správcov verejných vecí európskych mocností. Želajme si spoločne, aby sa im to podarilo. A ak sa to, dá podporme svojim slovom aj praktickými postojmi tento konštruktívny projekt európskej budúcnosti.
 
Nadišiel čas pochopiť, že snaha o zmierenie, vzájomný rešpekt, spolupráca a sociálna solidarita sú v tom najlepšom zmysle slova plodmi, ktoré rastú na dobrých stromoch a sú naplno zmieriteľné s kresťanským životným štýlom a presvedčením. Život v pravde a podľa hlbokého morálneho presvedčenia vo vlastnom svedomí presahujú kultúry a civilizačné hranice. 

A čo sa týka viery, je to asi tak, že ľudia buď veria v Najvyššieho alebo svoju vieru musia vystužovať strachom a náboženskou ideológiou plnou neistoty a nenávisti. Spolupráca je viac ako konfrontácia. Vzájomný rešpekt a úcta nás dovedú bližšie k lepšej budúcnosti ako nenávisť, zloba a múry okolo nášho egoizmu. A to je dôvod na to, aby sme si aj my pustili z času na čas Ódu na radosť.
 
Písané pre Dialóg 5/2017 
 
späť tlač hore
 O editorovi webu








Miroslav Kocúr, ThDr., PhD., vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského Bratislava. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a TI v Spišskom Podhradí. Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Prednášal na BISLA v Bratislave.  V novembri 2011 bol menovaný za riaditeľa VIA IURIS.  

V januári 2014  začal spolupracovať s neziskovou organizáciou LEAF pri podporných a vzdelávacích programoch pre študentov a žiakov základných a stredných škôl. 
Je autorom prekladov, odborných publikácií, článkov, reflexií pre domáce i zahraničné inštitúcie.












NETservis






Centrum pro studium demokracie a kultury










SME logo