Koho voliť?


Nie je správne hovoriť, koho voliť. Texty na túto tému sú skôr nepodarené ako inšpirujúce. Aj tak však stojí za to zamyslieť sa nad tým, podľa akých kritérií si máme ako kresťania vyberať svojich verejných zástupcov.

Panuje totiž nie nerozšírený názor, že dnes niet koho voliť, pretože všetci sú rovnakí. Vyvracaním tohto názoru sa nebudem zaoberať, pretože sa vyvrátiť nedá. S takýmto východiskom je ťažké polemizovať. Lebo ako nie sú rovnakí všetci ľudia, tak nie sú rovnaké ako spoločenstvá ani politické komunity ľudí a ich voličov. Rozdiel jednoducho vidno v prístupe k názorovo blízkym ľuďom či k názorovým oponentom.

Rozdiel medzi politickými stranami sa vynára aj na základe prístupu k základným spoločensko-etickým otázkam, k politickým väzňom, k bývalým komunistom a tajným spolupracovníkom ŠtB či k dnešným kriminálnikom a ich obetiam. A tak by sme mohli pokračovať. Politické strany teda nie sú rovnaké.

Ako pristupovať k utečencom

Ak teda postrehneme rozdiel a vnímame, že niektoré strany sú v prístupe k utečeneckej kríze konštruktívnejšie ako iné, ktoré vnímajú a komunikujú iba nebezpečenstvo cudzineckého prívalu do našej krajiny, tak by sme sa ako kresťania podľa toho mali zariadiť.

Potreba uchrániť Slovensko rasovo a národnostne čisté nie je kresťansky obhájiteľná. Zvlášť ak ľudia, ktorí prichádzajú do Európy, utekajú pred biedou, násilím, vojnou a prenasledovaním.

Ak postrehneme, že niekto vo svojom politickom programe nemá riešenie alebo aspoň návrh na riešenie súčasného stavu korupcie a neohrozeného pôsobenia ľudí, ktorých konanie vzbudzuje už viac ako len zdanie korupčného správania alebo jeho krytia svojou nečinnosťou, aj to je z kresťanského hľadiska neobhájiteľné.

Prikázania sa týkajú i politikov

Prikázanie „nepokradneš“ má na inštitucionálnej či spoločenskej rovine práve aj túto dimenziu: zodpovednosť pri spravovaní verejných zdrojov. Politici a verejní činitelia sú správcami verejného majetku, nie jeho majiteľmi.

Kto nezodpovedne spravuje verejné zdroje, ten kradne. Zvyčajne aj klame a vlastne siaha aj po majetku svojich blížnych. Neraz aj po ich manželkách či dcérach. Nuž tak. Ak zodpovedne vieme, že klientelistické praktiky verejného činiteľa alebo strany, ktorá ho nominovala, poškodzujú verejné zdravotníctvo, školstvo alebo zneužívajú postavenie vo verejných či štátnych inštitúciách aj, výhradne alebo primárne pre osobný prospech, je to dôvod na nedôveru.

Korupcia zabíja

Nemusíme dokonca mať ani skalopevnú istotu. Čítajme, počúvajme a rozhodujme sa. Máme blízkych, známych či aj rodinných príslušníkov, ktorí doplatili na to, že verejné zdroje chýbali v nemocniciach a ich nedostatok bol príčinou oneskorenej či aj neposkytnutej diagnostiky a následne aj zhoršenia ich zdravotného stavu, neposkytnutia potrebnej terapie a pomoci. Pri niektorých ochoreniach takéto skraty spôsobujú aj smrť. Napríklad neskorá diagnostika onkologických ochorení výrazne znižuje pravdepodobnosť úspešnej terapie.

Áno, klientelizmus dokonca zabíja. Priamo alebo postupne. Zanedbávaním či podceňovaním potrebnej pomoci a jej odopieraním. Klientelizmus, korupcia a nenávisť zabíjajú.

Pokrivená inšpirácia

Vzory správania, ktoré nositelia úradov a funkcií v štáte, v spoločnosti či vo verejných funkciách prezentujú, formujú verejný priestor. Nenávisť, rozširovanie strachu či predsudkov voči Rómom či migrantom, klamstvá či klientelizmus v priamom prenose – to všetko sú vzory správania, ktoré sú zdrojom inšpirácie.

Ak ľudia, ktorí ich verejne bez následkov prezentujú, budú vo verejných funkciách, budú vlastne vzormi inšpirácie pre mladú generáciu: takto sa dosahujú úspech a vplyv. Mocenské a politické špičky majú možnosť klamať, disponovať majetkom, ktorý nezodpovedá ich legálnym príjmom, životom nad pomery a okázalými gestami.

Kto chce byť úspešný a vplyvný, musí sa správať ako oni. Ak toto chcete, tak voľte týchto ľudí za svojich verejných zástupcov. Zabezpečíte, že ich naše deti budú mať dostatočne na očiach a že sa ich príbehy stanú zdrojom pokrivenej inšpirácie. A že naše deti raz budú ako oni.

Alebo si hľadajte síce nedokonalých, no predsa spolupracujúcich ľudí, ktorí možno nenapĺňajú ideálne atribúty svätcov, ale o poctivosť, spoluprácu a konštruktívne riešenie súčasných výziev vo svete a v Európe sa snažia o čosi poctivejšie. To je podľa mňa kresťanskému životnému postoju oveľa bližšie.

Písané pre časopis DIALOG 2/2016

Publikované v denníku SME



© Copyright   www.aomega.sk   ♦   2024   ♦   aomega@aomega.sk