Človek, Európan, kresťan
Ako sa postaviť k životu, ktorý je komplexný a ktorý má vždy viac alternatív ako len tú dobrú a zlú? Život jednoducho nie je čiernobiely a snaha dopracovať sa k jednoduchému riešeniu stojí pred úskalím, že táto ambícia sa nikdy nenaplní. Parlamentné voľby nastavili zrkadlo slovenskej spoločnosti a slovenskej populácii, ktorá sa väčšinovo hlási ku kresťanstvu. Dalo by sa o tom písať a uvažovať dlho. Určite by nejeden z nás má aj ambície dávať druhým dobre mienené rady koho a za akých okolností sme mali voliť aby sa do parlamentu dostali tí praví ľudia. To je však len hypotetická rovina. Vráťme sa len k trom pozorovaniam, ktoré mne ako človeku, Európanovi a kresťanovi napadli.
Ako ľudia máme ambíciu hovoriť o sebe ako o pohostinnom národe. Sme ochotní sa s druhými podeliť a prijímať ich s otvoreným srdcom a náručím. Moja stará mama dlhé roky dostávala na Vianoce balíčky z východného Slovenska. Z Dlhej nad Cirochou jej posielala orechy a fazuľu teta, ktorá v čase vojny strávila spolu s celou rodinou u nich tri vojnové roky. Sovietski boľševici zabrali Podkarpatskú Rus a Slováci, ktorí sa tam chceli po vojne vrátiť sa uchýlili do rodín a domácností po Slovensku.
Neviem sa opýtať starej mamy na podrobnosti. Už nežije. Ale hovorila mi o tom vždy so zvláštnym svetlom v očiach. Bola rada, že rodine rusínskych Slovákov pomohla. Aj ja som jedol fazuľovú polievku z fazule tetky kohútky, ako ju volala moja stará mama. Vtedy som si nevedel predstaviť, čo to znamená postarať sa o utečencov, ktorí stratili nielen strechu nad hlavou ale všetko. Vrátane možnosti návratu. Podkarpatská Rusa ostala navždy v rukách boľševikov, slovenskí utečenci ostali utečencami navždy a novú vlasť našli v novom Československu, kde si postavili nové domy a životy.
Neviem sa opýtať starej mamy na podrobnosti. Už nežije. Ale hovorila mi o tom vždy so zvláštnym svetlom v očiach. Bola rada, že rodine rusínskych Slovákov pomohla. Aj ja som jedol fazuľovú polievku z fazule tetky kohútky, ako ju volala moja stará mama. Vtedy som si nevedel predstaviť, čo to znamená postarať sa o utečencov, ktorí stratili nielen strechu nad hlavou ale všetko. Vrátane možnosti návratu. Podkarpatská Rusa ostala navždy v rukách boľševikov, slovenskí utečenci ostali utečencami navždy a novú vlasť našli v novom Československu, kde si postavili nové domy a životy.
Ako Európan som rád, že po vstupe do Európskej únie máme nad sebou aj iné ako len Slovenské inštitúcie. Dorastanie do veľkých topánok európanstva s jeho hodnotami demokracie, ľudských práv, slobody, ľudskej dôstojnosti, demokracie a právneho štátu zvládame oveľa lepšie v spoločnosti národov a krajín, ktoré prešli vývojom v demokratickom zápase o mier medzi Francúzskom a Nemeckom a pochopili, že fungujúci štát a hospodárska prosperita sa nedajú oddeliť. Bez slobody myslenia niet slobody podnikania.
Hospodárska prosperita a právny štát nevyhnutne súvisia. Byť dnes hrdým Slovákom je možné vďaka tomu, že sa máme od koho učiť. Papalášske maniére dnešných slovenských mocipánov drží na uzde aj európska legislatíva a inštitúcie, ktoré regulujú ich svojvôľu. Európska únia nám pripomína síce niekedy trochu ťažkopádne no predsa, že zdrojom všetkej moci sú zrelí občania nie politická či ekonomická elita. Cesta je dlhá, ale vidíme aký je rozdiel byť členom EÚ v našom prípade a čo znamená ak krajina členom EÚ nie je ako tomu je v prípade Ukrajiny. Svojvôľa Moskvy a prístup Bruselu sú nezameniteľné a kto ich stavia na jednu úroveň, ten naozaj zabudol, nepamätá si alebo vedome zavádza o tom, ako sovietske vojská a tanky vpochodovali do Československa v roku 1968 a už odtiaľto nemali v pláne odísť.
Hospodárska prosperita a právny štát nevyhnutne súvisia. Byť dnes hrdým Slovákom je možné vďaka tomu, že sa máme od koho učiť. Papalášske maniére dnešných slovenských mocipánov drží na uzde aj európska legislatíva a inštitúcie, ktoré regulujú ich svojvôľu. Európska únia nám pripomína síce niekedy trochu ťažkopádne no predsa, že zdrojom všetkej moci sú zrelí občania nie politická či ekonomická elita. Cesta je dlhá, ale vidíme aký je rozdiel byť členom EÚ v našom prípade a čo znamená ak krajina členom EÚ nie je ako tomu je v prípade Ukrajiny. Svojvôľa Moskvy a prístup Bruselu sú nezameniteľné a kto ich stavia na jednu úroveň, ten naozaj zabudol, nepamätá si alebo vedome zavádza o tom, ako sovietske vojská a tanky vpochodovali do Československa v roku 1968 a už odtiaľto nemali v pláne odísť.
Ako kresťan sa vnímam ako súčasť univerzálnej komunity ľudí, ktorá je na ceste do sveta, ktorý má svoj začiatok už tu. Nie až v nebi, ale už tu medzi nami je kráľovstvo, o ktorom hovoril potulný kazateľ z Nazaretu na prelome letopočtov. Preto sa nemôžem a neviem odstrihnúť od celého sveta bez pocitu viny a ani sa nemôžem tváriť, že svet mimo karpatskej kotliny ma nezaujíma. Zaujíma ma kvôli kultúre, obchodu, technológiám, ktoré nám pomáhajú zdokonaľovať náš život, podporujú naše zdravie, pomáhajú nám rásť. Vnímam preto aj povinnosť pomáhať podľa možností tým, ktorí toto nevidia, nepoznajú alebo z rôznych príčin nemôžu pochopiť prečo je také dôležité byť súčasťou globálnej a univerzálnej ľudskej rodiny. Nie sme ostrov sami pre seba a preto kolektívny egoizmus nie je pre mňa cestou, po ktorej chcem kráčať.
Ako človek, Európan a kresťan sa preto čudujem, prečo máme v novom parlamente tak veľa ľudí, ktorí svoje človečenstvo, európanstvo a univerzálne poslanie byť soľou zeme a svetlom sveta vnímajú úplne inak ako ja a že sa o tom nevieme ako kresťania už ani porozprávať. A prečo nevieme ponúknuť verejnosti iné riešenia ako tí, ktorí sa z otvorenosti univerzálnym hodnotám nahlas alebo potichu len smejú a stavajú okolo nás ploty, ktoré už dávno vyrástli v našich srdciach.
Písané pre časopis DIALOG 3/2016
Uverejnené v denníku SME
Písané pre časopis DIALOG 3/2016
Uverejnené v denníku SME
 späť |
 tlač |
 hore |
O editorovi webu
Miroslav Kocúr, ThDr., PhD., vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského Bratislava. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a TI v Spišskom Podhradí. Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Prednášal na BISLA v Bratislave. V novembri 2011 bol menovaný za riaditeľa VIA IURIS.
V januári 2014 začal spolupracovať s neziskovou organizáciou LEAF pri podporných a vzdelávacích programoch pre študentov a žiakov základných a stredných škôl. Je autorom prekladov, odborných publikácií, článkov, reflexií pre domáce i zahraničné inštitúcie.
Miroslav Kocúr, ThDr., PhD., vyštudoval teológiu na Univerzite Komenského Bratislava. Postgraduálne štúdium biblickej exegézy absolvoval na Biblickom inštitúte v Ríme, Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme a na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a TI v Spišskom Podhradí. Bol riaditeľom Katolíckeho biblického diela na Slovensku. Bol spoluzakladateľom a prvým riaditeľom Bilingválneho gymnázia C. S. Lewisa v Bratislave. Prednášal na BISLA v Bratislave. V novembri 2011 bol menovaný za riaditeľa VIA IURIS.
V januári 2014 začal spolupracovať s neziskovou organizáciou LEAF pri podporných a vzdelávacích programoch pre študentov a žiakov základných a stredných škôl. Je autorom prekladov, odborných publikácií, článkov, reflexií pre domáce i zahraničné inštitúcie.
Centrum pro studium demokracie a kultury
