Svedkovia


Ak sa pozrieme ako sa stavia k civilizačným výzvam dnešná slovenská spoločnosť, zisťujeme, že sa ako kresťania stávame výzvou sami sebe. Humanitárna aj ekonomická kríza zamestnáva medzinárodné inštitúcie aj organizácie, no u nás ožíva akýsi národný resentiment, ktorý sa chce od celosvetového diania dištancovať. Sme súčasťou svetového automobilového trhu, svetových organizácií, Európskej únie či iných nadnárodných inštitúcií, no snažíme sa podčiarknuť našu národnú jedinečnosť osobitným dôrazom na to, že my sa riešenia situácie, pred ktorou stojí dnešný svet nechceme zúčastniť.

Otvorene hovoriť o strachu je legitímne a môžeme sa báť. No odpoveďou na strach nie je viac strachu. Odpoveďou na nenávisť nie je viac nenávisti. Mimoriadna situácia malých krajín pri riešení globálnych kríz je práve v perspektíve spolupráce či optike, pri ktorej by menšie spoločenstvá mal charakterizovať vyšší stupeň porozumenia tých, ktorí sú v menšine. Lebo samé zažívajú svoju zraniteľnosť, slabosť, odkázanosť na pomoc väčších a silnejších členov toho istého organizmu.

Kresťanský životný štýl

Kresťanský životný štýl si dnes vyžaduje novú odvahu vidieť v dnešnom svete príležitosť byť spoločenstvom, ktoré nie je alternatívou ale niečím, čo v kontraste s väčšinovým prístupom k vecnej stránke problému z ekonomického či humanitárneho hľadiska ponúka aj vertikálu nadčasového pohľadu. Okolo nás sa pohybujú ľudia, ktorí pomalým a neistým krokom prešli tisíce kilometrov po súši aj po vode, aby našli pokoj pre svoj život a svoju prácu. Pre budúcnosť svojich detí. Tento Abrahámovský pochod nenastúpili na pokyn Božieho hlasu ale okolnosti, ktoré ich k tomu donútili boli rovnako nástojčivé. Zanechať domy, polia, prácu vlastnú kultúru a vydať sa s limitovanými prostriedkami na cestu, ktorá sa skončí neraz tragicky nie je nepremysleným rozhodnutím. Je to akt nástojčivej potreby dať sebe a svojej rodine, zvlášť svojim deťom novú šancu.


Právo na život

Právo na život má prednosť, ak je človek v krajnej núdzi donútený ukradnúť pečivo a lacné údeniny z potravinového supermarketu – konštatoval v apríli ústavný súd v Taliansku. Išlo o prípad bezdomovca, ktorý ukradol len toľko tovaru, aby zasýtil svoj okkamžitý hlad. Nevedel ho už uniesť. Stav krajnej núdze takto núti aj sudcov prekresliť tradičné interpretácie našich pravidiel a milosrdenstvo musí začínať ustupovať vykalkulovanej spravodlivosti podľa excelových tabuliek.


Príležitosť

Nebude to jednoduché. Miera únosnosti je individuálna. Nezvládneme všetci všetko. Bude potrebné mať veľa porozumenia, ochoty a pripravenosti hľadať riešenia. Určite existuje aj riešenie, v duchu ktorého si môžeme zachrániť svoj pohodlný odstup od sveta a od situácie tých čo potrebujú pomoc, podporu a porozumenie v novom svete, v novej kultúre v novom pokojnom usporiadanom europskom prostredí.

No práve preto musíme byť pri tom. Slovom, skutkom, solidaritou, vnímavosťou, ochotou. Tým, že budeme pomáhať iným riešiť dnešnú situáciu pomôžeme aj sami sebe. Naučíme sa žiť v novom svete a môžeme tomuto svetu ukázať ako sa riešia krízy, ako sa z nich môže stať príležitosť na zmenu sveta. V našich školách je dosť prázdnych lavíc, do ktorých si môžu zasadnúť deti tých, čo potrebujú novú nádej, aby sa dar života nestal ich kliatbou.

Mosty namiesto múrov

Nemusíme sa utiekať k magickému kultu ani k nezrozumiteľnému opakovaniu naučených modlitieb v našich národných alebo anjelských jazykoch. Rituály sú v tejto situáciu mimoriadne neúčinné ak nie sú sprevádzané aktívnou prácou na poli budovania porozumenia a hľadania spolupráce s tými, ktorí túto situáciu chcú aj prakticky riešiť a uprednostnia budovanie mostov pred budovaním nových múrov rozdelenia.


Na rozdiel od magických rituálov máme možnosť ukázať, že kresťanstvo je životný štýl, ktorého prednosť je práve v tom, že služba blížnemu je aj praktickou bohoslužbou. Milosrdný Samaritán je modelom správania veriaceho človeka. On pomáha vtedy, keď iní zbožne prechádzajú okolo a nevšímajú si príležitosť uctiť si Najvyššieho v svojom blížnom.

Pomáhajme. Ak nevieme ako, pomáhajme a podporujem tých, čo pomáhať vedia a chcú. Nemusíme ostať vypadnutým kamienkom mozaiky, z ktorého sa skladá budúci obraz nášho sveta. Práve tým sa dostávame k príležitosti nájsť našu stratenú dušu. A vydať svedectvo.

Písané pre časopis DIALÓG 5/2016


© Copyright   www.aomega.sk   ♦   2024   ♦   aomega@aomega.sk